Takmer 80 % Slovákov schvaľuje reakciu Slovenska na ruskú agresiu voči Ukrajine (PRIESKUM)

Z výsledkov mimoriadnej vlny prieskumu „Ako sa máte Slovensko?“ vychádza, že väčšina obyvateľov Slovenska je spokojná s doterajšou oficiálnou reakciou Slovenska na vojnu na Ukrajine, ktorá odsúdila útok vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu.

Prijatie utečencov podporujeme

Vlna výskumu prebehla v období 25.2. až 1.3.2022. Veľká väčšina respondentov (78,2 %) schvaľuje oficiálnu reakciu Slovenska, ktorá odsúdila útok vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu. Plne ju schvaľuje 42 % respondentov, 22,4 % ju schvaľuje s menšími výhradami, s väčšími výhradami ju schvaľuje 13,8 % a neschvaľuje ju 21,8 % respondentov.

Najviac podporovanou reakciou Slovenska na útok vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu je vyslanie humanitárnej pomoci (podporuje 77,8 % respondentov) a prijatie utečencov z oblasti vojnového konfliktu (podporuje 74,6 % respondentov).

Respondenti tiež viac podporujú ako nepodporujú zákaz šírenia ruskej propagandy o vojne na Ukrajine, zavedenie tvrdých sankcií proti Rusku a tesne aj obmedzenie vydávania víz a prítomnosti ruských občanov na Slovensku.

Naopak, menšiu podporu má dodávka zbraní a vojenskej techniky ukrajinskej armáde, prerušenie diplomatických stykov s Ruskom a odmietnutie účasti ruských športovcov na vrcholných podujatiach.     

zdroj: TASR/AP/Mindaugas Kulbis

Zavedenie prísnych sankcií

Odpovede respondentov sa podľa tlačovej správy výrazne líšia podľa toho, ako sa stavajú k členstvu Slovenska v NATO. Respondenti, ktorí s členstvom v NATO nesúhlasia, sú menej často za vyslanie humanitárnej pomoc (63 %) a prijatie utečencov z oblasti vojnového konfliktu (58,6 %).

Kým zavedenie tvrdých sankcií proti Rusku podporuje 70,2 % respondentov, ktorí s našim členstvom v NATO súhlasia, medzi odporcami členstva v NATO je to len 13,7 %. So zavedením prísnych sankcií proti Rusku, aj ak by to malo znížiť našu životnú úroveň súhlasí 32,8 % respondentov, nesúhlasí 33,1 % a nevie odpovedať 34,1 % respondentov.

Viac ako polovica respondentov (53,1 %) je presvedčená, že členstvo v NATO v súčasnosti prispieva k našej bezpečnosti, opačný názor má 29,1 % respondentov a 17,8 % respondentov sa k tejto otázke nevie vyjadriť.

S tým aby nám vojaci NATO pomáhali s ochranou našej východnej hranice súhlasí 48,3 % respondentov, nesúhlasí s tým 27,8 % respondentov a 23,9 % respondentov nevedelo na túto otázku odpovedať.

Na stranu Západu sa prikláňajú mladší

V súčasnosti schvaľuje členstvo Slovenska v NATO 54,5 % respondentov. Vojna na Ukrajine zmenila postoj respondentov k členstvu Slovenska v NATO nasledovne: 42,9 % odpovedalo, že vždy boli za členstvo v NATO a schvaľujú ho aj dnes, 11,6 % respondentov nebolo za členstvo v NATO, ale dnes ho schvaľujú, 9 % respondentov bolo za členstvo v NATO, ale dnes ho neschvaľuje a 36,5 % nebola za členstvo v NATO a neschvaľuje ho ani dnes.

Na otázku „V súvislosti s vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou sa i v našej verejnosti diskutuje o geopolitickom zaradení Slovenska, o tom, ako by sme sa mali vo svete orientovať“ odpovedalo 37,3 % respondentov, že by malo vždy alebo skôr stáť na strane Západu (EÚ a NATO), 47,1 % odpovedalo, že by sa malo usilovať o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom, 7,4 % že by malo skôr alebo vždy stáť na strane Ruska a „iné“ odpovedalo 8,2 % respondentov.

Na stranu Západu sa najviac prikláňajú mladší respondenti, respondenti z Bratislavského kraja a vysokoškolsky vzdelaní respondenti.