Slovákov čakajú chudobné Vianoce. Koronavírus nám nezničil zdravie, no vykradol peňaženky

  • Už takmer 7 mesiacov je horúcou témou vo všetkých médiách
  • Celé Slovensko spoločne sleduje jeho zdravotné aj ekonomické riziká a následky
  • S koncom prvej vlny ľudia poľavili, opätovné zavádzanie opatrení sa veľkej časti populácie nepozdáva, ich dopad naštrbuje Slovákom krehký finančný balans
  • Už takmer 7 mesiacov je horúcou témou vo všetkých médiách
  • Celé Slovensko spoločne sleduje jeho zdravotné aj ekonomické riziká a následky
  • S koncom prvej vlny ľudia poľavili, opätovné zavádzanie opatrení sa veľkej časti populácie nepozdáva, ich dopad naštrbuje Slovákom krehký finančný balans

Už o pár dní sa ocitneme v kolotoči opatrení, ktoré, zdá sa, nemusia mať fatálne dôsledky na našu ekonomiku. Napriek tomu, že sme vďaka promptnej reakcii oboch, vtedy aktuálnej, no aj nastupujúcej vlády, získali čas na prípravu príchodu druhej vlny koronavírusu, nevyhli sme sa zániku pracovných miest a zvýšeniu nezamestnanosti. Finančná tieseň v konkrétnych sektoroch postihnutých koronavírusom stále vzrastá, ľudia sa boja sprísňovania opatrení, ktorých dôsledkom budú, v neposlednom rade aj chudobné Vianoce.

Čo nás s príchodom septembra neminie

Od 1. septembra 2020 sa nebudú môcť organizovať žiadne podujatia nad 1000 ľudí, a to aj vonku. Hromadné podujatia v interiéri budú mať strop 500 účastníkov a nebudú sa môcť organizovať po 23:00. Výnimku z tohto pravidla majú svadby. Obmedzí sa aj návštevnosť kúpalísk a aquaparkov, plán je na maximálne 50 % kapacity návštevníkov.

Rodičia budú musieť deťom pri nástupe do školského zariadenia napísať čestné vyhlásenie, že sa v posledných dvoch týždňoch prázdnin nezdržiavali v zahraničí, alebo sa nezúčastnili hromadného podujatia. Opatrenie však počíta s tým, že mnoho rodičov bude jednoducho vo vyhlásení klamať a svoj pobyt v zahraničí zamlčí.

Prepad HDP ako v roku 1995

Slovenská ekonomika sa prepadá miernejšie, ako v predošlých mesiacoch, a to aj vďaka opatreniam vlády aplikovaným na ich predošlé rozhodnutia, a teda vďaka finančnej podpore pre udržanie miest a podpore podnikateľom. Napriek tomu portál Európa upozorňuje, že pandémia koronavírusu spôsobuje hlboký prepad ekonomiky a nárast deficitu verejných financií aj verejného dlhu na rekordné úrovne, ktoré sme naposledy pocítili v roku 1995.

Koronavírus graf
zdroj: Teraz/slovenko-koronavirus-grafy

„Štrukturálne problémy boli v slovenskej ekonomike prítomné už pred pandémiou COVID-19. Zhruba od roku 2014 Slovensko podľa výkonu ekonomiky v prepočte na obyvateľa prestalo dobiehať vyspelý svet. Medzinárodné rebríčky ukazujú stagnáciu alebo zhoršovanie kvality podnikateľského prostredia,“ informuje portál Európa, ďalej dodáva,: „Pandémia prináša hlboký hospodársky prepad, ktorého dôsledky na zamestnanosť a verejné financie pretrvajú niekoľko rokov. Podľa odhadu Ministerstva financií SR stúpne verejný dlh zo 48 % HDP v roku 2019 na 61,2 % v roku 2020. Aby ďalej nestúpal, bude potrebné do roku 2023 prijať konsolidačné opatrenia za 6,8 miliardy eur.“

Nezamestnanosť stúpla hlavne v službách

Sektor služieb, do ktorého spadajú zábavné podniky, kluby, bary, hotely, kaviarne a mnoho ďalších, utrpel jedny z najväčších strát. Rovnako je na tom časť kultúry financovaná z kultúrnych a spoločenských akcií. To sa, s príchodom druhej vlny koronavírusu nemení. Napriek zrušeniu opatrení počas letných mesiacov sa podniky a organizátori podujatí stihli ledva nadýchnuť, o náprave ekonomických škôd sa hovoriť, momentálne, nedá.

Prvá pomoc na zachovanie pracovných miest od štátu stále trvá a je možné si o ňu požiadať na portáli Pomáhame ľuďom. Kompletný zoznam dotácií a firiem rozdelených podľa mesiacov obdržania financií môžeš nájsť na portáli Transparency International Slovensko.

Koronavírus Nezamestnanosť
zdroj: UPSVaR/statystiky/nezamestnanost

Finančnej pomoci sa dostalo SZČO, zamestnávateľom, malým podnikateľom, dokonca aj jednoosobovým s.r.o., tie však museli dokázať, že od začiatku pandémie nevystavili žiadnu faktúru, a teda neprijali žiadne financie z nezávislej činnosti. V praxi to znamená, že, napriek poklesu príjmu malého podnikateľa vo forme jednoosobovej s.r.o. o 90% nemal tento podnikateľ nárok na prvú pomoc od štátu.

Nemáme úspory, Vianoce budú chudobné

Vďaka nekontrolovateľnej a rýchlo meniacej sa situácii sme si načreli hlboko do vreciek. Značným faktorom v zvládaní krízy je aj fakt, že Slováci nešporia.: „Z prieskumu vyplynulo, že 16 % Slovákov nedisponuje žiadnou finančnou rezervou. Ak rezervu majú, najčastejšie (37 %) do výšky troch priemerných mesačných platov, zatiaľ čo 14 % by vedelo bez príjmu vykryť obdobie maximálne od štyroch do deviatich mesiacov. Rezervu v podobe príjmu za jeden rok uviedlo 7 % opýtaných,“ viac o úsporách Slovákov si môžeš prečítať v tomto príspevku.

Bez odložených financií sa viacerým Slovákom podarilo dostať na dno vlastnej peňaženky, kedy, napriek avizovanej druhej vlne, dúfali, že sa naša krajina už nerozsvieti na červeno a oni si zarobia prácou v službách aspoň na nasledujúce mesiace. Bratislava sa však na červeno rozsvietila a mesto ruší svoje plánované podujatia, zákaz platí aj pre prezidentku. Tento náhly zvrat situácie vyvolal verejné znepokojenie o možnom vývoji a sprísňovaní zatiaľ miernych opatrení.

Bezmocnosť, ktorú ľudia pociťujú sa odráža na sociálnych sieťach, no aj na verejnosti. V týchto dňoch je situácia stále priaznivá, no stúpajúce čísla aktívnych prípadov zvyšujú celospoločenské napätie, a uvedomenie si, že nasledujúce mesiace nie sú v rukách jednotlivcov, ale celého obyvateľstva.

🔴Bratislava prepína COVID semafor na červenúBratislava pred dvoma týždňami spustila tzv. COVID semafor, ktorý na…

Posted by Matúš Vallo má rád Bratislavu on Tuesday, August 25, 2020

Zdroje: UPSVaR, SME, ISTP, Europa, Transparency, Startitup

Najnovšie video

Najnovší podcast

[ZmUPované] Mexico City otočil za 24 hodín. Za jedno fotenie môžeš dostať aj 50 000 eur.

Najnovšie