Slováci nemajú kde bývať. Len v Bratislave chýba 40 000 bytov a stavia sa čoraz pomalšie

Slováci stále nemajú kde bývať. Na celom Slovensku chýbajú tisíce a tisíce bytových jednotiek, ktoré by si záujemcovia ihneď rozobrali ako teplé rožky. No hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že sa všade iba stavia, realita je úplne iná.

Bytová výstavba na Slovensku sa na konci roka 2020 výrazne spomalila. Oproti rovnakému obdobiu roka 2019 klesla o 22,8 percenta, čo predstavuje najväčší pokles za posledné tri roky. Celkovo sa vo štvrtom kvartáli začalo stavať 5 037 bytov, z toho až 71,7 percenta tvorili byty v rodinných domoch. Ich počet sa medziročne znížil o 4,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad SR s tým, že medziročne klesol počet rozostavaných bytov.

Počet do­končených bytov však bol v roku 2020 medziročne vyšší o 6,5 percenta a dosiahol 21 490 bytov. S výnimkou poklesu v druhom štvrťroku bol pritom v kladných číslach počas celého roka 2020, písala o tom tlačová agentúra SITA.

Oproti 31. decembru 2019 sa počet rozostavaných bytov znížil o 3,3 percenta na 76 339. Vyšší bol počet rozostavaných bytov v rodinných domoch, ktorý medziročne vzrástol o 0,3 percenta na 48 854. V roku 2020 začala výstavba 19 744 nových by­tov.

Realita bývania: Ak si chceš o 10 rokov v Bratislave kúpiť garsónku, mesačne si musíš odkladať balík

Po intenzívnom medziročnom raste na začiatku roka sa však pre utlmené stavebné aktivity krivka vývoja v nasledujúcich štvrťrokoch už nedostala nad úroveň predchádzajúceho roka. Celkovo sa ich počet oproti roku 2019 znížil o 8,2 percenta.

Druhá vlna pandémie priniesla spomalenie stavebných procesov. Výrazný nárast počtu dokončených bytov z predchádzajúceho štvrťroka (o 29,5 percenta), ktorý bol prejavom dobiehania pozastavených kolaudácii, sa tak na konci roka už nezopakoval.

Vo štvrtom štvrťroku bolo dokončených 6 810 bytov, ich počet s medziročným rastom o 0,1 percenta ostal na úrovni rovnakého obdobia predchádzajúceho roka. Vo väčšine z krajov sa počet dokončených bytov síce medziročne znížil, v troch však byty pribudli, najvýraznejšie v Prešovskom kraji, a to o 57,7 percenta.

zdroj: Mint Investments

V Bratislave chýba 40-tisíc bytov

Len v Bratislave chýba odhadom 40-tisíc bytov a vedenie mesta hovorí aj o chýbajúcich 4 000 nájomných bytoch.

Pri súčasnom tempe výstavby, ako aj tempe povoľovania novej výstavby v Bratislave, keď ročne pribudne približne 2 500 nových bytov, je dobehnutie tohto dlhu v nedohľadne. Nájsť riešenie nedostatku nájomných bytov s regulovaným nájmom sa pokúša aj Ministerstvo financií SR v dokumente Moderné a úspešné Slovensko – národný integrovaný reformný plán.

Ministerstvo stanovilo nové podmienky

V jednej zo svojich častí uvádza, že sa „zavedie povinný podiel nájomných bytov s regulovaným nájmom v nových developerských projektoch. Pri nových developerských projektoch, ktoré žiadajú o stavebné povolenie od roku 2022, by sa tento podiel mohol pohybovať na úrovni od 5 % do 10 %. Jednou z možností ako podporiť výstavbu takýchto bytov v projekte bude prostredníctvom výhodného úveru zo ŠFRB. Tento podiel by sa mal uplatňovať vo väčších mestách v úzkej spolupráci so samosprávou. Výška regulovaného nájomného by mala zohľadňovať aj príjem rodiny.“

Mohli by sme povedať, že je to skvelý nápad, keď s novou komerčnou výstavbou bytov budú rásť aj počty nájomných bytov s regulovaným nájmom. Ako pri všetkom, aj tu si treba položiť otázku – kto to zaplatí?

zdroj: Beef Architekti

Z uvedeného materiálu nie je zrejmé, kto má tieto byty spravovať. Dlhodobé vlastníctvo bytov a ich prenájom nie je pre väčšinu developerov predmetom ich podnikania. „Chcieť to od nich by bolo ako vyžadovať od automobiliek, aby prevádzkovali v mestách služby carsharingu s regulovanými cenami,“ uviedol Inštitút urbánneho rozvoja v správe.

„Jedným z možných riešení je vznik obecných spoločností nájomného bývania, ktorým by boli developeri zaviazaní predávať uvedené percentá bytov. Tieto obecné spoločnosti by na nákup bytov využívali napríklad aj spomenuté výhodné financovanie zo ŠFRB. Inú alternatívu zatiaľ nevidíme,“ dodáva Inštitút urbánneho rozvoja.