Slováci žijúci v zahraničí prilietajú domov v enormných počtoch. Kvôli voľbám míňajú stovky eur

Podľa dát najväčšieho slovenského predajcu leteniek a zájazdov Pelikán, si na víkend 29. februára letenku s príletom do Viedne, Bratislavy, Budapešti alebo Košíc kúpilo až o 133 percent viac našincov ako počas porovnateľného obdobia parlamentných volieb 2016.

Až 80 percent z navrátilcov si teraz vybralo jednosmernú letenku, pričom pred štyrmi rokmi bol tento podiel len niečo cez 50 percent. Drvivá väčšina z nich tak ešte nevie, kedy opäť vycestuje za hranice. „Samozrejme, najčastejšie kvôli dovolenke a návšteve rodiny či známych, nie kvôli predpokladaným výsledkom volieb,” hovorí Jozef Rybár, manažér cestovnej kancelárie Pelikán pre vzťahy s verejnosťou.

Rekordný záujem o voľby

Dva jednosmerné lístky sú v drvivej väčšine prípadov drahšie ako jedna spiatočná letenka, čiže časť Slovákov sa na voľby mohla vrátiť impulzívne a kvôli hlasovaniu bola ochotná investovať viac peňazí.

„Tak či onak, po premietnutí našich dát na celý slovenský trh s letenkami ide o tisíce ľudí,” spresňuje Rybár, podľa ktorého je potrebné zohľadniť aj spomínanú skutočnosť, že v parlamentných voľbách sa na rozdiel od tých prezidentských môže hlasovať aj zo zahraničia.

zdroj: unsplash.com

„Aktuálny dopyt po letenkách domov na Slovensko je aj kvôli tomu priam enormný a v histórii našich volieb určite rekordný,“ dodáva zástupca cestovnej kancelárie.

O rekordnom záujme vypovedá práve porovnanie s minuloročnými prezidentskými voľbami, kedy Pelikán, najmä v ich prvom kole, rovnako zaznamenal vysoký nárast predaja leteniek na Slovensko.

Ako vznikli tieto volebné štatistiky? 

Analytici Pelikána pri volebných štatistikách odfiltrovali čo najviac externých vplyvov – od celkového rastu počtu cestujúcich v leteckej doprave, cez aktuálny pokles záujmu o cestovanie kvôli šíreniu koronavírusu, až po nové letecké spojenia a výpredaje leteniek zo strany leteckých spoločností. 

„Historické štatistiky za obdobie zvolenia Zuzany Čaputovej a tie aktuálne k sobotnému hlasovaniu tiež ukazujú nárast predaných leteniek domov, a to až o 65 percent,” opisuje Rybár.

zdroj: unsplash.com

Je tak viac než pravdepodobné, že zahraniční Slováci boli aj za hlas v blížiacich sa voľbách opäť ochotní zaplatiť omnoho viac než pár desiatok eur za vlak, autobus či pohonné hmoty. Tie investujú ďalšie tisíce z nich, ktoré sa rozhodnú voliť v pohraničných oblastiach. Medzi tie najobľúbenejšie patria napríklad Kúty, jedna z prvých zastávok Slovákov na ceste zo susedného Česka.

Stovky eur za letenky

Zahraničnými destináciami, z ktorých sa kvôli volebnému víkendu na naše a okolité letiská Slováci vracajú najčastejšie, sú podľa dát Pelikánu Španielsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko, Nemecko, Holandsko, Švajčiarsko, Francúzsko, Švédsko, Dánsko a Belgicko. Ide o krajiny, v ktorých značné množstvo krajanov pracuje alebo študuje.

Priemerné ceny spiatočných leteniek, ktoré si našinci kvôli parlamentným voľbám 2020 zakúpili, sa podľa dát cestovnej kancelárie pohybujú najčastejšie v sumách do 200 eur.

zdroj: unsplash.com

„Najmä z dôvodu, že takpovediac na otočku sa zväčša vracajú Slováci, ktorí žijú v krajinách Európskej únie,” vysvetľuje Rybár s tým, že niektorí do leteniek investovali aj násobne viac.

Napríklad pri Portugalsku, kde sa nachádza časť slovenských študentov v rámci programu Erasmus+, sa priemerná cena spiatočnej letenky v danom období pohybuje na úrovni 450 eur. Slováci, ktorí sa na otočku kvôli voľbám vrátili zo Spojených štátov, v priemere investovali až 750 eur.

Sociológ odhaduje vyššiu volebnú účasť ako v minulosti

Záujem ľudí prísť v sobotu 29. februára k volebným urnám by mohol byť vyšší ako v minulých parlamentných voľbách v roku 2016. Sociológ Martin Slosiarik sa pre agentúru SITA vyjadril, že účasť by sa mohla pohybovať v rozmedzí 63 až 68 percent, pretože populácia je viac zmobilizovaná. Politológ Jozef Lenč odhaduje účasť skôr pod 60 percent. Pred štyrmi rokmi sa volieb do Národnej rady SR zúčastnilo 59,82 oprávnených voličov.

Slosiarik hovorí, že merať volebnú účasť z prieskumov je vždy ťažké, pretože nie je možné zachytiť niektoré skupiny obyvateľstva. Ide napríklad o približne 350-tisíc ľudí žijúcich v zahraničí alebo o rómsku populáciu, ktorá chodí voliť v podpriemernom počte. „Každopádne, javí sa to tak, že populácia je viac mobilizovaná a moje očakávanie je od 63 do 68 percent,“ zhodnotil možnú volebnú účasť Slosiarik.

Úvahu motivovať k účasti dňom voľna v práci alebo daňovými úľavami komentoval politológ Jozef Lenč slovami, že by záležalo od lukratívnosti ponuky pre voličov. „Sú teórie, ktoré hovoria, že motivácia cez peniaze je najlepšia,“ podotkol politológ.