Každý štvrtý Slovák za vysoký pracovný výkon platí únavou a stresom. Nový prieskum odhalil znepokojujúcu realitu

Vyhorenie už dávno nie je len osobný problém jednotlivca. Čoraz viac sa ukazuje, že ide aj o vážnu biznisovú tému, ktorá ovplyvňuje výkonnosť tímov, kvalitu rozhodovania aj schopnosť firiem udržať si ľudí. Napriek tomu, že manažéri si riziká uvedomujú, väčšina spoločností stále neprichádza so systematickými riešeniami.

Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre AIM Group Slovakia, ktorý realizovali v máji 2026 na vzorke tisíc respondentov. Výsledky naznačujú výrazný rozpor medzi tým, čo firmy považujú za dôležité, a tým, ako v praxi konajú.

Vyhorenie považujú za strategickú tému, no väčšina nekoná

Takmer dve tretiny respondentov označili zdravie zamestnancov a prevenciu vyhorenia za strategickú tému firmy. Keď však prišlo na konkrétne kroky, výsledky ukázali výraznú medzeru.

Problematike sa podľa prieskumu systematicky a dlhodobo venuje len 5 % spoločností. Približne štvrtina firiem ponúka čiastkové riešenia vo forme športových či wellness benefitov, no komplexný prístup zostáva skôr výnimkou.

Až 40 % spoločností sa téme nevenuje vôbec. Ďalších 16 % začína konať až vtedy, keď sa objavia prvé problémy – klesá výkon, ľudia odchádzajú alebo sa prejaví vyčerpanie tímu.

Manažéri poznajú cenu vyhorenia

Zaujímavé pritom je, že väčšina manažérov si ekonomické následky uvedomuje. Podľa prieskumu si 82 % respondentov myslí, že investície do prevencie vyhorenia a podpory dlhodobo udržateľného výkonu sa firmám vrátia. Napriek tomu sa len malé percento organizácií rozhodlo riešiť tému systematicky.

Respondenti zároveň pomenovali najväčšie riziká, ktoré prináša dlhodobé ignorovanie problému. Najčastejšie spomínali odchod kľúčových zamestnancov (36 %), vyššiu chybovosť a nižšiu kvalitu práce (35 %) či pokles výkonu (16 %).

Slovensko míňa na sociálne dávky 10 miliárd eur ročne. Každé štvrté euro zo štátnych peňazí ide na dôchodky

Slováci pojem longevity stále dostatočne nepoznajú

Prieskum sa zameral aj na pojem longevity v pracovnom prostredí. Ten opisuje schopnosť podávať kvalitný výkon dlhodobo bez toho, aby človek obetoval svoje zdravie, odolnosť alebo schopnosť robiť správne rozhodnutia. Na Slovensku však tento pojem zatiaľ nie je veľmi rozšírený.

Takmer 60 % respondentov priznalo, že ho v pracovnom kontexte vôbec nepozná a len približne štvrtina ľudí správne chápe jeho význam. Zároveň iba každý desiaty opýtaný tvrdí, že sa ho táto téma netýka. Podľa AIM Group Slovakia ide pritom o jednu z najväčších výziev moderného pracovného prostredia.

„Firmy dnes čelia paradoxu. Technológie sa vyvíjajú rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, ľudia aj napriek tomu čoraz častejšie zápasia s únavou, preťažením a klesajúcou odolnosťou. Určite nejde len o otázku wellness trendu – je to výzva pre vedenie a podnikanie,“ hovorí Miroslava Minčíková z AIM Group Slovakia.

„Manažéri dnes nemusia riešiť len to, ako maximalizovať krátkodobý výkon, stoja aj pred dilemou, ako udržať vysokú kvalitu ľudského výkonu v priebehu času. To je diskusia, ktorú chceme otvoriť a ktorú musia začať viesť slovenské firmy,“ dodala.

zdroj: Archív/AIM Group Slovakia

Tri štvrtiny ľudí robia rozhodnutia unavení

Výsledky prieskumu ukázali aj ďalší znepokojivý trend. Každý štvrtý respondent označil svoj pracovný výkon za vysoký, no zároveň priznal, že zaň platí únavou a stresom.

Ešte výraznejšie čísla priniesla otázka o rozhodovaní pod tlakom. Až 76 % ľudí uviedlo, že minimálne raz mesačne robí dôležité pracovné rozhodnutia vo vyčerpanom stave. Z toho 13 % takto funguje každý deň a 26 % aspoň raz týždenne. Tretina opýtaných zároveň tvrdí, že stres a únava im výrazne znižujú pracovný výkon počas viac ako polovice dní v mesiaci.

Vyhorenie nesúvisí len s psychikou

Na rastúce riziká upozorňujú aj odborníci z oblasti zdravotníctva. Lekár a národný koordinátor kardiovaskulárnej prevencie Štefan Farský upozorňuje, že mentálne zdravie dnes odborníci čoraz viac vnímajú aj ako faktor ovplyvňujúci fyzické zdravie.

„Momentálne sa aj v kardiológii presadzuje, aby bolo mentálne zdravie brané ako rizikový faktor. Priaznivým ovplyvnením atmosféri v práci, prístupu, znížením stresu na pracovisku sa dá zmenšiť riziko kardiovaskulárnych chorôb. Firmy by mali tému longevity začať riešiť komplexne, nestačí len nejaký víkendový pobyt pre zamestnancov raz ročne,“ povedal.

Ideálne by bolo, aby do svojho denného pracovného života zapracovali zvládanie stresu, techniky relaxácie, oddych od počítača. Je množstvo vecí, ktoré sa dajú ovplyvniť,“ uzavrel odborník.

zdroj: Archív/AIM Group Slovakia

Slovensko starne, firmy budú musieť reagovať

Téma sa podľa odborníkov spája aj s demografickým vývojom. Martin Menšík z Inštitútu zmeny upozorňuje, že Slovensko čaká výrazný úbytok pracujúcich ľudí. Index starnutia dnes dosahuje 119 seniorov na 100 narodených detí a priemerný vek obyvateľov sa blíži k 43 rokom.

Do roku 2050 by podľa jeho slov mohlo na trhu práce chýbať takmer pol milióna pracovníkov. Podiel obyvateľov vo veku nad 65 rokov sa zároveň zvýši približne na 28 % populácie.

„To, čo musia firmy dnes upraviť, je tak spojené nie s age managementom, ale so schopnosťou predlžovať pracovnú spôsobilosť zamestnancov,“ avizoval Menšík.

zdroj: Archív/AIM Group Slovakia

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti