Slovák pracuje v Poľsku s eurofondmi: „Čerpanie financií je tu otázkou cti, návrat domov neplánujem“ (ROZHOVOR)

Viac než 2 000-eurové platy, vybavenie daní do 10 minút a moderná infraštruktúra. Pavol z Kysúc vnímal Poľsko cez stereotypy, no dnes v ňom žije už roky a návrat na Slovensko neplánuje. V rozhovore pre Startitup detailne porovnáva ceny potravín, nájmy v Katoviciach aj mentalitu ľudí, vďaka ktorej krajina raketovo napreduje.

• Čím ho Poliaci prekvapili a na čo si po presťahovaní musel zvykať?
• Ako sa dostal k práci s eurofondami?
• V čom je život v Poľsku horší a v čom naopak lepší?
• Aká je skutočná kvalita poľských potravín a prečo k nám roky prúdil ten najlacnejší tovar?
• Prečo sú malé poľské mestá v pracovný deň popoludní plné ľudí, kým tie slovenské podvečer stíchnu?
• Prečo sa podľa neho podarilo Poľsku stať sa ekonomickým tigrom?
• Čo si treba vybaviť, ak chceš začať žiť a pracovať v Poľsku?
• Za koľko sa dá v Katoviciach kúpiť jednoizbový či dvojizbový byt?
• Ako hodnotí mentalitu Poliakov?

Čo ťa priviedlo z Kysúc do Poľska a kde dnes žiješ?

Pochádzam z neveľkej prihraničnej obce v okrese Čadca. Prvýkrát som bol na dlhšie v Poľsku v roku 2016, keď som tam strávil rok na výmenných pobytoch. Mal som možnosť hlbšie spoznať každodenný život v Poľsku. Vtedy v poľskej spoločnosti panovala „budovateľská“ atmosféra, ekonomike sa darilo, platy rástli, nálada v spoločnosti bola pozitívna. Urobilo to na mňa veľmi dobrý dojem. Po výmenných pobytoch a študentských prácach som sa začal pri hľadaní práce po škole obzerať aj po Poľsku. Pracovné možnosti tu nechýbajú. Je to tiež blízko k Slovensku. Po ukončení školy v roku 2017 som sa prakticky hneď presťahoval do Poľska. Bývam v Katowiciach, v Hornosliezskej metropolitnej oblasti.

Čo ťa po príchode do Poľska najviac prekvapilo a čo bolo pre teba najťažšie?

Pred príchodom do Poľska som ho aj ja vnímal cez prizmu stereotypov, ktoré sa často premieľali v médiách. Najväčším prekvapením bolo, že tie stereotypy už dávno nezodpovedajú skutočnosti. Videl som to najmä na kvalite domácich potravín. Taktiež ma prekvapila spontánnosť ľudí.

Keď mal niekto nápad na nejakú aktivitu, napr. ísť na kajakový splav, upiecť koláč, alebo čokoľvek iné, jednoducho sa zdvihol a išiel na kajaky, alebo piecť koláč. Na Slovensku som sa stretol skôr s tým, že keď mal niekto nápad, bolo to na „potom“. 

Pokiaľ ide o ťažkosti, na nič významné si nespomínam. Poľsko je kultúrne podobné Slovensku, takže som nezažil ani výraznejší kultúrny šok. Stretol som sa skôr s drobnými praktickými problémami, napríklad s diakritikou v priezvisku či požiadavkou niektorých úradov na predloženie pobytovej karty, hoci ju ako občan EÚ nepotrebujem.

Pracuješ v oblasti eurofondov. Ako si sa dostal k svojej práci? Nebolo na začiatku náročné sa zamestnať?

