Slováci si ju mýlia s obľúbenou bazou. Jej surové plody sú toxické, rastie na „každom rohu“
- Vyzerá ako baza, no jesť ju nikomu neodpoúčajú
- Stretávajú sa s ňou aj slovenskí záhradkari
Bazu čiernu pozná množstvo ľudí. V lete ju nájdeme kvitnúť pri cestách, na okrajoch porastov či v okolí záhrad a neskôr na nej dozrievajú tmavé plody. Menej známa je však rastlina, ktorá sa na ňu podobá a rastie aj u nás.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom okneBaza čierna patrí medzi dobre známe rastliny, no v slovenskej prírode rastie aj jej menej známa príbuzná. Na bazu chabzdovú upozorňuje portál Záhradkár, ktorý ju opisuje ako rastlinu nápadne podobnú baze čiernej. Rozdiel medzi nimi pritom nie je len v samotnom vzhľade.
Baza chabzdová (Sambucus ebulus) môže dorásť do výšky približne dvoch metrov. Na rozdiel od bazy čiernej však nevytvára drevnatý ker. Ide o trvácu bylinu so zelenou, šťavnatou stonkou, ktorá na jeseň odumiera. Pre zberateľov je ale najdôležitejšia informácia, že jej surové plody sú toxické.
Na pohľad ich môže byť ťažké rozlíšiť
Obe rastliny majú nepárno perovito zložené listy a drobné biele kvety usporiadané v súkvetiach. Baza chabzdová kvitne podľa Piešťanského denníka od júna do augusta a neskôr vytvára tmavé plody.
Práve tie môžu pri zbere pôsobiť veľmi podobne ako plody bazy čiernej. Existuje však rozdiel, ktorý môže pomôcť pri určovaní rastliny. Kým plody bazy čiernej vytvárajú po dozretí ovisnuté strapce, pri baze chabzdovej sú súplodia vzpriamené a smerujú nahor.
Dôležitá je aj samotná stonka. Baza čierna je drevina, zatiaľ čo chabzda má zelenú bylinnú stonku. Podľa Záhradkára môže byť už tento rozdiel užitočnou pomôckou pri zbere.
Odlišná môže byť aj vôňa. Po rozotrení listov má baza chabzdová podľa Záhradkára menej príjemný až nepríjemný pach. Pri určovaní rastliny však nemožno spoliehať iba na vôňu.
Problémom sú najmä surové plody
Portál upozorňuje predovšetkým na toxicitu bazy chabzdovej. Podľa jeho informácií sa v rastline nachádzajú cyanogénne glykozidy a ďalšie biologicky aktívne látky. Surové plody môžu spôsobiť tráviace ťažkosti a vracanie. Práve preto je pri zbere dôležité rastlinu najskôr správne identifikovať a nespoliehať sa iba na to, že má tmavé plody podobné baze čiernej.
Opatrnosť je napokon potrebná aj pri samotnej baze čiernej. Tmavá farba plodov môže zvádzať k ochutnaniu, no pri baze čiernej to nie je dobrý nápad. Podľa portálu Dobrú Chuť obsahujú surové plody glykozid sambunigrín, ktorý môže vyvolať nevoľnosť a tráviace ťažkosti. Tepelná úprava túto látku ničí, a preto sa plody pred konzumáciou varia alebo inak tepelne spracúvajú.
Možností je viac. Z bazy sa pripravujú napríklad sirupy či lekváre a plody sa dajú aj usušiť. Niektorí odporúčajú aj využitie usušených bobúľ na prípravu čaju, pri ktorom sa plody vložia do vody a povaria.
Baza chabzdová tak môže byť zaujímavou súčasťou slovenskej prírody, no jej podobnosť s bazou čiernou môže pri zbere predstavovať riziko. Pri rastline, ktorú si človek nevie spoľahlivo určiť, preto platí jednoduché pravidlo: radšej ju nezbierať ani neskúšať.
Baza čierna nie je určená na jedenie priamo z kríka
Plody bazy čiernej sú zaujímavé aj svojim zložením. Ich typická tmavá farba súvisí s obsahom antokyanov, teda antioxidantov, ktoré podľa portálu Dobrú Chuť pomáhajú chrániť bunky pred oxidačným stresom a podporujú zdravie ciev.
V bobuliach sa nachádza aj kvercetín a rutín, vitamín C, vitamíny skupiny B a minerálne látky vrátane draslíka, železa a vápnika. Obsahujú tiež pektín, vlákninu využiteľnú napríklad pri príprave džemu. To však nemení nič na tom, že surové plody nie sú vhodné na konzumáciu.
V minulosti ju využívali aj ako liečivú rastlinu
O baze chabzdovej sa písalo aj pred rokmi. Piešťanský denník jej v roku 2020 venoval článok v seriáli o liečivých rastlinách, v ktorom ju predstavila bylinkárka Anna Kopáčová z Vrbového.
Podzemok sa podľa článku v minulosti používal pri močových kameňoch a neskôr aj pri reumatických ťažkostiach. „Baza chabzdová má antireumatické, potopudné, močopudné, preháňavé účinky,“ uvádza bylinkárka. V článku sa uvádza aj možné využitie listov a podzemku na prípravu odvarov.
Tieto postupy však pochádzajú zo staršieho článku o tradičnom využití rastliny. Nie je preto vhodné chápať ich ako súčasné medicínske odporúčania.
Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: Záhradkár, Piešťanský denník, Dobrú Chuť