Slováci sa nezhodnú na hrozbách. 9 z 10 voličov Smeru by spojencovi nepomohlo (PRIESKUM)

Bezpečnostná situácia na východnom okraji NATO sa v posledných mesiacoch prudko vyostrila. Podľa agentúry NMS Market Research Slovakia zasiahli Poľsko incidenty s ruskými dronmi, ktoré narušili jeho vzdušný priestor a aktivovali konzultácie podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy.

Estónsko zároveň hlásilo opakované narušenia vlastného vzdušného priestoru ruskými stíhačkami, ktoré označilo za bezprecedentné provokácie. Tieto udalosti otvorili otázku pripravenosti NATO aj postojov samotných členských krajín – vrátane Slovenska.

V kontexte rastúcej diskusie sa do verejnej debaty zapojili aj formáty ako Wargame od SkyNews či lokálna verzia Wargame: Česko, ktoré simulujú rozhodovanie v čase eskalácie medzi NATO a Ruskom. Aj preto sa agentúra NMS rozhodla preskúmať, ako slovenská verejnosť vníma hrozby spojené s týmito incidentmi.

Ako Slovensko vníma hrozbu? Záleží na veku, vzdelaní aj veľkosti mesta

Prieskum ukazuje, že o provokáciách v Poľsku a Estónsku počulo 69 percent opýtaných. Najčastejšie medzi nimi boli muži, ľudia nad 65 rokov, vysokoškolsky vzdelaní občania a obyvatelia väčších miest. Naopak, medzi tými, ktorí informácie zachytili menej často, prevažujú ženy, mladší respondenti do 35 rokov a obyvatelia menších obcí.

Pokiaľ ide o subjektívny pocit ohrozenia, 51 percent opýtaných vníma incidenty ako riziko pre bezpečnosť Slovenska. Nadpriemerne vysoké je toto vnímanie medzi vysokoškolákmi a obyvateľmi Bratislavy a Košíc. Na opačnej strane stojí 36 percent respondentov, ktorí ohrozenie nepociťujú. V tejto skupine sa častejšie vyskytujú muži a starší mileniáli vo veku 37 až 44 rokov.

Z politického hľadiska sa objavujú výrazné rozdiely.

Podľa údajov NMS platí, že „u voličov strán vládnej koalície pociťuje ohrozenie bezpečnosti iba tretina opýtaných, zatiaľ čo medzi voličmi parlamentnej opozície je miera vnímaného ohrozenia až 74 percent“. Politický analytik NMS Mikuláš Hanes vysvetľuje, že „názory voličov Smeru, Republiky a SNS sú pri tejto téme nesmierne koherentné, zatiaľ čo postoje voličov Hlasu-SD sa viac približujú odpovediam voličov parlamentnej opozície“.

Vojenské provokácie na východnej hranici NATO vníma ako ohrozenie bezpečnosti polovica populácie, 9 z 10 voličov Smeru by ohrozeným spojencom neposlalo vojenskú pomoc.
Viac dát a komentár v článku v komentári pic.twitter.com/Jb4WSokgWB

— Mikulas Hanes (@HanesMiki) December 11, 2025

Ochota pomôcť spojencom

Ak by spojenci v NATO požiadali Slovensko o vojenskú alebo technickú pomoc, súhlasila by s ňou len tretina populácie. Súhlas častejšie vyjadrujú muži, ľudia vo veku 18 až 34 rokov, respondenti s vysokoškolským vzdelaním a obyvatelia hlavného mesta.

Naopak, nesúhlas deklaruje 51 percent opýtaných. Z tejto skupiny až dve tretiny tvoria ľudia, ktorí provokácie na hranici NATO nepovažujú za bezpečnostnú hrozbu. Častejšie ide o osoby nad 65 rokov.

Rozdiely sú výrazné aj medzi voličmi politických strán. Ako pripomína Hanes, „vojenskú pomoc spojencom by poslalo 8 z 10 voličov SaS, 7 z 10 voličov PS a Demokratov či necelá polovica voličov hnutia Slovensko, KDH a Hlasu-SD. Avšak medzi voličmi Smeru-SD, SNS a Republiky by takúto pomoc poslal iba každý desiaty“.

Čo prieskum naznačuje o slovenskej spoločnosti

Zber dát prebiehal od 1. do 5. októbra 2025 na vzorke 1 002 respondentov z online populácie vo veku 18+. Prieskum nemal zadávateľa a agentúra NMS ho realizovala na vlastné náklady. Dáta ukazujú, že slovenská spoločnosť zostáva výrazne polarizovaná – či už ide o vnímanie hrozieb, pripravenosť reagovať na eskaláciu, alebo dôveru v spojenecké záväzky. Priamym odrazom týchto rozdielov je nielen politická preferencia, ale aj vek, vzdelanie a miesto bydliska.

Incidenty v Poľsku a Estónsku tak neovplyvnili iba regionálnu bezpečnosť, ale aj slovenskú verejnú debatu. Ukazujú, že otázky obrany, solidarity so spojencami a pripravenosti na krízové scenáre zostávajú témami, ktoré krajinu rozdeľujú – a ktoré budú čoraz dôležitejšie v prípade ďalšej eskalácie napätia na východnej hranici NATO.

Čítaj viac z kategórie: Politika