Slováci vlastnia najviac nehnuteľností v EÚ, no stále žijú v preplnených domácnostiach, ukázal prieskum

Najnovšie údaje Eurostatu odhaľujú, ako vyzerá bývanie na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. Publikácia „Bývanie v Európe – vydanie z roku 2025“ prináša komplexný pohľad na rôzne aspekty bývania vrátane vlastníctva, typu nehnuteľností, ich veľkosti, kvality a cenovej dostupnosti.

Slovensko sa v mnohých ukazovateľoch výrazne odlišuje od európskeho priemeru, čo odráža naše špecifické kultúrne a ekonomické podmienky.

Slováci milujú vlastné bývanie, nájomný trh je u nás minimálny

Najvýraznejším špecifikom Slovenska je mimoriadne vysoký podiel vlastníkov nehnuteľností v roku 2024. Až 93 % Slovákov žije vo vlastnom bývaní, čo nás radí na druhé miesto v celej EÚ, hneď za Rumunskom (94 %). V tomto ukazovateli výrazne prevyšujeme európsky priemer, ktorý dosahuje 68 %. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Nemecko, kde väčšina obyvateľov (53 %) žije v prenajatých nehnuteľnostiach.

Tento trend vlastníctva má historické korene súvisiace s privatizáciou bytového fondu po roku 1989 a silnou kultúrnou preferenciou vlastného bývania. Zatiaľ čo v západnej Európe je bežné bývať celý život v prenájme, na Slovensku je to stále považované skôr za dočasné riešenie.

Veľké rodiny v malých bytoch

Paradoxom slovenského bývania je, že hoci máme vysoký podiel vlastníkov, kvalita a veľkosť nášho bývania zaostáva za európskym štandardom. V priemere pripadá na jedného Slováka iba 1,1 izby, čo je najmenej v celej EÚ (spolu s Rumunskom). Pre porovnanie, európsky priemer je 1,7 izby na osobu, pričom najlepšie je na tom Malta s 2,2 izbami na obyvateľa.

zdroj: Eurostat

Zároveň máme najvyšší počet osôb v jednej domácnosti v celej EÚ – priemerne 3,1 osoby, zatiaľ čo európsky priemer je 2,3 osoby. To naznačuje, že na Slovensku je stále bežné viacgeneračné bývanie, keď v jednej domácnosti žijú rodičia, deti a často aj starí rodičia.

Tieto čísla sa premietajú aj do vysokej miery preplnených domácností. Hoci Eurostat neuvádza konkrétne číslo pre Slovensko, krajiny s podobnými parametrami ako Rumunsko (41 %) či Lotyšsko (39 %) majú výrazne vyššiu mieru preplnenosti ako predstavuje európsky priemer (17 %).

Slovensko zmapuje každý meter pôdy. Digitálny projekt zhltne viac ako 60 miliónov eur

Byty verzus domy

V rámci EÚ žije približne polovica obyvateľov v domoch (51,4 %) a polovica v bytoch (47,9 %). Ostatné možnosti predstavujú len 0,7 %. Aj keď by sa mohlo zdať, že podiel bytov bude u nás vyšší, zdanie klame. Na Slovensku prevláda bývanie v domoch (54,6 %), zatiaľ čo v bytoch žije 45,3 % obyvateľstva.

Zaujímavé je, že v celej EÚ existuje výrazný rozdiel medzi mestami a vidiekom – v mestách žije 73 % ľudí v bytoch, zatiaľ čo na vidieku býva v rodinných domoch až 83 % obyvateľov.

Finančná dostupnosť bývania

Ceny nehnuteľností v EÚ vzrástli medzi rokmi 2010 a 2024 v priemere o 53 %, nájomné stúplo o 25 % a inflácia dosiahla 39 %. Ceny bývania sú na Slovensku za rok 2024 na úrovni 81,4 % pod priemerom Európskej únie. V ostatných krajinách EÚ sa náklady na bývanie výrazne líšia – od 49 % pod priemerom EÚ (v Poľsku) až po 87 % nad priemerom (v Írsku).

zdroj: Eurostat

Zaujímavým ukazovateľom dostupnosti bývania je tzv. miera nadmernej zaťaženosti nákladmi na bývanie. Tento ukazovateľ sleduje, koľko ľudí musí na svoje bývanie vynaložiť viac ako 40 % svojho čistého príjmu, čo sa považuje za neúmerne vysokú záťaž pre domáci rozpočet.

V Európskej únii sa s týmto problémom stretáva 10 % mestského obyvateľstva a 6 % ľudí žijúcich na vidieku. Najhoršia situácia je v Grécku, kde takmer tretina obyvateľov miest (29 %) a vidieka (28 %) míňa na bývanie viac ako 40 % svojich príjmov. Naopak, najpriaznivejšie podmienky majú Cyprus a Chorvátsko, kde tento problém trápi len 3 % mestského obyvateľstva.

Na Slovensku je situácia mierne lepšia ako európsky priemer – nadmernou záťažou nákladov na bývanie trpí 7,4 % obyvateľov miest a 6,4 % ľudí žijúcich na vidieku.

Čo tieto údaje hovoria o Slovensku?

Slovensko sa javí ako krajina s vysokým podielom vlastníkov nehnuteľností, ale zároveň je štátom s relatívne nízkou kvalitou bývania z hľadiska priestoru na osobu. Žijeme v početnejších domácnostiach než je európsky priemer, čo môže naznačovať, že mladí ľudia zostávajú dlhšie bývať s rodičmi kvôli finančnej nedostupnosti samostatného bývania.

Hoci na Slovensku prevláda kultúra vlastníckeho bývania, je otázne, či je tento model dlhodobo udržateľný vzhľadom na rastúce ceny nehnuteľností a nízku mobilitu pracovnej sily, ktorú vlastníctvo nehnuteľnosti často obmedzuje.

Pre budúci rozvoj bývania na Slovensku bude kľúčové nielen zvyšovanie dostupnosti bývania pre mladé rodiny, ale aj zlepšovanie jeho kvality a energetickej efektívnosti. Európske dáta nám ukazujú, že v mnohých aspektoch máme ešte priestor na zlepšenie, aby sme dosiahli štandardy najvyspelejších krajín EÚ.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska