Slováci ju milujú v dezertoch a krémoch. Luxusná korenina zabíja nádorové bunky a znižuje stres, ukazujú výskumy

Vanilka patrí medzi najdrahšie koreniny sveta. Pochádza z tropických druhov orchideí, ktorých kvety sa musia opeľovať ručne a to len jediný deň v roku. Ak sa to nepodarí, vanilka jednoducho nevznikne.

Ak to však vyjde, výsledkom býva vanilkový struk, v ktorom sa nachádza viac než dvesto aromatických látok. Vedci tento „parfum prírody“ rozložili na molekuly a zistili, že niektoré látky neovplyvňujú iba čuch a chuť, ale aj procesy spojené so zápalom, rakovinou či vnímaním bolesti.

Od rituálnej rastliny k svetovej pochúťke

Pestovanie vanilky historici spájajú s Totonakmi na území dnešného mexického Veracruz, uvádza National Geographic. V ich chápaní niesla vôňu plodnosti a vitality. Zároveň patrila k rastlinám, ktoré si vyžadovali rešpekt, pretože rástli pomaly a dávali úrodu iba tomu, kto bol trpezlivý.

Keď si Aztékovia v 15. storočí podmanili Totonakov, osvojili si aj vanilku. Miešali ju s kakaom v nápoji, ktorý svet pozná pod názvom xocolatl. National Geographic píše, že keď sa kakao po španielskej kolonizácii dostalo do Európy, putovala s ním aj vanilka. Spočiatku však zostávala v tieni čokolády.

Zlom nastal až začiatkom 17. storočia, keď Hugh Morgan, kráľovský lekárnik a botanik na dvore Alžbety I., experimentoval s vanilkou a následne ju použil pri výrobe sladkostí bez čokolády. Od toho momentu prestala slúžiť iba ako prísada a získala svoju vlastnú identitu.

Príbeh vanilky stojí na dvoch rovinách. Prvá rovina patrí gastronómii a zmyslom, druhá zase bioaktívnym látkam, najmä vanilínu a príbuzným fenolom, napríklad kyseline vanilovej. 

Najsilnejšie prepojenie sa ukazuje medzi vanilínom a zápalovou signalizáciou. V prehľade z roku 2024 autori opisujú, že vanilín v rôznych modeloch tlmí kľúčové dráhy spojené so zápalom. Účinok preukázal napríklad pri črevnom zápale vyvolanom multirezistentnou Escherichia coli.

Prehľadová štúdia v časopise Nutraceuticals mapuje vanilín a jeho deriváty aj v onkologickom výskume. Autori uvádzajú, že „vanilín znižuje expresiu CDK6 a vedie nádorové bunky k apoptóze.“ Nádorové bunky teda po kontakte s vanilínom strácajú schopnosť nekontrolovane rásť.

Zaujímavé zistenie priniesli štúdie s kyselinou vanilovou. Prehľad z roku 2025 zameraný na metabolický syndróm sumarizuje preklinické dáta o tom, ako kyselina vanilová ovplyvňuje oxidáciu, zápal, lipidy, citlivosť na inzulín a reguláciu glukózy. „Údaje naznačujú, že kyselina vanilová má potenciál zmierniť metabolický syndróm,“ uvádzajú autori.

Stav si na MS U20 bez rizika

Reklama

Pridaj sa

Reklama

Pridaj sa

A nezabudni sledovať zápasy naživo!

Vanilka ako nástroj proti stresu a bolesti

Vanilková vôňa sa po vdýchnutí dostáva priamo do limbického systému, teda do oblasti mozgu, ktorá riadi emócie, pamäť a stresové reakcie. Klinický výskum sa tejto téme začal venovať opatrne, no systematicky.

V roku 2025 vyšla randomizovaná dvojito zaslepená klinická štúdia u detí po stomatologickej anestézii. Ukázalo sa, že „dvojpercentná sladká vanilková vôňa môže fungovať ako úspešná metóda rozptýlenia na zníženie bolesti pri injekcii.“

Podobný mechanizmus potvrdzujú aj staršie práce z neonatológie. V randomizovaných klinických štúdiách, kde sa počas krátkych bolestivých zákrokov u novorodencov používali prírodné arómy vrátane vanilky, výskumníci sledovali zmeny v skóre bolesti, plači, srdcovej frekvencii a saturácii kyslíka. Výsledky ukázali, že vanilková aróma dokáže znížiť behaviorálne prejavy stresu porovnateľne s inými upokojujúcimi vôňami.

Systematické prehľady a metaanalýzy z posledných rokov ukazujú, že aromaterapia ako nefarmakologická intervencia dokáže znížiť úroveň úzkosti a subjektívneho stresu u pacientov podstupujúcich chemoterapiu alebo invazívne vyšetrenia. Hoci tieto práce často neizolujú vanilku ako jedinú vôňu, objavuje sa v nich ako jedna z aróm s najvyššou mierou akceptácie, čo je kľúčové pri dlhodobom používaní.

A čo bezpečnosť? Databáza JECFA pod WHO uvádza prijateľný denný príjem pre vanilín na úrovni 0 až 10 mg na kilogram telesnej hmotnosti. Zároveň konštatuje, že pri bežnom používaní v potravinách a arómach nevyvoláva vanilka bezpečnostné obavy.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing