EXKLUZÍVNY PRIESKUM: Slováci žijú pod tvrdým tlakom drahoty. Masívne percento domácností už nedokáže ušetriť ani euro

Slovenské domácnosti prechádzajú v poslednom období zásadnou finančnou zaťažkávacou skúškou. Reprezentatívny prieskum agentúry SCIO pre Startitup na vzorke 1 023 respondentov prináša detailný pohľad na to, ako ľudia reálne vnímajú stav svojich peňaženiek, rastúce ceny v obchodoch a vládne zásahy do ekonomiky.

Výsledky ukazujú hlbokú polarizáciu, no zároveň vzácnu zhodu v jednom – priestor na finančný nádych sa nebezpečne zmenšuje. Prinášame ti analýzu rozdelenú podľa štyroch kľúčových otázok, ktoré sme kládli našim respondentom.

Ako sa zmenila celková finančná situácia domácností

Prvý indikátor ekonomického zdravia krajiny hovorí jasnou rečou – optimizmus vystriedala tvrdá realita. Viac ako polovica slovenských domácností zažila za uplynulý rok prepad životnej úrovne. Presne 51,2 % opýtaných bez váhania deklaruje, že ich celková finančná situácia sa za posledných 12 mesiacov mierne zhoršila. Až 27,9 % uvádza, že sa im situácia zhoršila dokonca výrazne.

Tento negatívny trend sa netýka len nízkopríjmových skupín, ale čoraz výraznejšie zasahuje aj strednú triedu, ktorá stráca svoju doterajšiu stabilitu. Naopak, zlepšenie finančnej situácie pocítil len zlomok populácie, čo svedčí o tom, že plošný rast životných nákladov spoľahlivo predbieha tempo rastu miezd či sociálnych transferov.

zdroj: SCIO pre Startitup

Schopnosť tvoriť si úspory klesá

Ak chceme vidieť skutočné dopady vládnych škrtov a úprav daní, odpoveď na túto otázku slúži ako lakmusový papierik. Slováci hromadne strácajú schopnosť vytvárať si finančnú rezervu na horšie časy, čo môže z dlhodobého hľadiska znamenať fatálne následky pre stabilitu celej ekonomiky.

Dokážu Slováci pokryť bežné náklady?

GALÉRIA+ 5

Celkovo 36,4 % respondentov priznalo, že po zaplatení účtov a nákupov nedokáže odložiť vôbec nič. Konsolidácia ich rozpočty osekala natoľko, že akýkoľvek neočakávaný výdavok pre nich znamená okamžitú finančnú krízu.

Najpočetnejšiu skupinu zasa tvoria ľudia, ktorí si síce niečo bokom odložia, ale je to výrazne menej ako v minulosti, čo potvrdilo 41,5 % opýtaných. Len necelých 15,0 % populácie nezaznamenalo žiadny negatívny posun a ich schopnosť šetriť zostala rovnaká ako pred prijatím konsolidácie.

zdroj: SCIO pre Startitup

Ceny nekompromisne stúpli

Inflácia nie je len abstraktné číslo zo štatistických úradov, ale každodenná realita pri pokladniach. Až 67,1 % všetkých opýtaných uvádza, že ceny v ich bezprostrednom okolí za posledné tri roky výrazne zdraželi. Keď k tomu pripočítame 19,3 % ľudí vnímajúcich mierne zdraženie, dostávame takmer 86,4 % populácie, ktorá žije v permanentne drahšom svete.

Pri podrobnejšom pohľade na demografiu a politiku však vyplávajú na povrch zásadné rozdiely. Ženy vnímajú skokový nárast cien o niečo citlivejšie, kde ich výrazné zdraženie označilo 71,5 %, kým u mužov to bolo 62,4 %.

Vedia si respondenti obložiť niečo „bokom“?

