Slováci môžu na služobke získať desiatky eur navyše: Poznáme krajiny s najvyšším stravným

Pracovná cesta do zahraničia nemusí znamenať len nové povinnosti, rokovania či presuny medzi letiskami. Ak ťa zamestnávateľ vyšle za hranice Slovenska, okrem mzdy ti vzniká nárok aj na zahraničné stravné. Jeho výška pritom dokáže príjemne navýšiť príjem počas pracovných dní strávených mimo domova, informuje portál Peniaze.sk. 

Mnohí zamestnanci však netušia, podľa akých pravidiel sa stravné počíta, kedy majú nárok na plnú sadzbu a v akých situáciách sa suma kráti. Navyše rozdiely medzi jednotlivými krajinami nie sú zanedbateľné.

Zatiaľ čo v niektorých štátoch predstavuje základná sadzba menej ako 30 eur, inde sa pohybuje na úrovni desiatok eur denne. Pozreli sme sa na pravidlá, ktoré platia v roku 2026, aj na konkrétne príklady výpočtu.

O výške rozhoduje počet hodín strávených mimo Slovenska

Zahraničné stravné sa poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty mimo územia Slovenska. Kľúčovým faktorom nie je počet dní, ale počet hodín, ktoré počas konkrétneho dňa stráviš v zahraničí. Zákon rozdeľuje pracovné cesty do troch časových pásiem:

• do 6 hodín vrátane,
• nad 6 hodín až do 12 hodín,
• nad 12 hodín.

Na rozdiel od tuzemských pracovných ciest pri zahraničných cestách neexistuje minimálna časová hranica, pri ktorej vzniká nárok na stravné. Zamestnanec ho môže získať aj pri veľmi krátkom pobyte za hranicami.

Ak v zahraničí stráviš viac ako 12 hodín, patrí ti plná základná sadzba stanovená pre krajinu, do ktorej si pricestoval. Pri pobyte od 6 do 12 hodín dostaneš polovicu sadzby a pri pobyte do 6 hodín štvrtinu základnej sumy.

zdroj: AI

Rozdiel môže byť viac ako 30 eur

Portál uvádza ako príklad služobnú cestu do Nemecka. Základná sadzba stravného pre túto krajinu predstavuje 45 eur. Ak by si v Nemecku strávil viac ako 12 hodín, vznikne ti nárok na celých 45 eur. Pri pracovnej ceste trvajúcej od 6 do 12 hodín dostaneš 22,50 eura. Ak by si za hranicami strávil menej ako šesť hodín, nárok predstavuje 11,25 eura.

Pri viacdňových cestách sa nárok posudzuje za každý kalendárny deň samostatne. Ak teda prvý deň trvá cesta kratšie, druhý deň presiahne 12 hodín a posledný deň opäť patrí do nižšieho pásma, výsledná suma vznikne sčítaním jednotlivých denných nárokov.

Rozdiely medzi krajinami sú výrazné

Výška zahraničného stravného sa odvíja od základných sadzieb, ktoré stanovuje Ministerstvo financií SR. Tie sa medzi krajinami výrazne líšia.

Najvyššie sadzby aktuálne ponúkajú Švajčiarsko a Lichtenštajnsko, kde zamestnanci môžu pri splnení podmienok získať až 80 švajčiarskych frankov za deň. K nadpriemerným patria aj:

• Island – 55 eur,
• Írsko – 53 eur,
• Austrália – 74 austrálskych dolárov (takmer 45 eur). 

Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú napríklad:

• Arménsko – 27 eur,
• Brunej – 27 eur,
• Komory – 27 eur.

Pri často navštevovaných destináciách platia tieto základné sadzby:

• Rakúsko – 45 eur,
• Maďarsko – 39 eur,
• Poľsko – 37 eur,
• Česko – 600 českých korún (cca 24,75 eura),
• Spojené kráľovstvo – 37 libier (približne 42,97 eura),
• Spojené štáty americké – 60 dolárov (cca 52,87 eura),
• Japonsko – 6 500 jenov (približne 35,41 eura). 

Každý štvrtý Slovák za vysoký pracovný výkon platí únavou a stresom. Nový prieskum odhalil znepokojujúcu realitu

Čo ak počas jedného dňa prejdeš viacerými krajinami?