Pri svojich prvých prácach v Poľsku som však využil to, že som Slovák. Boli to práce v korporáciách, ktoré svoju činnosť vykonávali na slovenskom trhu alebo pre slovenských klientov. Ako tzv. „native“ som bol pre tieto pozície ideálny kandidát. K svojej súčasnej práci v oblasti eurofondov som sa dostal tak, že som sledoval stránku svojho terajšieho zamestnávateľa. Prihlásil som sa na výberoví konanie a prácu som dostal. Pracujem v inštitúcii, ktorá spolupracuje na implementácii programu poľsko-slovenskej cezhraničnej spolupráce.

V čom sa podľa tvojej skúsenosti líši poľský prístup k eurofondom od slovenského?

V efektivite využívania eurofondov a prístupu k nim. V pamäti mi utkvela veta kolegyne z poľského ministerstva, ktoré sa nimi zaoberá. Povedala mi, že pre každého ministra či úradníka zodpovedného za určitý balík eurofondov je otázkou cti vyčerpať ho takmer na 100 percent. Vnímajú to ako dobre vykonanú prácu pre ľudí, ktorá prináša hmatateľné výsledky. Vyššia efektivita Poľska má určite aj objektívne príčiny. Podstatný rozdiel oproti Slovensku však vidím v prístupe a vôli – v Poľsku jednoducho chcú peniaze využiť a aktívne hľadajú riešenia. Zaujímavé je, že o efektívnom čerpaní eurofondov v Poľsku sa začalo hovoriť aj na Slovensku. Slovenskí predstavitelia tam dokonca absolvovali študijné návštevy.

Poľsko niektorí označujú za ekonomického tigra Európy. Máš aj ty pocit, že krajina rýchlo napreduje?

Je to fakt a vidno to v mnohých oblastiach. Krajina napreduje najmä vďaka investíciám a eurofondom, čo sa najvýraznejšie prejavuje na infraštruktúre. Pri vstupe do EÚ malo Poľsko sotva 500 kilometrov diaľnic. Za 20 rokov ich sieť vďaka eurofondom a ich efektívnemu využívaniu zväčšila jedenásťnásobne. Moderné, čisté a bezpečné sú aj železničné stanice vo väčších mestách.

Poľsko investuje tiež do energetickej bezpečnosti. Pri pobreží Baltského mora pripravuje svoju prvú jadrovú elektráreň a buduje veterné parky na mori. V kontexte vojny na Ukrajine smeruje veľa investícií aj do obrany a bezpečnosti. Pri veľkých projektoch zároveň uprednostňuje domáce firmy, čím podporuje ekonomiku aj rozvoj vlastného know-how. Krajina však tieto investície financuje aj rastúcim verejným dlhom. Ak si chce udržať povesť ekonomického tigra, bude ho musieť dostať pod kontrolu.

V čom je život v Poľsku lepší než na Slovensku? 

Úroveň služieb je podľa mňa v Poľsku vyššia. Navyše ľudia sú milší, ústretovejší a častejšie sa usmievajú. Aj pri návšteve reštaurácie je usmiata a prívetivá obsluha polovicou úspechu.

Krajina napreduje aj v digitalizácii, ktorá výrazne uľahčuje každodenný život. Dokonca aj ako cudzinec môžem s mestským či daňovým úradom komunikovať úplne elektronicky. Takúto možnosť síce máme aj na Slovensku, poľské systémy sú však navrhnuté s ohľadom na ľudí, ktorí ich používajú. Sú jednoduché, intuitívne a zároveň bezpečné.

Rozdiel vidím napríklad pri elektronických službách daňového úradu, s ktorými mám skúsenosti v oboch krajinách. Na Slovensku mi dlho trvalo, kým som v systéme finančnej správy našiel dokument, ktorý som potreboval odoslať. V Poľsku je celý proces jednoduchší vrátane podania daňového priznania. Zamestnávateľ odvádza preddavky na daň podľa osobného identifikačného čísla, s ktorým je prepojený aj môj používateľský účet. Po prihlásení mám potrebné údaje predvyplnené. Stačí doplniť prípadné úľavy, poukázať 1,5 percenta dane vybranej organizácii a priznanie môžem odoslať do desiatich minút.

Digitalizácia je viditeľná aj pri platení. Kartou možno zaplatiť prakticky všade – v malom dedinskom obchode aj v pojazdnom stánku s kávou v parku. 

V Poľsku fungujú aj celoštátne aplikácie na vyhľadávanie vlakových spojení a mestskej hromadnej dopravy. Používateľ si vyberie mesto, vyhľadá spoj a v mnohých prípadoch si môže priamo v aplikácii kúpiť lístok. Systém sa naďalej rozširuje o ďalšie mestá.

Čo je naopak horšie?

Horšie v Poľsku funguje medzimestská autobusová doprava, najmä v menších obciach. Kým na Slovensku ju vo verejnom záujme organizujú samosprávne kraje, v Poľsku bola ponechaná trhu a komerčným dopravcom. Autobusy preto premávajú najmä na rentabilných trasách.

Mnohé obce preto nemajú žiadne spojenie alebo z nich ide iba jeden autobus ráno a druhý späť popoludní. Bez auta sa tam preto žije ťažko a časť obyvateľov využíva bicykle či malé motocykle.

Dokáže si podľa teba priemerne zarábajúci človek v Katoviciach dovoliť pohodlný život?

Priemerná mzda v Poľsku dosahuje vyše 2 000 eur v hrubom, čo je v čistom približne 1 600 eur, pričom medián sa pohybuje okolo 1 300 eur v čistom. Katovice ponúkajú o niečo lacnejšie nájmy než iné veľké mestá, no v ostatných životných nákladoch za nimi nijako nezaostávajú. Pohodlný život znamená pre každého niečo iné, no pri takomto príjme si tu človek dokáže bez problémov prenajať stredne veľký byt, nemusí kupovať len najlacnejšie potraviny a párkrát do mesiaca si vyrazí do reštaurácie, za kultúrou či na výlet. Ak má na začiatok nejaké úspory, zvládne splácať aj hypotéku na väčší byt bez toho, aby musel žiť v neistote a počítal každé euro do konca mesiaca.

Aký je nájom v Katoviciach a ďalšie poplatky?

Katovice majú takmer 300-tisíc obyvateľov a sú centrom vysoko urbanizovanej metropolitnej oblasti Horného Sliezska a Zagłębia, v ktorej žije približne 2,5 milióna ľudí. Nájmy sú preto v meste vyššie než v okolitých mestách, ako sú Chorzów, Sosnowiec, Zabrze či Bytom.

Vo všeobecnosti platí, že malé byty sú v prepočte na štvorcový meter najdrahšie. Prenájom garsónky s rozlohou približne 25 štvorcových metrov stojí 300 až 400 eur mesačne, zatiaľ čo za 50-metrový byt zaplatíte približne 500 až 650 eur. Výsledná cena závisí najmä od lokality, stavu a vybavenia nehnuteľnosti.

V okolitých mestách môže byť nájomné približne o 20 až 25 percent nižšie. Naopak, vo väčších mestách treba počítať s vyššími cenami.

Ak si dve osoby prenajímajú byt s rozlohou približne 50 štvorcových metrov, plynom ohrievajú iba vodu a varia na elektrickej varnej doske, za elektrinu zaplatia približne 40 eur mesačne. Plyn ich vyjde na ďalších 10 až 15 eur. K tomu treba pripočítať internet, ktorého cena závisí od vybraného poskytovateľa a programu.

V nájomnom vo výške približne 500 až 650 eur bývajú zahrnuté aj poplatky za kúrenie, studenú vodu, odvoz odpadu a príspevok do fondu opráv. Tieto položky môžu predstavovať približne 180 až 220 eur.

Vieš, za koľko sa vo vašom meste predáva jednoizbový alebo dvojizbový byt?

To znovu závisí od lokality, úrovne vybavenia a predovšetkým od toho, či ide o byt v novostavbe, alebo v staršom bytovom dome. Novostavby sú  drahšie. Jednoizbové byty sa v závislosti od týchto kritérií pohybujú od 50 000 eur až do 115 000 eur. Dvojizbové byty v rozmedzí od 70 000 eur do 150 000 eur. Ceny nehnuteľností v Katoviciach sú všeobecne dostupnejšie, aj v rámci Poľska. V známych mestách ako Varšava a Krakov môžu byť ceny niekoľkonásobne vyššie.

Poľsko patrí medzi krajiny s vysokou kúpnou silou. Aké sú ceny potravín?

Poľsko už nie je tou lacnou krajinou, kde sa oplatilo chodiť nakupovať. V čase pandémie COVID-19 a potom počas vojny na Ukrajine si Poľsko prešlo obdobím pomerne vysokej inflácie, ktorá zdvihla ceny. Keďže Poľsko má svoju menu a vlastnú menovú politiku, otázka inflácie sa ho dotkla viac ako krajín eurozóny. Na druhej strane treba povedať, že rástli aj mzdy.

Minimálna mzda v Poľsku v roku 2026 dosahuje približne 1 100 eur v hrubom, priemerná presahuje 2 000 eur. Napriek rastu miezd mám pocit, že najmä v posledných rokoch potraviny výrazne zdraželi. Pred rokom 2020 som za 50 až 100 zlotých, teda približne 12 až 24 eur, urobil pomerne veľký nákup. Dnes za päť či šesť položiek zaplatím 12 až 15 eur. Väčší nákup pre dve osoby na jeden až dva týždne môže stáť 70 až 120 eur.

Zdražovanie bolo istý čas najvýraznejšie cítiť pri masle. Dvestogramové balenie stálo v období najvyššej inflácie takmer desať zlotých, teda približne 2,50 eura. V súčasnosti sa jeho cena pohybuje okolo jedného eura až 1,20 eura. Podobne stojí aj bežný chlieb z diskontu.

Rast cien sa prejavil aj pri ovocí a zelenine. Pred obdobím vysokej inflácie boli miestne produkty mimoriadne lacné – päť kilogramov zemiakov sa dalo kúpiť približne za 20 centov a dostupné boli aj cibuľa či jablká. Dnes sú ich ceny podstatne vyššie. Oproti obdobiu pred rokom 2020 zdraželo aj mäso, stále je však o niečo lacnejšie než na Slovensku.

Poľské potraviny boli v minulosti na Slovensku vnímané ako menej kvalitné. Ako si spokojný s kvalitou potravín v Poľsku?

Mäsové i mliečne výrobky, syry, ryby, čokoláda či rôzne sladkosti dosahujú skutočne vysokú úroveň. Samozrejme, nájdu sa aj menej kvalitné produkty, no to je už len otázka ponuky a osobnej voľby. Sám som si obľúbil najmä ryby a mliečne výrobky a mám už svoje overené značky, po ktorých siaham pravidelne.

Na Slovensku mali poľské potraviny dlho povesť nekvalitného tovaru – a do istej miery to mohlo byť opodstatnené. Aby slovenskí predajcovia udržali nízke ceny a zároveň dosiahli zisk, nakupovali od poľských dodávateľov ten najlacnejší a najmenej kvalitný tovar. Práve tak vznikol mýtus o nekvalitných poľských potravinách Po mojom príchode do Poľska ma však skutočný stav príjemne prekvapil.

Sám si z detstva spomínam na tzv. „zimnú čokoládu“ z Poľska, ktorú mali v slovenských obchodoch. Čokoládu pripomínala len farbou, no chutila ako margarín. V bežných poľských obchodoch som nič podobné ani nevidel.

Dnes, keď sa vraciam na Slovensko, často domov prinášam rôzne poľské výrobky. Rodinní príslušníci ma neraz prosia, aby som im nabudúce opäť niečo konkrétne priviezol.

Je pre Slováka náročné vybaviť si v Poľsku zamestnanie, bývanie, bankový účet a zdravotné poistenie?

Povedal by som, že pre nás ako občanov Európskej únie je to pomerne jednoduché. Ak niekto uvažuje o živote v Poľsku a nemá tam žiadne väzby, odporúčal by som mu začať hľadaním práce alebo školy. Až keď má zabezpečenú prácu, môže sa pustiť do hľadania bývania.

V poľských mestách je dostatok bytov na prenájom a tento trh je veľmi rozvinutý. Existuje množstvo internetových portálov s aktuálnymi ponukami a pomôcť môžu aj realitní makléri. Nehnuteľnosť si však vždy odporúčam pozrieť osobne. Bankový účet Slovákom otvoria na počkanie prakticky v každej banke. 

Zamestnanca do verejného zdravotného poistenia prihlasuje zamestnávateľ. Lekár si poistenie overuje prostredníctvom osobného identifikačného čísla.

Ak si využil zdravotníctvo v oboch krajinách, ako by si ho porovnal?

Zdravotníctvo je jedna z tém, kde si dovolím povedať, že Slovensko a Poľsko sú na relatívne porovnateľnej úrovni, aspoň pokiaľ ide o verejné zdravotníctvo. Nemocnice v Poľsku možno sú v trochu lepšom technickom stave, ale závratný rozdiel tu nevidím. V Poľsku je veľký problém s nedostatkom doktorov a sestier. Čakacie lehoty na vyšetrenia sú veľmi dlhé. Trúfnem si povedať, že dlhšie než na Slovensku. Niekedy je to priam život ohrozujúce. Ľudia, ktorí si to môžu dovoliť, to riešia často súkromnou zdravotnou starostlivosťou. Takisto zamestnávatelia ako jeden z pracovných benefitov ponúkajú príplatok k súkromnej zdravotnej starostlivosti. Čiže z technického a organizačného hľadiska nevidím zásadný rozdiel medzi Slovenskom a Poľskom.

V čom vidíš najväčší rozdiel?

Rozdiel vidím v tom, že keď už sa k lekárovi dostanete, lekár sa autenticky zaujíma o váš stav. Dôkladne vás vyšetrí a hľadá príčiny vášho stavu. Nerieši len príznaky. Bohužiaľ na Slovensku som sa takmer vždy stretol s prístupom riešenia príznakov. Lekári často predpíšu lieky a pošlú vás domov.

Bol som svedkom situácie, ktorá ma priam šokovala. Človek z môjho okolia mal Dupuytrenovu kontraktúru – ochorenie, pri ktorom zmeny spojivového tkaniva v dlani bránia úplnému vyrovnaniu prstov. Išiel na prvé vyšetrenie k chirurgovi a predpokladal som, že pôjde o konzultáciu, po ktorej sa naplánuje zákrok.

Lekár však oznámil, že zákrok urobí ešte v ten deň popoludní. Predpoludním mal naplánované vyšetrenia a popoludní zákroky. O to viac ma prekvapilo, že to bolo v malom meste. Vyšetrenie aj chirurgický zákrok tak prebehli počas jediného dňa.

V čom sa podľa teba Poliaci najviac líšia od Slovákov?

Napriek tomu, že sme si kultúrne podobní, naša mentalita sa zásadne líši. Poliaci sú proaktívni, hľadajú riešenia, spoliehajú sa na seba. Slováci sú podľa mňa viac pasívni, čakajú, že niekto niečo urobí za nich, spoliehajú sa na iných. V Poľsku existuje pojem „kombinovanie“. To môže mať tak pozitívny, ako aj negatívny význam.  Je to taká národná schopnosť Poliakov, ktorá im umožňuje vynaliezavo sa dostať z každej nepríjemnej situácie alebo nájsť riešenie nejakého problému. Niekedy sú ti improvizované riešenia, ale v konečnom dôsledku splnia svoj účel. Túto schopnosť si Poliaci vybudovali v priebehu mnohých rokov ťažkej histórie. Či už to boli partície Poľska, prvá a druhá svetová vojna, alebo ťažké 80. roky 20. storočia.

Kombinovanie je také vymyslenie riešenia z ničoho. To sa potom odzrkadľuje v tom obraze proaktivity. V negatívnom kontexte tiež môže znamenať hľadanie riešení ako obísť nejaké pravidlá. Ako kuriozitu poviem, že v Poľsku tento rok zaviedli zálohovanie plastových fliaš a plechoviek, ktoré u nás funguje už niekoľko rokov. Neuplynul ani rok a  niektorí „vynaliezaví“ Poliaci začali tlačiť symbol zálohy na lepiace pásky. Tie potom lepia na akékoľvek fľaše, aby získali zálohu, ktorú predtým nezaplatili. Netreba však ani dodávať, že ide o trestný čin podvodu.

Poliaci sú tiež hrdým národom. Môj osobný názor je, že oveľa viac cítia prepojenie so svojou krajinou, než my Slováci. Poliaci mali svoju vlastnú krajinu od 10. storočia, zatiaľ čo my, Slováci, sme boli vždy časťou väčšieho celku. Poznajú svoju bohatú nezávislú históriu, vďaka ktorej sa tá hrdosť tvorí. 

S postupným zvyšovaním životnej úrovne a obohacovaním spoločenstva však v Poľsku vnímam čoraz väčší individualizmus. Ľudia sa sústredia na prácu a zlepšovanie svojho ekonomického statusu. Ľudia pracujú veľa. Pospolitý život neznámych ľudí na sídliskách sa vytráca. Susedia v mestách sa v podstate nepoznajú, povedia si nanajvýš „Dobrý deň“. Ľudia sa uzatvárajú vo svojej bubline. Vzrastá nezáujem a indiferencia. Bohužiaľ niekedy sa to prejavuje aj tak, že keď niekto potrebuje pomoc na ulici, môže mať problém ju dostať.

Hovoríš plynule po poľsky? Ak áno, ako dlho ti trvalo naučiť sa tento jazyk?

Áno, hovorím plynule po poľsky. Kvôli podobnosti jazyka so slovenčinou sa mi už bohužiaľ stáva, že používam poľské gramatické konštrukcie aj keď hovorím po slovensky.

Naučiť sa poľštinu na úrovni bežnej každodennej komunikácie sa dá relatívne rýchlo, trúfnem si povedať, že do pol roka. Keď však chcete dobre používať poľštinu, slovom aj písmom, treba na to viac času, približne rok. Najlepšie však je používať jazyk v každodennom živote, počúvať, ako hovoria Poliaci a vedome si uvedomovať, aké výrazy alebo gramatické konštrukcie sa používajú v akých situáciách.

Ja som na začiatku mal najväčší problém hlasovo rozlíšiť hlásky „-sz-„ od „-ś-“ a „-cz-“ od „-ć-“. Keďže v slovenčine máme len jedno š a č, na začiatku som nepočul rozdiel a preto som mal aj problém s písaním. Po určitom čase však začnete viac vnímať fonetiku jazyka a v konečnom dôsledku budete počuť rozdiel medzi týmito hláskami. Poľština je pekný jazyk. Minule som sa zamýšľal nad tým, či so vzrastajúcim významom Poľska v regióne sa slovenské deti niekedy budú môcť učiť popri angličtine, nemčine, či francúzštine aj poľštinu.

Ako Poliaci reagujú, keď sa dozvedia, že si zo Slovenska?

Väčšina z nich hovorí o Tatrách, o tom, že na našej strane Tatier nie je ešte taká komercia ako na poľskej strane. Cenia si to, že sme si na Slovensku zachovali divokejší charakter prírody. Radi chodievajú k nám do hôr, či už do Tatier, ale aj do Nízkych Tatier, či do Fatry.

Bohužiaľ stále sa dosť často stáva, že v ich hlavách sme stále Československo. Oni aj vedia, že už sme sa rozdelili, ale naďalej vnímajú Česko a Slovensko ako jeden priestor. Väčšinou nevidia medzi Českom a Slovenskom rozdiel. Poliaci vo všeobecnosti majú radi nás Slovákov aj Čechov. Sme im kultúrne najbližšie.

Zažil si v Poľsku situáciu, pri ktorej si si povedal, že toto by sa na Slovensku nestalo?

Dobrým príkladom je už spomínaný chirurgický zákrok. Druhý príklad je to, že v Poľsku aj v malých mestách je na uliciach popoludní v pracovný deň život. Je to až zarážajúce, keď prekročíte hranicu na Slovensku a naraz zmiznú z ulíc všetci ľudia. Poliaci viac času trávia a mimo domu. Mám pocit, že Slováci radšej trávia čas po práci doma. Takže plné ulice menšieho mestečka cez týždeň sú na Slovensku asi zriedkavým javom. Na druhej strane na Slovensku by sa asi nestalo, že sa bez auta nemáte ako dostať do mestečka alebo dediny. Dopravná dostupnosť na Slovensku je lepšia a tzv. dopravné vylúčenie na oveľa nižšej úrovni ako v Poľsku.

Dá sa v Katoviciach fungovať bez auta?

Áno, v rámci mesta sa dá fungovať bez auta. Mestská doprava sa opiera o električky, autobusy a teraz sa pomerne veľký dôraz kladie aj na vlakovú dopravu a to najmä v metropolitnom chápaní.

Tu v Hornosliezskej metropolitnej oblasti máme najdlhšiu električkovú sieť v Poľsku s dĺžkou necelých 180 km tratí, s 330 zastávkami, ktoré obsluhuje takmer 30 električkových liniek. Metropolitná oblasť je však dosť veľká a električková sieť nie je až tak hustá ako v iných “samostatných” mestách. Rýchlosť električiek je však podpriemerná v porovnaní s inými mestami.  Električkovú sieť dopĺňajú stovky autobusových liniek. Vzhľadom na veľkosť oblasti, ktorú MHD obsluhuje, je aj väčšia pravdepodobnosť, že sa na trase niečo stane a linky vtedy meškajú. Medzi jednotlivými mestami sa najrýchlejšie premiestnite vlakom.

Na čo sa Poliaci sťažujú v rámci svojej krajiny?

Na všetko (smiech).

Najviac asi na zdravotníctvo, politickú situáciu a podobne. Poliaci sami o sebe hovoria, že ich národným športom je sťažovanie sa. Niečo na tom bude, radi si ponariekajú, ale v konečnom dôsledku aj tak berú veci do vlastných rúk a nečakajú, kým niekto urobí niečo za nich.

Odporučil by si  život v Poľsku aj ďalším Slovákom? Prečo áno alebo prečo nie?

Určite by som život v Poľsku odporučil. Produkty, služby, digitalizácia, bezpečnosť a prístup ľudí sú na vyššej úrovni. Krajine sa ekonomicky darí, verejný diškurz je konštruktívny a nie deštruktívny. Poľsko má samozrejme, ako každá krajina, svoje problémy. Dovolím si však tvrdiť, že ak dnes niekto rozmýšľa o tom, kam by sa presťahoval, v dnešnej situácii patrí Poľsko medzi jednu z najlepších volieb v mnohých ohľadoch.

Vrátil by si sa na Slovensko?

V súčasnej situácii o tom ani neuvažujem. Ak sa zásadne nič nezmení, neplánujem návrat na Slovensko.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie