Marek robí remeslo, ktoré ovláda len 7 Slovákov: Jeho kúsky stoja aj 300 €. „Kvalitný výbrus môže trvať 6 hodín“ (ROZHOVOR)

„Rozhodol som sa začať s fajkami asi hlavne preto, lebo to vyzeralo jednoducho a mal som prostriedky na začiatok,“ povedal pre Startitup 34-ročný Marek Kando z Ružomberka. Na vysokej škole rozmýšľal, že by si jednu kúpil, a tak sa začala jeho cesta k výrobe fajok.

Napriek tomu, že má doma pár fajok, sa podľa jeho slov nedá povedať, že by ich vedel fajčiť. Pokiaľ je však dodržané dobré vŕtanie a niekoľko technických záležitostí, je vysoko pravdepodobné, že výrobok bude kvalitný.  

V súčasnosti pracuje ako finančný analytik a rekonštruuje dom. Čas potrebný na tvorbu fajok mu však neostáva. „Veľmi sa teším, keď bude dom s dielňou hotový, a ja budem mať čas znovu svoju kreativitu niekde realizovať,“ tvrdí.

S Marekom sme sa rozprávali o jeho začiatkoch, samotnom procese výroby, ale tiež o tom, z čoho sa dajú vyrobiť fajky. Prezradil nám približné ceny a čas potrebný na výrobu, či sa dá remeslom uživiť a jeho prípadné plány do budúcnosti. 

Vplyv starého otca na kreativitu 

Marek mal ku kreativite vždy blízko. V detstve si rád z času na čas niečo nakreslil. Rád si lepil a maľoval plastové modely lietadielok, prípadne tankov. Dalo by sa povedať, že kedysi to malo svoje veľké zastúpenie medzi chlapcami zhruba vo veku od deväť do pätnásť rokov. Niektorým to potom zostalo a venovali sa výrobe profesionálnych modelov aj závodne, ktoré reálne dokázali ovládať a lietali.

Populárnym bol aj dnes už menej známy dvojtýždenník ABC zameraný na prírodu, vedu, techniku, vesmír, pre mnohých však boli nosnou časťou papierové vystrihovačky, prípadne časopis Fifík, pre mladšie ročníky, kde sa tiež dalo nájsť zopár menej náročných vystrihovačiek. 

Známy mu vravel, že na jeho základnej škole mali remeselný krúžok, kde sa vyrábali reálne repliky drevených lukov z rôznych období a snažili sa im čo najviac priblížiť. Učiteľ im potom rozprával aj o histórii tých národov, ktorých luky práve vyrábali. Bolo to veľmi kreatívne a edukačné zároveň.

Všetko však prebiehalo už na tú dobu profesionálne a s plnou bezpečnosťou pri výrobe zo strany učiteľa. Tiež mu spomínal, že tie luky si žiaci nemohli brať domov. Prípadne po prediskutovaní učiteľa s rodičmi.

Šípy sa vyrábali buď tupé, alebo z nejakého bezpečného mäkkého materiálu. „Keby som mal niečo také k dispozícii, určite by som rád na taký krúžok išiel, ja som mal na škole maximálne nejakú technickú výchovu, ale trávil som veľa času u starkého v dielni. Mal sústruh a vyrábal garniže,“ hovorí.

zdroj: osobný archív respondenta/Lukáš Vráb

Zo zvedavosti sa stala vášeň k remeslu

Marek počas štúdia na vysokej škole dlhodobejšie rozmýšľal, že by si jednu drevenú fajku kúpil. Keďže má rád turistiku, hory, výhľady a slnko, chcel niečo na fajčenie, popri prechádzke. „Ale koniec koncov sa to ukázalo ako vedľajšie, lebo vlastne fajky aj tak poriadne doteraz nefajčím,“ dodáva so smiechom Marek. 

Postupne si začal pozerať rôzne informácie a návody o výrobe fajok na internete, až sa dostal na fórum, kde si takéto informácie medzi sebou odovzdávali výrobcovia fajok. Po pár dňoch študovania ho to lákalo stále viac, a keďže mal k dispozícii priestor, povedal si, že to skúsi.

