Slovákov dnes čaká nezvyčajný západ slnka. Mieri k nám jav, ktorý ho poriadne zmení

Iba nedávno sme mali možnosť pozorovať unikátne nebeské divadlo. Tzv. konjunkcia planét upútala pozornosť celého Slovenska. Na oblohe sme mohli vidieť „spojenie“ dvoch najjasnejších planét. Tentokrát však mieri na Slovensko jav, ktorý so sebou prinesie spolu s teplejším vzduchom skutočnú nebeskú „drámu“, ktorú už, len v inom prevedení, dobre poznáme.

Ako informuje portál iMeteo, dnešný západ a východ slnka bude v niečom úplne iný, ako býva bežne. Nad Slovensko totiž mieri ďalšia vlna saharského prachu, ktorá ovplyvní oblohu nad naším územím.

Piesok v atmosfére

Počasie na našom území začala ovplyvňovať rozsiahla tlaková výš, ktorá so sebou prináša stabilné a aj teplejšie počasie.

Do našej oblasti postupne prúdi od juhozápadu teplejší vzduch, no vo vysokých výškach sa okrem teplého vzduchu vyskytuje aj prach zo susedného kontinentu. 

Dôvodom je piesočná búrka, ku ktorej došlo nad Afrikou. Práve vďaka nej sa do atmosféry dostalo kopec piesku. Tie prúdia v týchto chvíľach aj nad naše územie. 

Najvyššia koncentrácia prachu v atmosfére sa bude vyskytovať nad Talianskom, nad Balkánom a aj nad Slovenskom. Prach v atmosfére zaznamenajú Slováci predovšetkým počas dnešného západu slnka a zajtrajšieho východu.  

Pestré nebeské divadlo

Pri západe a východe slnka sa prach v atmosfére prejaví tým, že bude oveľa červenší až hnedší ako v uplynulých dňoch. 

Slováci uvidia „bozk“ Venuše a Jupitera. Unikátne nebeské divadlo sa ukáže dnes večer

Okrem toho zajtra očakávame zrážky, ktoré sa budú dať pozorovať aj na kapotách áut. Dažďové kvapky môžu totiž naviazať prachové častice, ktoré následne môžu dopadnúť k zemi. 

Nad Európou bude možno pozorovať prítomnosť prachu zo Sahary pri vhodnom prúdení aj niekoľkokrát do roka. Podľa odhadov sa ročne do Európy transportuje zo Sahary až okolo 60-tisíc ton piesku. 

Jarná rovnodennosť

Okrem toho už v pondelok 20. marca sa vo večerných hodinách začína astronomická jar. Jarná rovnodennosť nastane večer o 22.24 h stredoeurópskeho času (SEČ).

zdroj: Unsplash/@macedorafs

Rovnodennosťou sa nazýva okamih, keď sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, v ktorom rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče tak dopadajú kolmo na zemskú os, respektíve priamo na rovník, a rovnomerne osvetľujú severnú aj južnú pologuľu našej planéty.

Preto v čase rovnodennosti nie sú rozdiely v dĺžke dňa na jednotlivých miestach Zeme tak ako v iných ročných obdobiach. Slnko svieti nad obzorom na všetkých miestach zemegule rovnako dlho – približne 12 hodín. Z faktu, že sú počas rovnodennosti deň a noc rovnako dlhé, vyplýva aj latinský názov tohto javu aequinoctium – „rovnaká noc“.

Napríklad v Bratislave vyjde 20. marca slnko o 5.55 h SEČ a zapadne o 18.04 h. V Žiline vychádza o 5.48 h a zapadá o 17.57 h. V Košiciach vychádza slnko o 5.38 h a zapadne o 17.47 h. Zodpovedá to dĺžke dňa zaokrúhlene 12 hodín a 9 minút (presnejšie 12 hodín, 8 a pol minúty). Podobná dĺžka dňa, čosi cez 12 hodín, je v tento deň aj na ostatných miestach planéty.

Z extrému do extrému: Po orkáne sa na Slovensko vracia jar a 20-stupňové teploty

Deliaca čiara medzi osvetlenou časťou Zeme, kde je deň, a tmavou časťou, kde panuje noc (tzv. terminátor), smeruje počas rovnodennosti vertikálne od severného pólu k južnému. V lete je zemský terminátor naklonený tak, že viac slnečného svetla dopadá na severnú pologuľu, v zime je zasa viac osvetlená južná pologuľa.

Predĺžené dni

V deň jarnej rovnodennosti slnko vychádza presne na východe a zapadá presne na západe, kdekoľvek na Zemi sa nachádzame s výnimkou južného či severného pólu. Po rovnodennosti sa v našich zemepisných šírkach miesto východu posúva každé ráno smerom na severovýchod a večer slnko zapadá čoraz bližšie k severozápadu.

V období jarnej rovnodennosti sa dni predlžujú najvýraznejšie – v miernom pásme o cca. 3 a pol minúty denne. Toto tempo sa neskôr spomalí, napríklad začiatkom mája klesne pod 3 minúty denne.

Od jarnej rovnodennosti sa predlžujú nielen dni, ale aj dĺžka svitania a súmraku. Občiansky súmrak trvá 20. marca približne 31 minút, v čase letného slnovratu sa predĺži na 41 minút.