Slovenka Martina ide študovať na Oxford: „Prijímačky sú veľká alchýmia. Mesačné náklady ma vyjdú na 1 200 eur“

Mladej Slovenke Martine zo Žiliny sa plní sen. V marci tohto roka ju prijali na Oxford na štúdium verejnej politiky. Predtým študovala filmovú réžiu a pár rokov pracovala v marketingu vo Švajčiarku, no rozhodla sa vrátiť naspäť na Slovensko. 

V roku 2018 spoluzaložila OZ Zmudri, kde sa venovala rozvíjaniu vzdelávania, inovatívnych prístupov a taktiež pracovala so stredoškolskými učiteľmi a pomáhala im pripravovať ich žiakov na skutočný život v 21. storočí. Teraz by sa chcela profesijne posunúť na nový level. 

Čo ťa viedlo k rozhodnutiu ísť študovať verejnú politiku na Oxforde? 

Musím sa priznať, že toto rozhodnutie sa formovalo naozaj dlho. Posledné roky sa v organizácii Zmudri venujem zlepšovaniu vzdelávania a toho, aby sa na našich školách učilo inovatívne formou, ale aj obsahom. Uvedomila som si, že síce má naša práca naozaj veľký zmysel, ale stále pracujeme len s obmedzeným množstvom učiteľov alebo žiakov. A preto som sa chcela posunúť ešte o krok ďalej, no a myslím, že neexistuje lepšia univerzita, kde by ma na tento ďalší krok vedeli pripraviť. 

Čo ťa na štúdiu verejnej politiky najviac láka a aké máš od toho očakávania? 

Verejná politika je o prinášaní systémovejších, väčších zmien, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na obrovské množstvo ľudí. A aj negatívny, ak ich niekto odflákne. Presne preto sa to chcem naučiť robiť čo najkvalitnejšie, a potom zlepšovať naše vzdelávanie.

Moje očakávania teda sú, že mi ten rok štúdia dá napríklad schopnosť premýšľať nad vecami do hĺbky a z rôznych uhlov pohľadu, vedieť získať ľudí pre moje riešenia, vyhodnotiť, ako tie zlepšenia v školstve navrhnúť tak, aby naozaj dávali zmysel a dali sa priniesť do praxe. A samozrejme to, že v ročníku budem so šikovnými ľuďmi z celého sveta, mi môže priniesť také pohľady a ich skúsenosti, na ktoré by som zo Slovenska nikdy neprišla.

Ako prebiehali prijímacie skúšky na školu ako Oxford? 

Keďže sa na štúdium hlásia ľudia naozaj z celého sveta, aby to bolo fér, prijímačky sú iba online. Pozostávali najmä z rôznych esejí, v niektorých sa pýtali na to, aký pozitívny dopad som už mala na moje okolie, iné boli skôr odborné a museli sme pomenovať problém v politikách a navrhnúť konkrétne zlepšenia. Bolo vidieť, že sledujú rôzne aspekty, nielen to, či ste si načítali dostatočne veľa teoretických knižiek o verejnej politike a „nabiflili“ sa teóriu.

Spoznávajú aj vás ako človeka, vašu motiváciu, to, či máte jasné, aká téma je pre vás srdcová a na ktorej chcete v budúcnosti pracovať. Takže ChatGPT by mi nepomohol. Samozrejme, dokladujete aj vaše známky, úroveň angličtiny a viaceré odporúčania od ľudí, ktorí vás učili a pracovali s vami. Z toho im vyjde komplexný obraz o vašej osobnosti a schopnostiach, ktoré prinášate – a ten musí nejakým spôsobom zapadnúť do toho, čo hľadajú. Takže je to veľká alchýmia.

zdroj: archív/Martina Boliruchová

Čo všetko bolo potrebné vedieť a pripraviť na prijímacie konanie? 