Zo začiatku teda vyrobil pár kusov na dreve, ktoré mal pod rukou. Použil pri tom prefabrikované náustky, potom už len kúpil dodatočné náradie, stroje a poriadne drevo.

„Ja ani neviem, prečo práve výroba fajok. Asi to bol najskôr nápad v správnom čase na správnom mieste. No akurát som sa rozhodol pre fajky a postupom času som zistil, že ma to baví,“ priznáva.

Fórum ako prvý zdroj informácií

Na začiatku bolo Pipemaker forum. V ňom Marek našiel veľa informácií a postupov, článkov o všetkom možnom, čo sa týka fajok. Začínajúci výrobcovia si tam pýtajú rady. Niektorí skúsení tam píšu svoje návody, hodnotia si navzájom svoje výtvory a podobne. Marek si ešte pár mesiacov prezeral fórum, až kým nemal relatívny prehľad o celom procese.

Na Slovensku je pár fajkových klubov. Je v nich dokopy zhruba tak dvesto členov. V dobe, keď sa Marek o výrobu zaujímal, ich bolo menej, a to nehovoríme o samotných výrobcoch (dnes je ich na Slovensku oficiálne sedem), tak bola pre neho každá informácia o procese výroby dôležitá.

Napriek skúmaniu a dohľadaniu informácií mal Marek ešte pár otázok, ktoré neboli zodpovedané. Vytipoval si pár ľudí, od ktorých sa mu niečo páčilo a kontaktoval ich. „Všetci mali otvorený prístup, takže nebol problém tieto informácie získať,“ hovorí.

Zaujímavosťou je, že pred pár rokmi pravdepodobne Pipeclub Nitra organizoval na Slovensku aj majstrovstvá sveta vo fajčení. Súťažne tam fajčilo cez 100 ľudí. 

zdroj: osobný archív respondenta/Lukáš Vráb

Technologický proces, ktorý sa nesmie podceniť

Začína sa výberom dreva, buď má človek predstavu, čo chce spraviť, alebo nájde drevo, ktoré splní tú predstavu. Ak nie je ani predstava, drevo si zvyčajne určí, ktorým smerom treba ísť: „Napríklad briarové drevo, ktoré sa na výrobu fajky používa, má takú špecifickú kresbu, od ktorej toto záleží.“ 

Pri prvom spomínanom prípade musí Marek navŕtať technologické záležitosti – dutiny a komoru na tabak. Hlavným cieľom je, aby fajka dobre fungovala, inak skončí ako dekorácia. K drevu potom vyreže náustok z akrylu, alebo ebonitu (vulkanizovanej živice), od ktorého tiež veľa závisí pri kvalite fajčenia. Potom je to už len o tvare a dizajne. Vyrezať všetky detaily a vybrúsiť dohladka, vyleštiť. 

V druhom prípade, keď si drevo určí cestu samo, je to skôr o väčšom hraní sa s ním, dodržiavaní jeho línií a tvarov tak, aby sa zároveň dal dodržať technologický proces vytvorenia dutiny a komory. „Čiže v skratke ide vždy o vŕtanie, sústruženie, pilníkovanie, brúsenie, farbenie a leštenie,“ dodáva Marek. 

Marekovi sa páči pri samotných tvaroch fajok abstrakcia. Berie preto inšpiráciu v geometrických tvaroch, spôsoboch, akým môžu byť medzi sebou prepojené. Dáva dôraz na plynulé prepojenie tvarov, rovnováhu medzi hranami a oblými tvarmi. Podľa jeho slov vie byť veľkým zdrojom inšpirácie aj príroda, ktorá mala veľa času na vytvorenie ideálnych tvarov. Nebojí sa prezradiť, že čerpá aj z existujúcich dizajnov áut či nábytku: „Je to také spájanie elementov s cieľom dosiahnuť estetický výsledok.“

Tradičné materiály na výrobu

Ako Marek sám hovorí, je viacero materiálov, z ktorých sa dá telo fajky vytvoriť a majú rôzne vlastnosti. Medzi také najpoužívanejšie patrí Briár, ktorý vyniká tepelnou odolnosťou a kresbou dreva, kvôli týmto vlastnostiam je väčšina fajok vyrobených práve z Briáru.

Napríklad taká hlina bola v minulosti obľúbeným materiálom pre výrobu. Keďže Briár sa ťaží v okolí stredozemného mora, na Slovensku v minulosti nebol dostupný. Preto sú asi takmer všetky historické fajky v našich končinách z hliny.

Obľúbeným materiálom je tiež Morta. Ide o skamenelý dub, drevo, ktoré niekoľko tisíc rokov ležalo v močiari a minerály môžu tvoriť až 15 % jeho obsahu.

On na telo fajky používa briarové drevo, koreňové drevo kríku Erica Arborea, je to najpoužívanejšie drevo na fajky s ideálnymi vlastnosťami a jedinečnou kresbou. Na náustky používa Ebonit kvôli opracovateľnosti a relatívnej mäkkosti. 

„Potom ostávajú dekoratívne doplnky, kde som si prešiel kadečím. Do budúcnosti rozmýšľam už len hlavne nad ebenovým a buxusovým drevom, mamutovinou a rohovinou. Mám rád materiály so stálou a jednoliatou farbou,“ dodal.

zdroj: osobný archív respondenta/Lukáš Vráb

Sépiolit – výnimočný, no krehký materiál

Potom tu máme zaujímavejšie materiály, ako napríklad Sépiolit, bežne známy pod pomenovaním Morská pena. Ide o ľahký materiál bielej farby, do ktorého sa dá veľmi ľahko ryť. Obľúbený materiál je aj vďaka tomu, že má neutrálny vplyv na chuť tabaku. Výhodou materiálu je aj to, že neprehorí, ale je tiež zdraviu nezávadný.

„Ten materiál má samé plusy, akurát, ako som spomínal, sa doň ľahko ryje, čiže je veľmi krehký, pocitovo podobný práci s hlinou,“ vysvetľuje Marek. Jedným dychom však poznamenáva, že sa k originálnemu kusu Sepiolitu dá veľmi ťažko dostať. Väčšinou si ho držia v Turecku, je pre nich typickým materiálom. Ak to človek kupuje v blokoch, je ešte hrozba, že namiesto vyťaženého kameňa dostane stlačený prach zo spracovania. 

Výroba z týchto alternatívnych materiálov potom prebieha rovnako, ako pri bežnej fajke. Tiež sa dajú použiť rovnaké nástroje, ale je potrebné dodržať vnútorne vŕtanie na zachovanie funkcie fajky a byť pri ich výrobe viac ostražitý pre ich mäkkosť.

Existujú však aj fajky z kukuričných stebiel, síce sa nimi Marek moc nezaoberal, predpokladá však, že nebudú extrémne kvalitné, alebo skôr dlhotrvajúce. 

„Vo svojej podstate sa dá fajka urobiť z hocijakého materiálu. Ten však určuje jej trvácnosť a nezávadnosť pre zdravie. Áno, ideálny materiál je zdraviu nezávadný a odolá teplu. Niektoré dreviny napríklad môžu byť jedovaté, prípadne nevydržia dostatočnú tepelnú záťaž a po pár zapáleniach prehoria,“ varuje.

Záleží na každom milimetri

Výroba všetkých týchto nádher stojí množstvo času a energie. Ak by sme mali ísť podľa Mareka do čistého času technického zhotovenia, môže sa to pohybovať od dvoch do dvadsiatich hodín alebo aj viac. Odhadom mu v priemere trvá vyrobiť fajku asi tak za desať hodín. Tvrdí, že to vždy závisí od mnohého – zloženie fajky, koľko detailov treba vŕtať, čo všetko prispôsobiť. Čím viac materiálu a spojov je použitých, tým viac času treba na prípravu.

Najviac ale človek aj tak strávi pri tvarovaní a brúsení: „Trvá pár hodín, kým sa dostanem na požadovaný tvar, alebo si poviem, že toto už stačí dobrúsiť a koniec. Je rozdiel vo výsledku, či sa rozhodnem ostať na hrubosti brúsneho papiera 800, alebo to potiahnem na 2 500, alebo ešte vyššie. Na 800 sa dá dostať za hodinu a pol, ale kvalitný výbrus až na zrnitosť 2 500 môže trvať aj 6 hodín, a to ešte nehovorím o zložitých tvaroch.“

zdroj: osobný archív respondenta/Lukáš Vráb

Čo oddeľuje priemerné od výnimočného

Marek nám prezradil, že jeden blok dreva môže stáť od 5 do 100 €. Úmera je taká, že čím vyššia cena, zvyšuje sa aj kvalita kresby alebo veľkosť. Ostatné materiály už idú cenou nižšie, čiže od 5 € do 20 € pri bežných fajkách.

„Samozrejme, treba počítať aj kazovosť. Ak objednám 30 kusov dreva, kľudne jedna tretina pôjde do koša kvôli rôznym vadám. Môže ísť o praskliny v dreve, zarastené kamene, nesprávne trafenie vŕtania a podobne,“ hovorí.

Ako sám tvrdí, predajná cena potom už záleží od šikovnosti a mena. Na hranicu okolo 200 až 300 eur sa človek dostane poctivou prácou, stačí, aby fajka bola dobre navŕtaná a dizajn niečím zaujímavý.

Pri vyšších cenách je dôležité meno v komunite a aj dôraz na detaily a kreativitu. Meno výrobcu za sebou toho veľa schováva. Kvalitu prevedenia, dizajn, použité materiály, inovácie, osobný rukopis.

Ľudia majú pri kúpe možnosť vybrať si, čo sa im páči. Začínajúcich výrobcov a továrenské fajky na jednom konci cenového spektra oproti kvalitnejším továrenským fajkám, prípadne rozumnú kvalitu výrobcov niekde v strede či už spomínané renomované mená výrobcov na tom drahom konci spektra.

„Sledoval som dlho, čo sa deje na fajkovom trhu a všimol som si, že väčšinou čím je drahšia fajka od nejakého výrobcu, tým viac originality je do nej vložené. Mám pocit, že tí ľudia už robia fajky čisto z vášne a snažia sa, možno nevedomky, každým kusom celé odvetvie niekam posunúť. A tým, že dokážu spraviť niečo, čo ešte pred nimi nikto nespravil, hodnota fajky rastie.“

Remeselná výroba ako ventil pre tvorivú energiu

Marek sa považuje za kreatívnu osobu, ktorú baví rozmýšľať nad rôznymi vecami. Kreativita je podľa neho dôležitá pri všetkom, kde chce človek niečo vytvoriť, či už ide o novú fajku, dobré jedlo alebo prehľadný Excel report. Rovnako ako pri efektívnosti pracovných činností, treba všetko rozobrať na drobné dôležité elementy a potom to v čo najrozumnejšej miere spojiť do celku.

Stále má aj blízko ku kresleniu a maľovaniu. Vytvoril si na Instagrame projekt weserve_today, ale kvôli spomínanej rekonštrukcii domu nemá čas na to, aby sa mu venoval naplno.

Výrobu neberie ako oddych, ale skôr možnosť, kde môže kreatívnu chuť vyventilovať a niečo pekné vytvoriť. V budúcnosti, keď mu konečne zvýši čas, by rád dokončil aj gitaru, ktorú kedysi začal vyrábať. Vedel by si aj predstaviť inú výrobu.

„Momentálne veľa rozmýšľam nad výrobou lámp a svietidiel. Nábytok by bol tiež super, ale držím sa pri zemi, pretože na to už človek potrebuje dielňu na úplne inom leveli,“ so smiechom dodal.

Čítajte viac z kategórie: Inšpiratívni Slováci