Slovensko míňa na sociálne dávky 10 miliárd eur ročne. Každé štvrté euro zo štátnych peňazí ide na dôchodky
- Slovensko ročne prerozdelí desiatky miliárd eur zo štátneho rozpočtu
- Najväčšia časť peňazí smeruje na dôchodky a sociálne dávky
- Slovensko ročne prerozdelí desiatky miliárd eur zo štátneho rozpočtu
- Najväčšia časť peňazí smeruje na dôchodky a sociálne dávky
Slovenský štát každoročne vyberie od ľudí a firiem desiatky miliárd eur. Väčšina peňazí následne smeruje na podporu sociálneho systému, zdravotníctva či na fungovanie verejnej správy. Dáta projektu Cena štátu ukazujú, ktoré oblasti stoja verejné financie najviac a aké sumy sa za jednotlivými kapitolami skrývajú.
Najväčšou položkou zostávajú dôchodky. Významné zdroje však spotrebuje aj zdravotná starostlivosť, Sociálna poisťovňa či mzdy státisícov zamestnancov verejného sektora.
Takmer 10 miliárd eur ide na sociálne dávky
Ako upozornil inštitút ekonomických a spoločenských analýz INESS, takmer 4 z každých 10 eur z verejných výdavkov na Slovensku idú na sociálne zabezpečenie. Podľa dostupných dát smerovalo v roku 2018 približne 28 % verejných financií na sociálne dávky. Celková suma dosiahla 9,9 miliardy eur.
Najväčšiu časť tvorili starobné dôchodky vo výške 6,1 miliardy eur. Inými slovami, samotné dôchodky predstavovali viac ako 60 % všetkých sociálnych dávok.
Na invalidné dôchodky a pomoc zdravotne znevýhodneným občanom išlo ďalších 1,2 miliardy eur. Rodinné dávky dosiahli 992 miliónov eur a nemocenské dávky, pomoc v hmotnej núdzi či podpora nezamestnaných spolu predstavovali 940 miliónov eur. Ľudia v hmotnej núdzi dostali 173 miliónov eur. Práve sociálne zabezpečenie patrí dlhodobo medzi najväčšie výdavkové položky štátu.
Sociálna poisťovňa hospodári s viac ako 15 miliardami eur
Dôležitú úlohu v systéme zohráva Sociálna poisťovňa. Podľa zverejnených údajov dosiahli jej príjmy viac ako 15,2 miliardy eur. Z poistného vybrala 12,6 miliardy eur. Zvyšok tvorili ostatné príjmy a financovanie zo štátnych zdrojov.
Výdavky Sociálnej poisťovne predstavovali 14,9 miliardy eur, pričom najväčšia časť smerovala opäť na dôchodkové dávky a ďalšie zákonom garantované sociálne dávky.
Zaujímavý je aj údaj o financovaní prvého dôchodkového piliera. Zo štátnych finančných aktív alebo štátneho rozpočtu smerovalo na jeho financovanie 2,34 miliardy eur. Bez tejto podpory by Sociálna poisťovňa vykazovala výrazne vyšší deficit.
Zdravotníctvo stálo takmer 9 miliárd eur
Ďalšiu veľkú kapitolu predstavujú výdavky zdravotných poisťovní. Tie podľa údajov projektu dosiahli 8,85 miliardy eur. Najväčšiu položku predstavovala lôžková a kúpeľná starostlivosť za 3,35 miliardy eur. Na lieky a zdravotnícke pomôcky smerovalo 2,1 miliardy eur.
Ambulantná zdravotná starostlivosť stála takmer 1,92 miliardy eur a ďalšia zdravotná starostlivosť viac ako jednu miliardu eur. Samotná správa zdravotných poisťovní a ich hospodársky výsledok predstavovali približne 167 miliónov eur.
Štát zamestnáva takmer pol milióna ľudí
Významnou položkou sú aj mzdy zamestnancov verejnej správy. Schválený rozpočet na rok 2024 rátal so 451 845 zamestnancami verejného sektora.
Oproti predchádzajúcemu roku to predstavuje nárast o 14 567 pracovníkov. Celkové mzdové náklady na nich dosahujú približne 14 miliárd eur. Podľa údajov projektu tvoria zamestnanci verejnej správy necelých 18 % všetkých pracujúcich na Slovensku.

Koľko stojí policajt alebo hasič
Dáta ukazujú aj priemerné mzdové náklady pri vybraných profesiách. Policajt v štátnej službe stál Ministerstvo vnútra SR v roku 2021 priemerne 2 556 eur mesačne. Príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže predstavoval náklad 2 431 eur mesačne. Priemerné mesačné mzdové náklady na hasiča alebo príslušníka Horskej záchrannej služby dosahovali 2 284 eur.
Daňové zaťaženie patrí medzi najvyššie v regióne
Projekt zároveň porovnáva mieru daňového zaťaženia v krajinách Európskej únie. Na Slovensku dosiahla v roku 2024 úroveň 42,6 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Pre porovnanie, v Česku predstavovala 40,9 %, v Poľsku 34,7 % a v Maďarsku 41,2 %. Slovensko tak patrí medzi krajiny s vyšším daňovým zaťažením v rámci strednej Európy.
Údaje pochádzajú z databázy projektu Cena štátu a zachytávajú rôzne sledované obdobia. Niektoré ukazovatele vychádzajú z údajov za rok 2018, iné z rokov 2021 alebo 2024, podľa toho, aké boli v databáze naposledy dostupné.
Sumár: Peniaze daňovníkov smerujú najmä na podporu sociálneho štátu
Hoci verejná diskusia sa často sústreďuje na jednotlivé ministerstvá či konkrétne investície, čísla ukazujú, že najväčšia časť verejných financií končí v sociálnom systéme.
Dôchodky, sociálne dávky, zdravotníctvo a financovanie Sociálnej poisťovne spolu predstavujú desiatky miliárd eur ročne. Práve tieto oblasti preto zohrávajú kľúčovú úlohu pri každej debate o stave verejných financií a budúcnosti štátneho rozpočtu.
Čítaj viac z kategórie: Ekonomika
Zdroje: Cena štátu, LinkedIn/INESS