Slovenská kuchyňa v rebríčku svetových chutí kruto prepadla: Susedia nás prevalcovali, v TOP 50 chýbame

Gastro portál Taste Atlas zverejnil očakávaný rebríček najlepších kuchýň sveta a pre Slovákov priniesol poriadne tvrdé vytriezvenie. Výsledok vychádza z masívnych 590 228 platných hodnotení od reálnych ľudí a kulinárskych expertov, ktorí bodovali takmer 19-tisíc konkrétnych jedál, ingrediencií a lokálnych produktov. Ak ťa zaujíma, ako dopadlo Slovensko, odpoveď ťa zrejme úplne nenadchne. 

Naša tradičná gastronómia, postavená na bryndzových haluškách, pirohoch či kapustnici, svetových hodnotiteľov jednoducho neočarila tak, ako by sme si želali. Naši susedia a európski rivali nás v rebríčku totálne prevalcovali a ukázali nám, že moderný gastro-turizmus sa robí inak.

Absolútna svetová špička

Kráľom svetovej gastronómie zostáva Taliansko (1. miesto) s tesným skóre 4.64. Taliani vsádzajú na jednoduchosť a prvotriedne suroviny, čo im dlhodobo prináša úspech. Body získavajú absolútnou klasikou ako autentická Pizza Napoletana, biele hľuzovky z Alby či pravý Parmigiano Reggiano.

Hneď za ním sa drží Grécko (2. miesto) so skóre 4.60. Stredomorská strava plná čerstvých rýb, olivového oleja, gyrosu a špecialít ako kontosouvli (tradičné jedlo pozostávajúce z veľkých kusov bravčového mäsa marinovaných v zmesi byliniek a korenín napichnutých na špíz) opäť potvrdila svoju dominanciu. Prekvapením pre mnohých môže byť Peru (3. miesto) s hodnotením 4.54, ktoré uzatvára top trojku. Juhoamerická krajina zažíva obrovský gastro-boom vďaka bohatej omáčke Salsa ocopa, prémiovému kakau a ikonickému surovému rybiemu jedlu ceviche.

Poliaci valcujú, Česi a Rakúšania pred nami

Ak sa pozrieme na krajiny blízke Slovensku, najviac vystrelilo Poľsko (14. miesto). Ich pierogi a prémiové produkty z poľovníctva či lesných plodov im zabezpečili skvelé skóre 4.42, čím dokazujú, že aj ťažšia slovanská kuchyňa vie celosvetovo bodovať, ak sa správne spropaguje.

Darilo sa aj južným susedom z Maďarska (22. miesto), kde porotu tradične očaril guláš, pikantný perkelt a ich svetoznáma mletá paprika. Nemecko (27. miesto) bodovalo najmä hovädzou hruďou (Rinderbrust) a robustnou mäsovou kuchyňou, ktorá je populárna najmä na jeseň a v zime.

Čo sa týka našich najbližších bratov, Česko (33. miesto) boduje so sviečkovou na smotane, vepřo-knedlo-zelo a valašským frgálom. Tesne za nimi, na 36. mieste, skončilo Rakúsko, ktoré svet dobýva cisárskym trhancom (Kaiserschmarrn) a marhuľovými knedličkami. Do TOP 50 sa prebojovala dokonca aj vojnami sužovaná Ukrajina (43. miesto) so svojimi varenykami a syrníkmi.

Z obľúbených európskych destinácií, kam Slováci najradšej chodia na letné dovolenky, stojí za zmienku skvelé Srbsko (12. miesto) a Chorvátsko (18. miesto). Obe krajiny ťažia z excelentných olivových olejov, jahňacieho mäsa, morských plodov a tradičného kulenu (údená klobása).

A ako je na tom naše Slovensko? Do elitnej stovky sme sa síce dostali, ale ušliapli sme si len 75. miesto.

Prečo slovenské halušky pohoreli?

Otázkou zostáva, prečo sa Slovensko prepadlo až na 75. miesto. Podľa expertov je problémom najmä slabá celosvetová distribúcia a propagácia našich unikátnych surovín. Kým taliansky parmezán alebo grécky feta syr kúpiš v každom supermarkete od New Yorku po Tokio, naša slovenská bryndza je vo svete takmer neznámym pojmom.

Svetové trendy navyše čoraz viac preferujú ľahšie, stredomorské jedlá plné zeleniny a byliniek, zatiaľ čo slovenská kuchyňa je pre cudzincov často príliš ťažká, mastná a múčna. Ak chceme v budúcich rokoch stúpať vyššie, budeme musieť svet naučiť, že slovenská gastronómia nie je len o slanine a zemiakoch, ale aj o skvelých vínach, divine a poctivých syroch.

Kompletný rebríček TOP 50 kuchýň sveta

Čítaj viac z kategórie: Food biznis