Takáto situácia nie je výnimočná najmä pri služobných cestách autom, vlakom alebo pri prestupoch počas dlhších ciest. Pravidlá hovoria jasne. Stravné sa určí podľa krajiny, v ktorej stráviš počas dňa najviac hodín. Ak by si vo viacerých štátoch strávil rovnaký čas, zamestnávateľ musí vybrať pre teba výhodnejšiu možnosť.

Dôležité je aj správne zaznamenanie času prekročenia hraníc. Pri cestnej a železničnej doprave rozhoduje skutočný čas prechodu hranice uvedený vo vyúčtovaní pracovnej cesty. Pri leteckej doprave sa za rozhodujúci považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku.

Kedy sa stravné znižuje

Nie vždy dostaneš plnú sumu. Ak ti zamestnávateľ zabezpečí bezplatné stravovanie počas celej pracovnej cesty, nárok na stravné nevzniká.

Ak dostaneš len časť jedál, stravné sa primerane zníži. Krátenie vychádza zo sadzby určenej pre časové pásmo nad 12 hodín. Konkrétne ide o 25 % za zabezpečené raňajky, 40 % za zabezpečený obed a 35 % za zabezpečenú večeru. 

Za zabezpečené stravovanie sa pritom nepovažuje bežné občerstvenie, napríklad káva, minerálka či obložený chlebík. Existujú však situácie, keď sa stravné nekráti ani napriek tomu, že bolo jedlo zabezpečené.

Môže ísť napríklad o skorší odlet lietadla, pracovné povinnosti počas podávania jedla alebo inú objektívnu prekážku, ktorú si nezavinil. Takéto okolnosti môžeš uviesť vo vyúčtovaní pracovnej cesty. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pre Startitup potvrdilo, že neeviduje sťažnosti zamestnancov na to, že im zamestnávatelia neoprávnene krátili stravné za zabezpečené jedlo. 

Zamestnávateľ ti môže vyplatiť aj vreckové

Popri stravnom môže zamestnávateľ poskytnúť aj takzvané vreckové. Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR SR) slúži na pokrytie drobných a ťažko preukázateľných výdavkov, ktoré počas zahraničnej pracovnej cesty vznikajú.

Zákon umožňuje vyplatiť vreckové až do výšky 40 % zo- stravného. O jeho priznaní však rozhoduje zamestnávateľ. Ak by napríklad zamestnanec cestoval do Nemecka a vznikol by mu nárok na plnú sadzbu stravného vo výške 45 eur, zamestnávateľ by mu mohol priznať aj vreckové vo výške až 18 eur denne. Výška vreckového sa môže líšiť podľa krajiny, pracovnej pozície alebo konkrétnej pracovnej cesty.

Preplatiť ti musia aj cestu či hotel

Pri zahraničnej pracovnej ceste nevzniká nárok len na stravné. Zamestnanec má podľa zákona nárok aj na úhradu preukázaných cestovných výdavkov, nákladov na ubytovanie či potrebných vedľajších výdavkov.

Patria sem napríklad letenky, cestovné lístky, miestna doprava, taxi, parkovné, diaľničné poplatky alebo internet potrebný na plnenie pracovných úloh.

Zaujímavé pritom je, že zákon nestanovuje maximálny limit na ubytovanie. Zamestnávateľ síce môže určiť typ ubytovania, no nemôže jednostranne určiť finančný strop, ktorý by zamestnancovi preplatil.

Pri niektorých cestách ti musia preplatiť aj očkovanie

Ak pracovná cesta smeruje do tropických alebo zdravotne rizikových oblastí, zamestnanec má nárok na úhradu povinného alebo odporúčaného očkovania. 

„Problematiku odporúčaného očkovania rieši zákon o cestovných náhradách, konkrétne §11a (náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie) – zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu do tropických alebo do inak zdravotne obťažných oblastí patrí náhrada preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a očkovanie schválené Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva SR,“ uviedol rezort práce pre Startitup. 

Pred každou služobnou cestou sa preto oplatí overiť si základnú sadzbu krajiny, počet hodín strávených v zahraničí aj podmienky zabezpečeného stravovania. Rozdiel medzi plnou a krátenou sadzbou totiž môže predstavovať desiatky eur za jediný deň.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti