Slovákom sa rysuje nový štátny sviatok. Navrhujú ho Záborská i Vašečka

Slováci si už onedlho budú zrejme musieť aktualizovať svoje kalendáre. Zoznam štátnych sviatkov by sa totiž mal rozšíriť o Deň zápasu za ľudské práva, ktorému by pripadol 25. marec. Pripomínal by výročie Sviečkovej manifestácie, informuje TASR. 

Vyplýva to z novely zákona o štátnych sviatkoch. Tú do Národnej rady (NR) SR predložili opoziční poslanci Anna Záborská a Richard Vašečka z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ. Nový sviatok, ktorým by sme si pripomínali deň výročia Sviečkovej manifestácie z roku 1988, by však podľa návrhu nebol dňom pracovného pokoja. Tento štátny sviatok by teda nepredstavoval voľno.

Jedno z najvýznamnejších výročí našich moderných dejín

Návrh novely zákona o štátnych sviatkoch poslanci odôvodňujú potrebou zvyšovať povedomie o totalitných obdobiach slovenskej histórie. „Osobitne si pripomenúť tých, ktorí sa nebojácne 25. marca 1988 postavili na obranu ľudských práv a poukázať na tento významný deň slovenských dejín ako na deň hrdosti,“ uviedli v dôvodovej správe.

Poslanci považujú 25. marec 1988 za jedno z najvýznamnejších výročí slovenských moderných dejín. Pripomenuli, že kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením ho možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989.

Sviečková manifestácia bolo pokojné zhromaždenie veriacich za občianske a náboženské slobody, ktoré sa konalo v Bratislave na Veľký piatok 25. marca 1988. Proti jeho účastníkom tvrdo zasiahli bezpečnostné zložky. Od roku 1993 je tento dátum pamätným dňom Slovenskej republiky, teda Dňom zápasu za ľudské práva.

„Dvadsiaty piaty marec 1988 je jeden z najvýznamnejších výročí slovenských moderných dejín. Obyvatelia Slovenska spoločne vystúpili a žiadali dodržiavanie občianskych práv v Československu pre všetkých občanov, veriacich aj neveriacich,“ uviedli poslanci v dôvodovej správe.

Tvrdia, že túto udalosť možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989. Prípadný nový štátny sviatok by podľa návrhu nebol dňom pracovného pokoja.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Deň obetí pandémie Covid-19

V septembri sme ťa v tomto článku informovali, že občianske združenie Skutočné obete, ktoré spája pozostalých po obetiach koronavírusu, vyzvalo poslancov Národnej rady SR, aby podporili novelu zákona o štátnych sviatkoch a umožnili tak vyhlásenie pamätného Dňa obetí pandémie Covid-19. Pripadnúť by mal na 6. marec.

Do parlamentu tento návrh na podnet združenia priniesli poslanci Gábor Grendel, Kristián Čekovský a Anna Andrejuvová. Poslanci zároveň pripomínajú, že podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií si pandémia na Slovensku vyžiadala viac ako 20-tisíc obetí.

„Za každým číslom sú osudy konkrétnych ľudí,“ konštatujú poslanci.

zdroj: TASR/Lukáš Grinaj

„Prvý potvrdený prípad koronavírusu na Slovensku bol 6. marca 2020. Covid následne výrazne negatívne ovplyvnil život každého z nás, na Slovensku niet rodiny, ktorá by pandémiou nebola vážne zasiahnutá, či už ide o ekonomickú stabilitu, vzdelanie detí alebo sociálnu izoláciu,“ stojí v liste poslancom, ktorý podpísalo viac ako 120 priamych pozostalých.

Sviatok by mal predstavovať symbol súdržnosti, ktorú spoločnosť prejavila a rovnako by mal viesť k celospoločenskému poučeniu, ako takéto tragické dejinné udalosti a eskaláciu konfliktov zvládať.