„Slovenská spoločnosť sa radikálne zmení,“ tvrdí odborník. Už čoskoro nás bude menej než 4 milióny

Slovensko sa nemení zo dňa na deň. Zmeny sú pomalé, takmer neviditeľné, no ich dôsledky pocítia celé generácie.

Rodí sa menej detí, populácia starne a ani príchod pár tisíc migrantov ročne nedokáže tento trend zásadne zvrátiť. Znamenajú tieto zmeny katastrofu alebo sú len akousi prirodzenou evolučnou zmenou Slovenska, ktorej sa len ťažko v súčasnosti vyhnúť? 

Ako bude krajina vyzerať o niekoľko desaťročí a prečo môže pribúdať úmrtí napriek dlhšiemu životu? O populačnom vývoji Slovenska sme sa rozprávali s demografom Branislavom Šprochom z Prognostického ústavu SAV a Univerzity Komenského v Bratislave.

• Čo spôsobuje pokles pôrodnosti na Slovensku?
• Ktoré regióny si prakticky držia dobrý počet detí?
• Existuje opatrenie, ktoré by dokázalo zvýšiť populáciu našej krajiny?
• Ako je možné, že pri vyššom priemernom veku Slovenska budeme dosahovať vyššiu úmrtnosť?
• Sú demografické prognózy dôležité pri politickom rozhodovaní na Slovensku?

Ktorý rok po roku 1989, prípadne po vzniku Slovenskej republiky bol podľa Vás z demografického hľadiska zlomový pre smerovanie krajiny v súčasnosti a aké konkrétne údaje to dokazujú?

Zlomovým pre demografický vývoj bol určite práve rok 1989, keďže nasledujúca dekáda priniesla výrazné, dynamicky sa presadzujúce a v mnohých aspektoch pre Slovensko aj historicky jedinečné transformačné zmeny rodinného a reprodukčného správania.

Kľúčovým sa stalo predovšetkým znižovanie intenzity sobášnosti a plodnosti, začiatok rýchlejšieho rastu rozvodovosti, ale aj pokles umelej potratovosti a zrýchlenie zlepšovania úmrtnostných pomerov.

Okrem toho došlo v kontexte celkovej diskontinuity životných podmienok a premeny nastavenia nerodinných prechodov (ukončovanie školy, rezidenčná samostatnosť, uplatnenie na trhu práce a pod.) k dôležitému odkladaniu začiatku manželských a materských dráh. To so sebou prinieslo aj zmeny v štruktúre obyvateľstva podľa rodinného stavu a počtu narodených detí. Výrazne sa zvýšil podiel slobodných a rozvedených, vzrástlo zastúpenie bezdetných a osôb, ktorým sa narodilo len jedno dieťa.

Ako tieto spomenuté trendy vyzerajú podľa najnovších dát pre rok 2025 a projekcie do budúcnosti krajiny?

Vývoj zhruba v poslednom desaťročí naznačoval, že niektoré z uvedených transformačných posunov sa zastavili alebo dokonca došlo k určitému otočeniu vývojových trendov. Týkalo sa to napríklad oživenia sobášnosti a plodnosti, zatiaľ čo rozvodovosť pomerne významne klesala. Obdobne ani z hľadiska časovania materských a manželských štartov už nedochádzalo k tak významným zmenám ako v 90. rokoch alebo v prvej dekáde 21. storočia.

Post-covidové obdobie vyznačujúce sa kumuláciou viacerých negatívnych javov v krátkom časovom aspekte negatívne zasiahlo vývoj sobášnosti a rodenia detí a opätovne sme svedkami poklesu ich intenzít.

Výsledky populačných prognóz bez ohľadu na ich autora (OSN, EUROSTAT, VDC) hovoria jednoznačnou rečou. Kombinácia nevyrovnanej vekovej štruktúry, nízkeho migračného salda, pokračujúceho zlepšovania úmrtnostných pomerov v prepojení na nízku plodnosť vytvorí „kokteil“ podmienok, keď počet obyvateľov na Slovensku bude klesať a súčasne dôjde k dynamizácii procesu populačného starnutia.

Môžeme očakávať, že na začiatku druhej polovice tohto storočia bude na Slovensku približne 4,9 – 5,2 mil. obyvateľov, pričom priemerný vek by sa mal priblížiť k 48 rokom (dnes je 43 rokov).

Adam Hagara exkluzívne pre Startitup po jazde: „Nevzdával som sa“ (ROZHOVOR)

Aké sú hlavné faktory, ktoré spôsobujú pokles pôrodnosti na Slovensku?

Pokles pôrodnosti na Slovensku v zmysle počtu živonarodených detí na 1000 obyvateľov je vo svojej podstate podmienený dvomi hlavnými vnútornými (demografickými) faktormi.

Prvý spočíva vo veľkosti reprodukčnej základne a najmä počtu žien vo veku najvyššej plodnosti, teda veku, v ktorom intenzita rodenia detí dosahuje najvyššie hodnoty a najvýraznejšie tak prispieva k počtu narodených detí.

Druhým aspektom je úroveň tejto intenzity. V oboch prípadoch sme svedkami znižovania úrovne oboch determinantov. Kým v prvom prípade ide už o dlhodobý jav, ktorý de facto začal už niekedy na začiatku tohto storočia, v prípade samotnej plodnosti je vývoj komplikovanejší.

Po dramatickom prepade v 90. rokoch došlo k určitej stabilizácii a tiež stagnácii na historicky nízkych hodnotách (1,2 – 1,3 dieťaťa na ženu). Na konci prvej dekády 21. storočia bolo možné pozorovať určité oživenie, ktoré však dočasne zastavila globálna hospodárska kríza. Intenzívnejší rast tak prišiel až po roku 2012 – 2013 a pretrval až do roku 2020, keď plodnosť prekročila hranicu 1,6 dieťaťa na ženu.

Posledných 5 rokov sa však nesie v znamení opätovného poklesu plodnosti, ktorá sa opätovne dostala hlbšie pod hranicu 1,5 dieťaťa, ktorá je v demografii vnímaná ako veľmi nízka úroveň.

Ktorých regiónov sa pokles pôrodnosti najviac týka a naopak, ktorý región je na tom najlepšie?

Regionálne rozdiely v úrovni plodnosti na Slovensku sú pomerne veľké. Postupne sa vyprofiloval obraz, kde pomerne vysokú plodnosť (nad 2 deti na ženu) majú už len niektoré okresy východného Slovenska (napr. Kežmarok, Sabinov, Gelnica, Spišská Nová Ves). Vyššia plodnosť je aj v niektorých celkoch na juhu stredného a východného Slovenska (Rimavská Sobota, Rožňava, Revúca, Košice – okolie), no z oravských a kysuckých regiónov zostáva už len Námestovo.

Vďaka pozitívnemu vývoju dobiehania odložených reprodukčných zámerov vyššiu plodnosť môžeme identifikovať aj v zázemí hlavného mesta. Väčšina okresov západného a stredného Slovenska spolu s krajným východom (okresy na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou) však dosahujú nízku až extrémne nízku intenzitu rodenia detí.

zdroj: TASR/František Iván

Existuje dnes reálne opatrenie, ktoré by dokázalo zvýšiť pôrodnosť na Slovensku, alebo ide skôr o kombináciu ekonomických, spoločenských a hodnotových faktorov?

Intenzita rodenia detí je podmienená celým komplexom rôznych faktorov, ktoré sa podieľajú na formovaní buď priaznivej alebo nepriaznivej reprodukčnej klímy. Navyše je potrebné si uvedomiť, že slovenská spoločnosť nie je jednoliaty celok, ale je značne heterogénna napríklad z hľadiska vzdelania, príjmu, miesta bydliska, spoločenského postavenia, religiozity, etnicity atp.

Preto nie je možné jednoznačne povedať, ktoré jedno konkrétne opatrenie má šancu uspieť a či vôbec nejaké opatrenie či opatrenia môžu byť účinné v zmysle zvyšovania intenzity rodenia detí. Jednak na Slovensku chýba kontinuálny zber takýchto údajov, čiže vieme len veľmi málo povedať, ktoré verejné politiky a ako pôsobia na rozhodovacie procesy pri zakladaní rodiny alebo naopak pri jej odkladaní či až odmietaní.

Môžeme sa len domnievať, že to môže byť problém bývania, dostupnosti služieb pre malé deti, obmedzených možností skĺbiť prácu a starostlivosť o rodinu, existencia rodových rozdielov v odmeňovaní, vysoká miera viacnásobného zaťaženia žien atp.

Nesmieme tiež zabúdať, že okrem socio-ekonomických determinantov v slovenskej spoločnosti prebiehajú aj zmeny noriem a hodnôt. Tie prispievajú k širšej legitimizácii napríklad bezdetnosti, jednodetnosti, singles, párového života bez uzavretia manželstva a pod. Čiže nejde len o ekonomické aspekty, ale aj o faktory týkajúce sa širšej celospoločenskej a kultúrnej transformácie.

Prečo môže počet úmrtí na Slovensku rásť aj napriek tomu, že sa ľudia dožívajú vyššieho veku?

Intenzita úmrtnosti sa od začiatku 90. rokov na Slovensku v podstate kontinuálne znižuje. Výnimkou bolo len extrémne obdobie pandémie ochorenia COVID-19. Dostupné údaje však jednoznačne potvrdzujú, že z hľadiska úrovne úmrtnosti išlo o dočasný jav, keďže v postcovidovom období môžeme identifikovať výraznú postpandemickú kompenzačnú fázu a hodnota strednej dĺžky života pri narodení sa nielenže vrátila na predpandemickú úroveň, ale je už dokonca vyššia a naďalej medziročne rastie. Veľmi rýchlo sa tak obnovil trend zlepšovania úmrtnostných pomerov a tým predlžovania života u oboch pohlaví.

Aj napriek znižovaniu jej intenzity však postupne dochádza a bude dochádzať k zvyšovaniu počtu zomretých a tým k prehlbovaniu prirodzených úbytkov obyvateľstva Slovenska. Táto na prvý pohľad paradoxná situácia je spojená s charakterom vekového zloženia Slovenska, keď do vekov s vyšším rizikom úmrtia sa dostávajú a budú dostávať početné generácie osôb narodených v 40. a 50. rokoch (a v dlhšom časovom horizonte aj v 70. rokoch), čo aj pri zlepšujúcich sa úmrtnostných pomeroch bude „generovať“ rastúce počty zomretých.

Znamená to, že aj keď sa predpokladá pokračovanie procesu predlžovania života, v dôsledku značných vekových disproporcií budeme svedkami rastúceho počtu úmrtí. A to spoločne s klesajúcou pôrodnosťou = počtom narodených detí ešte viac prehĺbi znižovanie počtu obyvateľov na Slovensku.

Hrozí Slovensku scenár Japonska, prípadne podobne ladených krajín s nízkou pôrodnosťou alebo je naša demografická situácia iná?

Proces demografického starnutia v najbližších desaťročiach nedokážeme zvrátiť. Môžeme ho len kombináciou opatrení týkajúcich sa snáh o zmiernenie poklesu počtu narodených detí a zvyšovania migračného salda čiastočne „pribrzďovať“.

Aj keď Slovensko nedosahuje dlhodobo tak extrémne nízku plodnosť ako napríklad Japonsko alebo Južná Kórea, a teda aj úroveň populačného starnutia tu nie je a s najväčšou pravdepodobnosťou ani nebude dosahovať takú úroveň, je nutné akceptovať, že slovenská spoločnosť sa v najbližších desaťročiach radikálne zmení z hľadiska počtu a podielu osôb v seniorskom veku.

Veľmi málo reflektovaný je však aj meniaci sa aspekt týchto osôb. Je totižto nutné vnímať, že minulí, súčasní a budúci seniori nebudú tie isté skupiny z rôznych uhlov pohľadu. Či už pôjde o zdravie, prácu, záujmy, nákupné správanie, snahy o aktívne zapájanie sa do verejného života, cestovanie, kultúru atp.

Aký je dlhodobý výhľad počtu obyvateľov Slovenska podľa prognóz SAV na najbližšie desaťročia, prípadne do roku 2080?

Národná populačná prognóza do roku 2080 očakáva v najbližších desaťročiach zrýchlenie populačných úbytkov v dôsledku predovšetkým zvyšujúcej sa prevahy zomretých nad narodenými. Proces migrácie bude tento vývoj len veľmi obmedzene zmierňovať. Súčasne s tým nebude dochádzať len k znižovaniu počtu obyvateľov Slovenska, ale, čo je oveľa dôležitejšie, bude dochádzať k pomerne dynamickému starnutiu.

Pri kombinácii veľmi nízkych migračných prírastkov, veľmi nízkej plodnosti a pozvoľnejšieho zlepšovania úmrtnostných pomerov by do roku 2080 na Slovensku mohlo žiť približne 3,8 mil. osôb. Ak by vývoj v prípade plodnosti a migrácie bol priaznivejší, do horizontu prognózy by početnosť populácie klesla na približne 4,0 – 4,4 mil. osôb. Priemerný vek by sa pritom pohyboval na hranici 50 rokov.

V podstate rovnaký vývoj očakáva aj prognóza Eurostat Vo svojom základnom scenári je síce o niečo optimistickejšia, keďže v čase svojho vzniku napríklad nepredpokladala nástup znižovania plodnosti, ale naopak jej kontinuálny rast až na úroveň takmer 1,7 dieťaťa na ženu.

Aj v takomto prípade by však počet obyvateľov Slovenska klesol na približne 4,6 mil. osôb. Ak by sa však vyvíjal podľa nízkeho scenára plodnosti, potom by dosiahol v roku 2080 približne 4 mil., čo je aj hodnota, ktorú predikuje národná populačná prognóza. Projekcia Eurostat do roku 2100 pritom predpokladá ďalšie, aj keď už miernejšie, pokračovanie poklesu, a to na približne 4,5 mil. obyvateľov v základnom scenári a pri nízkej plodnosti by to dokonca mohlo byť len niečo viac ako 3,7 mil.

Marek robí remeslo, ktoré ovláda len 7 Slovákov: Jeho kúsky stoja aj 300 €. „Kvalitný výbrus môže trvať 6 hodín“ (ROZHOVOR)

Akú úlohu zohrávajú prisťahovalci v kontexte dlhodobého prirodzeného úbytku obyvateľstva a môžu relatívne nízke počty prisťahovalcov reálne ovplyvniť dlhodobú demografickú krivku Slovenska?

Súčasný objem migračného salda nemôže v dlhodobom horizonte výraznejšie prispievať ku kompenzácii prehlbujúceho sa prirodzeného úbytku obyvateľstva. Slovensko je stále skôr tranzitnou krajinou ako cieľovou, a preto aj význam zahraničnej migrácie pre populačný vývoj je minimálny.

Samozrejme, migrácia teoreticky môže byť dôležitým faktorom pre populačný vývoj, ale to by sme sa museli rozprávať o úplne iných hodnotách a nie pár tisícoch osôb ročne.

Aké sú reálne rozsahy odchodu obyvateľov Slovenska do zahraničia v porovnaní s inými krajinami a aký má tento trend dlhodobý dopad na vekovú a vzdelanostnú štruktúru populácie?

Oficiálne štatistiky založené na zmene trvalého pobytu vykresľujú Slovensko ako mierne ziskovú krajinu. Niektoré neoficiálne údaje rôznej povahy a metodiky konštrukcie odhadu však naznačujú, že situácia je komplikovanejšia a skôr hovoria o úbytkoch. Ich rozsah sa pritom pohybuje rádovo v desiatkach až stovkách tisíc osôb. S tým je však spojený problém, že nevieme povedať aká časť z týchto osôb odišla zo Slovenska natrvalo alebo ide len o dočasné riešenie.

V porovnaní s okolitými krajinami je pritom pozícia Slovenska dosť nelichotivá. Ak budeme abstrahovať od Rakúska, ktoré je už desaťročia typickou cieľovou krajinou zahraničných migrantov, tak Česko i Poľsko sú v súčasnosti na tom oveľa lepšie. Pritom Poľsko bolo tiež dlhodobo vnímané ako krajina, ktorú trápil odchod mladých ľudí, ale výrazné zlepšovanie hospodárskej situácie a všeobecne životných podmienok prispieva k postupnému návratu nezanedbateľnej časti mladých ľudí. Česko je stabilne cieľovou destináciou vyššieho počtu migrantov. Samozrejme je to aj dôležitou cieľovou krajinou pre mladých zo Slovenska.

Štatistiky ukazujú, že najviac odkladajú materstvo vysokoškolsky vzdelané ženy. Je náš systém nastavený tak, že núti ženy vyberať si medzi kariérou a rodinou?

Dlhšie odkladanie materstva u žien s vysokoškolským vzdelaním je dôsledok toho, že nerodinné prechody majú prednosť pred rodinnými. Obdobie štúdia je vo všeobecnosti nekompatibilné s materstvom a rolou matky. Preto dlhšie štúdium v podstate automaticky odsúva uvažovanie o dieťati na neskôr.

Po ukončení vzdelanostných dráh však do hry vstupujú aj ďalšie faktory, ako je zamestnanie, rezidenčná samostatnosť, realizácia iných ako rodinných túžob a snov (napr. cestovanie), ale aj aspekty spojené s partnerskou situáciou.

So zvyšujúcim sa vekom však začnú do hry vstupovať aj otázky reprodukčného zdravia. Okrem toho nesmieme zabúdať aj na význam celkovej situácie a nastavenie reprodukčnej klímy v tom konkrétnom čase, keď sa ženy (resp. páry) rozhodujú alebo zvažujú mať svoje prvé dieťa.

Tento pomerne komplikovaný komplex determinantov potom môže prispievať k strategickému odkladaniu narodenia prvého dieťaťa do príhodnejšej doby. Naopak, môžu priniesť aj urýchlenie takýchto rozhodnutí. Ide preto o veľmi individuálne rozhodovacie stratégie, ktoré do značnej miery závisia od konkrétnych podmienok a ich miery akceptácie pre realizáciu materstva a rodičovstva.

Nedá sa preto povedať, že by systém ženy do niečoho nútil. Vytvára určité rámce, s ktorými sú osoby konfrontované a je na ich zvážení, či ide o situáciu akceptovateľnú alebo neakceptovateľnú pre narodenie prvého dieťaťa. Je pritom potrebné si uvedomiť, že práca a budovanie kariéry je pritom len jedným z parciálnych možných formujúcich faktorov rozhodovacích procesov o tom, či resp. kedy mať prvé dieťa.

Akú úlohu by podľa vás mali zohrávať demografické prognózy pri politickom rozhodovaní na Slovensku?

Na túto otázku je potrebné sa opýtať tvorcov verejných politík. My sa snažíme, aby výsledky boli dostupné každému užívateľovi, aby boli predstavené širokej odbornej i laickej verejnosti so všetkými svojimi aspektmi. Pravidelne vyhodnocujeme ich presnosť a snažíme sa aj o ich pravidelnú revíziu na základe najnovších poznatkov a vývojových trendov.

Keďže demografický vývoj má značnú dávku zotrvačnosti a nie je možné ho ovplyvňovať jednoduchými zásahmi s vierou, že dôjde k „zázračnému obratu“ alebo vylepšeniu situácie, domnievame sa, že výsledky populačných prognóz by mali zohrávať dôležitú úlohu pri rozhodovacích procesoch, a to nielen na národnej, ale aj regionálnej, prípadne miestnej úrovni.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska