Slováci majú rasizmus zakorenený hlboko v sebe. Väčšina z nich netuší, prečo

  • Podľa Slovákov je v poriadku mať predsudky voči Rómom
  • Väčšina z nás má rasistické sklony aj keď za sebou nemá negatívnu skúsenosť s inou rasou či menšinou
  • Nenávisť v spoločnosti prehlbujú aj politici, s ktorými štát nevie urobiť poriadok
 srcset
Pixabay/ Thisabled, Unsplash/ John Cameron
  • Podľa Slovákov je v poriadku mať predsudky voči Rómom
  • Väčšina z nás má rasistické sklony aj keď za sebou nemá negatívnu skúsenosť s inou rasou či menšinou
  • Nenávisť v spoločnosti prehlbujú aj politici, s ktorými štát nevie urobiť poriadok

Farba kože kedysi v spoločnosti rozhodovala o tom, aké postavenie človek získa. Otroctvo bolo zrušené v roku 1865, no časť spoločnosti má stále pocit, že je nadradenou rasou. Útoky na osoby s tmavšou farbou pleti sú bežným úkazom toho, akí sme.

V posledných rokoch v USA vzrastá odpor černochov voči belochom, ktorí im stále nevedia priznať rovnaké práva. Rasizmus je ich prirodzenou súčasťou, boli k nemu vychovávaní ich prapra predkovia a niektorí z nich sa s tým ani nesnažia bojovať. 

A keď na to príde, celý svet je svedkom otrasných činov, ktoré končia smrťou nevinného človeka. Aj preto vzniklo hnutie Black Lives Matter.

Neustále sa opakujúce brutálne zásahy ozbrojených zložiek ďalej podnecujú nenávisť majority voči minorite. A ak sa minorita chce brániť, je označovaná za problémovú.

Dobrovoľne sme sa rozhodli, kto je viac a kto z nás je menej. Povýšili sme jednu rasu nad ostatné.  Bez toho, aby sme cítili sami pred sebou kúsok hanby.

Pokrivené charaktery, ktoré nenávidia ani nevedia prečo, netreba však hľadať ďaleko. Je ich všade plno a Slovensko nie je výnimkou. A chúďa nie je výnimkou ani v tom, že nerozumie, prečo vlastne tak veľmi dokáže nenávidieť.

Nezmysel o nadradenosti

Rasizmus je pojem siahajúci ďaleko do histórie a možno vysvetliť viacerými spôsobmi. Líši sa v závislosti od krajiny, oblasti ale aj od človeka. Jedno má ale vo všetkých kútoch sveta rovnaké. Jedna rasa je významná a nadradená, zatiaľ čo tie ostatné sú neplnohodnotné, nerovnocenné a nevýznamné. Koho prejavy ti to pripomína?

Ľudia žijú teóriou o nadradenosti a podradenosti. Stále. Dlhé roky v nás tento pocit hnije, u niektorých vychádza pravidelne na povrch, aby druhým ublížil. Títo ľudia však nie sú nadradení tým, ktorých označujú za podradených. V skutočnosti sú tí podradení oni. Nechajú nenávisť a zlo, aby sa ich zmocnili. Vo svojej podstate sú maličkí a neúplní.

Iní za celý život neprídu na to, že majú nejaký rasizmus v bunkách. A potom sú takí, ktorých niekedy opantá, ublíži a potom sa stiahne. 

Odvtedy až po dnes

Na naštudovanie dejín rasizmu potrebuješ veľa času. Na jeho pochopenie však nestačí ani tá najbystrejšia hlava. Nedá sa porozumieť tomu, ako niekto dokáže nenávidieť na základe biologických odlišností.

Ako každá choroba mutoval, vyvíjal sa, napádal ľudí, niektorí sa vyliečili a iní mu podľahli. Rasizmus, xenofóbia, homofóbia aj všetky nevysvetliteľné „fóbie“ z toho, že nám niekto môže ublížiť alebo že je menejcenný len preto, kým sa narodil, sú chorobou mysle tých, ktorí tomu veria.

Darwinova teória, otroctvo, politické teórie a omnoho viac vplyvov podnecovali nenávisť jednej rasy voči ostatným. Dnešný, novodobý rasizmus sa zameriava najmä na rozdiely v kultúre, tradície, zvyky, históriu alebo náboženstvo.

Ľudia aj dnes trpia pre to, kde a kým sa narodili. Stávajú sa obeťami nenávisti a často iba preto, lebo systém niekde zlyhal a prestal bojovať proti predsudkom. Alebo, v prípade Slovenska, ani nezačal.

Akí politici, taká hrádza proti extrémizmu

Jednou z podmienok vstupu Slovenska do Európskej únie bola stabilita inštitúcií, ktoré majú byť garantom demokracie, právnych princípov, ľudských práv a slobôd a práv menšín. Znie to celkom oficiálne. A na takej úrovni to často zo strany štátu aj ostáva.

Nebyť občianskych združení, mimovládnych a mládežníckych organizácií alebo schopných učiteľov, štátne koncepcie boja proti extrémizmu by sotva niekomu niečo hovorili. Tak ako ich napísali, tak aj ostávajú. Na oficiálnej úrovni. Neprenesené do praxe. 

Hrádza proti extrémizmu, ktorou sa od roku 2016 snažili byť bývalí koaliční partneri sa stala starým dobrým vtipom. Po tom, ako sa Kotlebova strana dostala do parlamentu, nikto z nich proti rastúcemu trendu extrémizmu v skutočnosti nebojoval. Niekedy boli práve oni tými, ktorí rasizmus a nenávisť v ľuďoch ešte viac rozdúchali. 

Nemôžeme sa vyjadriť, sme rasisti

ĽSNS je plná ľudí s pochybnou minulosťou a s kauzami, ktoré nám v zahraničí robia iba zlé meno. Viacerí už stáli pred súdom, boli odsúdení alebo proces s nimi ešte len prebehne. 

Vôbec prvým poslancom v histórii samostatnosti Slovenska, ktorý prišiel o svoj mandát bol práve poslanec Milan Mazurek. Podľa súdu sa dopustil úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia. Mazurek je známym roztlieskavačom nenávistných, no prázdnych a nezmyselných výkrikov. Napriek tomu opäť sedí v parlamente. 

Svoju slávu a obľúbenosť si u voličov potvrdzuje tým, že hovorí, čo chcú počuť. Najčerstvejším príkladom sú jeho vyjadrenia k tragickej udalosti, ktorá sa nedávno stala vo Vrútkach. Útočník bol, podľa Mazureka, Róm. Vyzval preto aj predsedníčku Progresívneho Slovenska Irenu Biháriouvú, aby prevzala zodpovednosť za jeho čin. 

No Mazurek nie je ani zďaleka jediným. Celá ĽSNS totižto stojí na jednom spoločnom znaku. Jej členovia sú rasisti. Kto tvrdí opak, nepozná historické súvislosti a nemá kritické myslenie. Ich výroky hovoria samé za seba. Ján Benčík dokonca niektoré z nich spísal

Podobné prípady sa stali aj v roku 2018 a 2019. Kým v prvom prípade v Kotešovej vraždil „neróm“, v Dobšinej bol vrahom Róm. O oboch prípadoch informovali média, veľkú úlohu zohral alkohol a drogy a polícia páchateľa zatkla. Jeden rozdiel tu však je. Vraždu v Dobšinej využili Kotlebovci ako špinavú politickú kampaň. 

Okamžite spustili v Dobšinej svoje hliadky, zaplnili sociálne siete statusmi o asociáloch a dokonca sa konal aj míting. Už si môžeš podľa nimi zaužívanej rétoriky domyslieť, v akom duchu sa niesol. A toto je len niekoľko prípadov. Kotlebovci radi ukazujú prstom na ostatných, zhodou okolností majú vždy inú farbu pleti. No sami sú kriví. 

A aby toho nebolo málo, pravidelne sa chodia klaňať k Tisovmu hrobu, vytvorili združenie Ľudová mládež, ktoré sami nazvali nacionalistickým občianským združením. 

Sám za seba hovorí aj ich program, ktorý vlastne nie je ani programom. V minulosti by si na ich stránke našiel rôzne sľuby o tom, ako budú dbať na kresťanské tradície, urobia poriadok s asociálmi a podobne.

Dnes je stránka obnovená, asociáli z osád sa nespomínajú. Na internete nájdeš iba noviny z predvolebného obdobia, v ktorých sa väčšina sľubov točí okolo kresťanských hodnôt a tradícií. Odkedy sa pred súdom riešia šeky vystavené na 1488 €, Kotlebovci mierne menia oficiálnu rétoriku. 

Stále tu však ostáva podoba medzi kedysi veľmi populárnym politikom a predsedom ĽSNS nie len v názoroch, ale aj v rétorike, hodnotách, a vytváraniu triedneho nepriateľa. A na koho by útočili, ak nie na tých, ktorí nedostanú priestor sa brániť? 

Nenápadná agenda

Vraj by mal stáť na strane zdravého rozumu. Spoznáš ho podľa mladého dievčaťa behajúceho s mikrofónom, pýtajúceho sa nezmyselné otázky, ktoré následne zostrihá tak, aby vykreslila realitu podľa toho, čo chce dosiahnuť. 

Kulturblog má ešte niekoľko poznávacích znakov. Odvoláva sa na kresťanské tradície, dlhú Slovenskú históriu a bojuje proti novodobému fašizmu – liberalizmu. Najčastejšie útočí na menšiny, Rómov zosmiešňuje a vyobrazuje ako násilníkov a deviantov, prináša skleslené alebo úplne falošné informácie a čo je najdôležitejšie, spravujú ho ľudia z ĽSNS. 

Ak sa niekedy dostaneš k ich relácii s názvom „Na strane zdravého rozumu“, v ktorom je veľmi často hlavným hosťom Mazurek, len ťažko prehliadneš rasistické poznámky o asociáloch z osád alebo príživníkoch. Čo je na tom najhoršie je, že na túto otrasnú nacistickú agendu sú využívaní mladí ľudia a iní mladí, no aj starší ľudia ich sledujú a veria im. 

A štát? Ten je ticho. 

Je ok nebyť rasista

Je ok byť biely. Takto sa prezentujú mladí ľudia z Kulturblogu. Predávajú odznaky, plagáty, túto pre nich čarovnú formulku opakujú aj niekoľkokrát denne. 

Zabudli, že je úplne ok mať akúkoľvek farbu. V čase, keď je veľa počuť o hnutí Black Lives Matter opäť, ako správni Kotlebovi posluhovači, tvoria propagandu proti každému, kto sa opováži tvrdiť, že Floydova vražda bola rasisticky motivovaná. 

Na Slovensku sa okamžite našli ľudia, ktorí chceli verejným protestom vyjadriť podporu hnutiu aj tým, ktorých sa rasizmus bytostne dotýka. Nie je to len o Rómoch, ale aj o černochoch, ľudoch z Ázie a vlastne každom, kto sa svojou fizimónou líši od tradičného Slováka alebo bežnej Slovenky. 

Ako to už býva zvykom, z jednoduchej myšlienky sa urobila nafúknutá bublina. Niekto si na nej vyzbieral politické body, niekto zasa rozdúchal v spoločnosti nepokoj a nenávisť. Ďalšie heslo, ktoré za veľkou mlákou používajú rasistické skupiny White Lives Matter sa u fanúšikov kulturblogu a nefalšovaných rasistov stalo obľúbenejším. 

Transparent fanúšikov Slovana bol označený ako rasistický a toho sa samozrejme chytili samozvané alternatívne weby ako je napríklad Infovojna. Bez snahy o rozumný argument jednoducho autor bez mena tvrdí, že pokiaľ je WLM považované za rasistické, logicky je rasistické aj BLM.

O hlbšiu problematiku sa už nikto nezaujíma, vinníka sme našli. Je ním každý inej farby pleti ako majú Slováci a každý, kto sa opováži vzdorovať. 

Útok na najnižšie pudy

Medzinárodné právo zakazuje všetky rasistické prejavy.  Napriek tomu predsudky, stereotypy a diskriminácia z našej spoločnosti nemiznú. Osoby s inou farbou pleti ostávajú terčom najmä pre politikov, ktorí si na svojej otrasnej rétorike naháňajú politické body.

Nepravdivé reči o sociálnych dávkach, bytoch zadarmo či obrovských peniazoch investovaných do rómskych osád v spoločnosti len povzbudzujú agresívnu náladu. A Slovák, ktorý rád počúva o tom, že za jeho problémy môže niekto iný, sa nechá ľahko strhnúť. 

