Slováci žijú po revolúcii lepšie. Takmer všetko je v pomere k platom lacnejšie

Sedemnásty november 1989 nepriniesol len nový spôsob politického a spoločenského smerovania našej malej krajiny. Nastali tiež výrazné zmeny v oblasti spotreby a nakupovania. Od Nežnej revolúcie u nás totiž pribudlo množstvo obchodov a na to, aby sme si v nich aj niečo mohli kúpiť, pracujeme kratšie. 

To však neplatí v prípade sporenia na bývanie, uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.

Priblížila, že v súčasnosti majú Slováci oveľa viac možností, kde a ako nakupovať. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR (sieť maloobchodu za organizácie s 20 a viac zamestnancami) dosiahla v roku 2021 predajná plocha obchodov 4,03 milióna štvorcových metrov (m²). Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,74 m² z plochy obchodov.

Úplne iná situácia bola podľa nej v porevolučných rokoch, v roku 1993 predajná plocha obchodov bola viac ako štvornásobne menšia v porovnaní so súčasnosťou, a to vo výmere 0,93 milióna m². Na jedného obyvateľa Slovenska tak vtedy pripadalo iba 0,18 m² z plochy obchodov.

Reálne sme však začali zarábať až po takmer 20 rokoch

Spresnila, že Slováci začali reálne (teda po očistení o infláciu) zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 – 2008.

„V súčasnosti zarábame v priemere reálne približne o 30 až 35 % viac ako v roku 1989,“ podotkla.

„Na nákup mnohých potravín nám dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas. A to aj napriek tomu, že počas vlaňajšieho a tohto roka sme boli svedkami prudkého zdražovania potravín. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. O niečo dlhší čas ako kedysi strávime v práci kvôli nákupom niektorých mliečnych výrobkov. Na chlieb dnes však musíme odpracovať dvojnásobne dlhší čas ako kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes aj oblečenie a obuv,“ spresnila.

Hrdinský taxikár na Slovensku „zachránil“ seniora. Chceli ho okradnúť o 25-tisíc eur

Podstatne kratší čas podľa Sadovskej treba odpracovať na nákup tovaru dlhodobej spotreby.

„Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 9-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe, keď si chceme zaobstarať LCD televízor. Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to päťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas,“ doplnila.

Cenový vývoj bytov

Zaujímavou oblasťou sú podľa Sadovskej byty a ich cenový vývoj.

„Do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli 20.000 až 40.000 Kčs (korún československých). Za posledné desaťročia vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu vyberať z podstatne širšej ponuky. Ceny bytov však vzrástli niekoľkonásobne, na desiatky až stovky tisíc eur. Dnes tak na kúpu nehnuteľnosti musíme pracovať oveľa dlhšie ako pred revolúciou. Kým v roku 1989 jeden m² vychádzal na päť dní strávených v práci, tak v súčasnosti je to osemnásobne viac – vyše 40 dní. Bez hypotéky či úveru na bývanie sa dnes mnohé slovenské domácnosti pri kúpe nehnuteľnosti nezaobídu,“ dodala Sadovská.