Slováci môžu od spoločnosti Chemko aj od štátu žiadať odškodné. Riešenie bolo na dosah

Obyvatelia Zemplína majú nárok na odškodné, vyplýva to z právnickej analýzy, ktorú inicioval europoslanec Martin Hojsík. Podľa nej môžu obyvatelia žiadať kompenzáciu, ako uvádza Hojsík na webe Progresívneho Slovenska, „za ujmy vyplývajúce z dlhodobého znečistenia ich prostredia toxickými polychlórovanými bifenylmi (PCB)“.

V súčasnosti však prebieha debata, koľko obyvateľov by sa do hromadnej žaloby zapojilo. Uvádzajú však, že najdôležitejšie je prinútiť štát k činnosti, ktorú doteraz síce sľuboval, no neplnil.

Situácia sa podcenila

Nebezpečné látky pod skratkou PCB sú chemické látky zaužívané v procesoch výroby pri ťažkých strojoch, akými sú kondenzátory, hydraulické systémy, nájdeme ich v podobe izolačnej kvapaliny, no stretneme sa s nimi aj vo farbách, lepidlách, brúsnych olejoch a mazadlách. 

Pôvodne boli považované za neškodné, neskôr sa preukázalo, že sú rizikový faktor tvorby karcinogénnych ochorení. Pri dlhšom pôsobení majú tieto látky vplyv na zdravie a vývoj jedinca. Poškodenie pečene či neurologické problémy patria medzi hlavné symptómy dlhodobého vystavenia sa chemikáliám PBC.

Na území Zemplína čelia obyvatelia vystaveniu týmto nebezpečným látkam už niekoľko rokov. Problémom je spoločnosť Chemko Strážske, ktorá v priestoroch bývalej prevádzky doteraz zanechala niekoľko tisíc ton nebezpečného odpadu. Portál Aktuality vo svojej reportáži hovorí až o 30 rokov zanedbanom probléme.

Štát nekonal

Europoslanec Hojsík spomína niekoľko príkladov nedostatočnej iniciatívy štátu. „Slovensku malo v rokoch 2003 – 2011 schválený grant (dar) z Globálneho environmentálneho fondu na zakúpenie  – v tej dobe najúčinnejšej – nespaľovacej technológie na zneškodnenie PCB odpadov v hodnote 10 miliónov dolárov,“ píše portál PS.

Štát sa však aj v tomto prípade rozhodol grant nevyužiť a poskytnuté finančné prostriedky prepadli. Podobnú situáciu opísala pre Hospodárske noviny pred troma rokmi aj Ľubica Murínová z Oddelenia environmentálnej medicíny na Fakulte verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity.

„Problém mohol byť vyriešený už pred desiatimi rokmi, keď sa začala implementácia projektu Alternatívnej deštrukcie PCB pod patronátom UNIDO a Environmentálneho fondu Svetovej banky. V tomto projekte sa mali najprv likvidovať odpady v areáli Chemka a následne sa mal vyčistiť Strážsky kanál. Vláda to však odmietla. Odvtedy s tým nikto nič nerobil.“

Iniciatívni boli hasiči Humenného, ktorí sa koncom minulého roka podieľali na odstraňovaní nebezpečných sudov z areálu Chemka. Operácia bola zastrešená Ministerstvom životného prostredia a v minulosti na ňu bolo vyčlenených pol milióna eur. Minister túto dlho očakávanú iniciatívu komentoval slovami: „Toto je prvý krok, aby sme pomohli ľuďom v tomto regióne začať odstraňovať to, čo ich dlhé roky trápilo.“ 

Nárok na odškodnenie

Pokiaľ sa obyvateľstvo Zemplína zhodne na podaní hromadnej žaloby, môžu žiadať náhradu nielen od spoločnosti Chemko, no aj štátu. Z právnickej analýzy vyplýva, že ide o finančné odškodnenie, ktoré bude vyčíslené na základe dokázanej ujmy. Žalobu bude môcť jednotlivec podať ako hromadnú tak i satisfakčnú, pričom výška finančnej kompenzácie nie je zákonom ohraničená. 

Ukážkovú nečinnosť štátu priznalo aj Ministerstvo životného prostredia. Minister rezortu Ján Budaj sa pre médiá vyjadril, že problém vníma. Podľa neho by však odškodnenie malo mať konkrétnu podobu a ako jednu z foriem takéhoto odškodnenia navrhol dotovanie ceny vody.

Minister sa ale prepočítal. Kým on chce riešiť problém so studňami, obyvatelia čelia ďaleko širšiemu rámcu ohrozenia. Zanedbaním situácie sa docielilo, že nebezpečné látky PBC sa dnes šírením sedimentov nachádzajú v ovzduší a pôde.