Vždy je vinníkom niekto iný. Ak to nie sú Rómovia, Maďari alebo utečenci, sú to moslimovia alebo iné menšiny. A u nás, v krajine, kde sa slepo lipne na tradíciách, náboženstve a stereotypoch, je oveľa jednoduchšie podľahnúť predstave, že sa niekto snaží ukradnúť nám našu identitu, že parazituje na nás, pravých Slovanoch alebo sa nás chystá okupovať. 

Naša krajina je touto chorobou prehnitá do hĺbky. A nikto nevie, prečo vlastne. Vedci v piatich krajinách vrátane Slovenska skúmali stereotypy spájané s Rómami. Aj keď 62% ľudí povedalo, že sa k menšine treba správať férovo, menej ako pätina uviedla, že je ochotná investovať do zlepšenia ich spoločenského postavenia. 

Väčšina Slovákov si pritom myslí, že v skutočnosti z ich strany nejde o predsudky, ale že je ich postoj oprávnený a správny. 80% respondentov uviedlo, že Rómovia na Slovensku užívajú nezaslúžené výhody a zneužívajú sociálny systém. Ako ? 

Nuž, približne 7,5% populácie žijúcej na Slovensku tvoria Rómovia. Cez sociálne dávky im smeruje približne 2,2 % verejných zdrojov. Pri vyplácaní dávky v hmotnej núdzi, ktorá sa pohybuje od 66,30 do 232,60 eur ide viac ako 62% peňazí bezdetným ľuďom. Jednotlivci s viac ako štyrmi deťmi, kam INESS zahrnul aj Rómov, tvoria 0,2 percentný podiel. 

Rómovia sú pritom aj málo nákladný pre štát v dôchodkovom veku. V penzii sú totižto iba asi 4% z nich. Problémom je ale nezamestnanosť.  Z mužov pracuje iba približne 20% a žien ešte menej, asi 9%. Problém je však na oboch stranách. Nedostatočný záujem štátu o začlenenie Rómov do spoločnosti, nedostatok učiteľov v Rómskych osadách, nevhodné podmienky pre deti a nedostatočná motivácia zo strany rodičov. 

Aby toho nebolo málo, dve tretiny respondentov, 64% sa prikláňa k negatívnym stereotypom o Rómoch a súhlasí s tvrdením, že „je len veľmi málo slušných alebo rozumných Rómov“.

Na Slovensku ľudia Rómom vyčítali, že zneužívajú sociálny systém a štát na nich dopláca. Hovorili o nezaslúžených výhodách, takže nešlo o klasický biologický rasizmus, ale rasizmus moderného typu, že to, čo Rómovia dostávajú, si nezaslúžia, lebo sa ako skupina dostatočne nesnažia,“ povedala o prieskume Barbara Lášticová, riaditeľka Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

zdroj: PolRom

Sú hrozba, ale nikto nevie prečo

Slovenský národ rád lipne na tradíciách a stereotypoch. Preto je problémom každý, kto by mohol akokoľvek narušiť tento blúdny kruh konzervativizmu a hlbokej kresťanskej viery, na ktorú sa tak rád odvoláva. 

Viac ako polovica Slovákov a Sloveniek vníma Rómov ako hrozbu pre slovenskú národnú identitu. Súhlasia s tvrdeniami, že  „prítomnosť Rómov ohrozuje slovenské hodnoty a tradície“ a „veľký počet Rómov na Slovensku ohrozuje slovenskú národnú identitu“.

Problém je ten, že väčšina z nich do kontaktu s rómskou kultúrou nepríde. Automaticky ju odmieta, preberá stereotypné názory od svojej rodiny, známych a čo je najsmutnejšie, aj od učiteľov. Nechá sa ovplyvniť emocionálnymi útokmi politikov, predstaviteľov Cirkvi alebo rôznych samozvaných odborníkov. 

A štát? Ten nerobí nič. 

Zdroje: opac.crzp.sk, iuventa.sk, dennikn.sk, naseslovensko.net, lsnaseslovensko.sk, dennikn.sk, kulturblog.sk, omediach.sk, trend.sk

Najnovšie video