Úprimne si myslím, že najlepšou prípravou je pre každého to, ak sa vytrvalo venuje nejakej téme a vie ukázať, že niečo aj dosiahol. Takže ak aj niekto premýšľa o tom, že by v budúcnosti chcel ísť na podobnú univerzitu, povedala by som mu, aby bol aktívny, zorganizoval napríklad nejaký krúžok, festival, doučoval mladších alebo akokoľvek inak ukázal, že tomuto svetu prináša hodnotu a je schopný veci nielen vymyslieť, ale aj dotiahnuť do konca.

Určite veľmi pomôže aj účasť v rôznych vzdelávacích programoch nad rámec bežnej školy. Ja som napríklad absolvovala skvelý ročný vzdelávací program Sokratov inštitút, sú rôzne Erasmácke programy, Dofe, takže tých možností dnes mladí majú veľa. Pochybujem o tom, že by pri Oxforde stačilo len dokonale sa naučiť teoretické poučky. Ak človek sedel celé roky doma a scrolloval Instagram, je ťažké potom to dobehnúť. 

Koľko stojí štúdium na Oxforde a za čo všetko si tam musí človek zaplatiť? 

Prihláška stála okolo 100 eur, testy z angličtiny 250 eur, kvôli ušetreniu som si neplatila žiadne anglické kurzy a snažila sa využiť všetky možné online dostupné materiály. Musela som už zaplatiť aj prvú splátku školného, čo bolo okolo 9 000 eur. Takže po všetkom strese z prijímačiek človek prejde rovno do stresu ohľadom školného. 

Samotné školné je 49 990 libier, to je asi 58 000 eur. Dostala som čiastočné štipendium priamo od Oxfordskej univerzity, čo mi túto sumu o niečo znížilo, no stále za školné musím zaplatiť desiatky tisíc. Aj preto som vytvorila zbierku na Donio, kde sa časť týchto nákladov snažím vyzbierať od ľudí, ktorí by v mojej podpore videli zmysel. Samozrejme sa ďalej hlásim na všetky možné štipendiá, budem si požičiavať financie od rodičov a investujem aj všetky moje úspory. Študent si samozrejme musí financovať aj život počas celého roka, našťastie musím povedať, že sa škola snaží dotovať aj ubytovanie či stravu a sú oveľa lacnejšie ako v „bežnom svete“, no aj tak vyjdú mesačné náklady asi na 1 200 eur. 

Aké boli tvoje pocity, keď si sa dozvedela, že si prijatá na Oxford? 

Bol to nezabudnuteľný moment. Už niekoľko dní som očakávala, že by mohli rozposielať rozhodnutia o prijatí či neprijatí a tak som každú notifikáciu o e-maile hneď nervózne kontrolovala. Keď prišla, podľa predmetu e-mailu to znelo, že ma prijali, ale až kým som neotvorila prílohu s veľkým nápisom „Congratulations!“, nechcelo sa mi tomu veriť. Vlastne stále sa mi nezdá, že je to naozaj pravda a myslím, že aj keď tam už pár mesiacov budem, stále sa mi to bude zdať ako sen.

Ako si predstavuješ svoju kariéru po ukončení štúdia na Oxforde? 

Pre mňa je veľmi dôležitá téma vzdelávania a toho, aby sa budúca generácia pripravila na 21. storočie, čo je vtipné, keďže z tohto storočia už štvrtina aj prešla a my sa stále rozprávame o tom, ako sa naň pripraviť. Záleží mi na tom, aby sme konečne dosahovali lepšie výsledky v čitateľskej gramotnosti, mediálnej gramotnosti, aby sa učilo tak, ako sa na rok 2024 patrí a vyrástla generácia, ktorá je flexibilná, vie samostatne a kriticky premýšľať a záleží jej na svojom okolí. Celý svet sa pohol obrovským krokom vpred, no pre školy je často ťažké rozhýbať sa. Uvidíme, ako konkrétne moja práca môže vyzerať, ale na týchto témach mi záleží a chcem ich zlepšiť.