GALÉRIA+ 5

Z hľadiska veku bije do očí najmä kategória 40 – 49 rokov, kde výrazné zdraženie deklaruje až 72,5% ľudí. Najvyššiu mieru reflexie drahých tovarov vykazujú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, spomedzi ktorých výrazné zdraženie označilo 74,3 %. Geograficky je nová situácia najvypuklejšia v Banskobystrickom kraji, kde drastický nárast cien pocítilo až 72,7 % opýtaných.

Hoci zdražovanie vidia všetci, miera intenzity sa líši podľa politického trička. Kým u opozičného Hnutia Slovensko hovorí o výraznom zdražení 79,7 % voličov a u Progresívneho Slovenska 73,6 %, pri vládnom Smeri-SD je to len 47,0 %. Voliči Hlasu-SD s 59,7 % a SNS s 63,0 % sa však už blížia k celonárodnému priemeru.

zdroj: SCIO pre Startitup

Čo je podľa Slovákov dôvodom zdražovania

Hľadanie vinníka za prázdne peňaženky naplno odhaľuje polarizáciu slovenskej spoločnosti. V celkovom priemere si väčšina populácie uvedomuje komplexnosť problému, pričom 38,6 % ľudí tvrdí, že za to môže kombinácia oboch faktorov, teda situácie na trhu aj vládnych konsolidačných opatrení. Samotné konsolidačné opatrenia viní 30,9% opýtaných a čisto globálny trh označilo ako hlavnú príčinu 20,2 % respondentov.

Pocítili ľudia zdražovanie potravín, služieb a tovarov?

GALÉRIA+ 5

Keď sa však pozrieme na to, ako odpovedali jednotlivé tábory, zistíme, že stranícka príslušnosť zásadne formuje ekonomické vnímanie reality. Voliči vládneho trojlístka logicky odmietajú pripísať vinu za zdražovanie krokom vlastných lídrov.

Medzi priaznivcami Smeru-SD dominuje názor, že primárnym vinníkom je situácia na trhu, čo zvolilo 39,4 % z nich. Voliči Hlasu-SD so 46,8 % a SNS so 44,4 % vidia vinu najčastejšie v nešťastnom prepojení trhových síl a politiky prostredníctvom kombinácie oboch vplyvov. Samotné vládne škrty považuje za hlavný problém len minimum z nich, konkrétne 11,1 % pri SNS, 14,5 % pri Hlase-SD a 19,7 % pri Smere-SD.

zdroj: SCIO pre Startitup

Opozičná časť spektra má, naopak, o vinníkovi absolútne jasno a trhové vplyvy odsúva na vedľajšiu koľaj. Až 45,8 % voličov Progresívneho Slovenska a 44,6 % sympatizantov Hnutia Slovensko priamo označuje vládne konsolidačné opatrenia za kľúčovú príčinu finančného marazmu. Pri strane SaS je tábor rozdelený takmer na polovicu medzi výhradnú vinu konsolidácie so 43,1 % a kombináciu vplyvov so 44,8 %.

Zaujímavý pohľad ponúka aj rozdelenie podľa veku a vzdelania. Mladí ľudia vo veku 18 – 29 rokov vykazujú najradikálnejší postoj, keďže až 38,6 % z nich viní výhradne konsolidáciu. Seniori nad 60 rokov sú pragmatickejší a kombináciu oboch faktorov označilo 48,5 % z nich.

Čomu pripisujú občania zdražovanie?

GALÉRIA+ 5

Z hľadiska vzdelania zasa vysokoškolsky vzdelaní ľudia v porovnaní s ľuďmi bez maturity častejšie volili práve komplexnú kombináciu oboch vplyvov v pomere 44,8 % k 33,9 %. Z hľadiska regiónov vyčnieva Bratislavský kraj, kde konsolidáciu ako hlavného menovateľa zdražovania označilo nadpriemerných 38,0 % opýtaných. Naopak, v Trenčianskom kraji až 52,3 % ľudí uprednostnilo odpoveď, že ide o previazanú kombináciu trhu a politických reštrikcií.

Klus hovorí, že voliči Smeru sa na to pozerajú inak

Podľa hlavného analytika SCIO Martina Klusa výsledky ukazujú, že negatívne nálady sú prítomné naprieč celou spoločnosťou bez ohľadu na vek, vzdelanie či politické preferencie. „Treba zdôrazniť, že ide o subjektívne vnímanie respondentov. Práve zachytenie tejto emócie bolo cieľom prieskumu,“ hovorí pre Startitup.

Dodáva, že naprieč vekovými, vzdelanostnými aj politickými skupinami prevláda pocit zhoršenia životnej situácie. Ľudia subjektívne pociťujú nielen zdražovanie, ale aj ďalšie komplikácie, napríklad menšiu schopnosť vytvárať si úspory.

Výsledky naznačujú, že zhoršenie finančnej situácie pociťujú aj voliči vládnych strán. Analytik však upozorňuje, že jednotlivé skupiny odlišne interpretujú príčiny svojich problémov. „Voliči Smeru nepripisujú svoju zhoršenú situáciu konsolidácii v takej miere ako voliči ostatných strán. Skôr ju vysvetľujú celkovou situáciou na trhu,“ vysvetľuje. Podľa neho menej pripúšťajú, že konsolidačné opatrenia nemusia byť nastavené optimálne, zatiaľ čo kritickejší postoj zaujímajú ostatní voliči koalície a najmä opozície.

Hlavný analytik zároveň upozorňuje, že významnú úlohu zohráva politická komunikácia. „Prieskum ukazuje pomerne jasnú koreláciu medzi komunikačnými stratégiami politických strán, politickými preferenciami obyvateľov a ich subjektívnym hodnotením ekonomickej situácie,“ konštatuje.

Za alarmujúce považuje aj údaje o úsporách domácností. Viac ako 40 percent respondentov uviedlo, že si nedokáže odložiť žiadne peniaze, prípadne musí siahať na svoje rezervy alebo si požičiavať. Analytik hodnotí, že ide o dôsledok viacerých faktorov.

„Pravdepodobne ide o kombináciu oboch faktorov,“ hovorí o vplyve zdražovania a finančnej gramotnosti. Zároveň dodáva: „Väčšiu úlohu zohráva vysoká inflácia, ktorú potvrdzujú aj oficiálne štatistiky. Nejde teda len o subjektívny pocit. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou infláciou v eurozóne.“

EXKLUZÍVNE pre Startitup: Mal Orbán pred voľbami pomôcť Robertovi Ficovi? Prieskum ukázal, čomu Slováci reálne veria

Podľa neho však nemožno prehliadať ani problém hospodárenia s financiami. „Máme medzi sebou veľa ľudí, ktorí s hospodárením s financiami zápasia,“ hovorí. Niektorí podľa jeho slov uprednostňujú okamžitú spotrebu pred vytváraním finančnej rezervy, čo ich robí ešte zraniteľnejšími voči rastu cien.

Veľké zlepšenie neočakáva

Prieskum zároveň ukazuje, že až dve tretiny opýtaných považujú zdražovanie za výrazné. Analytik pripúšťa, že existuje rozpor medzi týmto vnímaním a komunikáciou predstaviteľov vlády.

„Na voličov Smeru môžu mať podobné vystúpenia ministra pôdohospodárstva určitý pozitívny vplyv, zatiaľ čo pre voličov opozície predstavujú skôr symbol odtrhnutia od reality,“ hodnotí. Podľa neho sa aj na tomto príklade ukazuje, aký silný vplyv majú politici, ktorým ľudia dôverujú alebo naopak nedôverujú, na ich vnímanie ekonomickej situácie.

Rozdiely sa prejavujú aj medzi jednotlivými regiónmi Slovenska. Obyvatelia krajov s nižšími priemernými príjmami podľa analytika citlivejšie reagujú na rast cien služieb a bežných výdavkov. „Súvislosť medzi výškou príjmov a vnímaním zdražovania je zrejmá a prieskum ju potvrdzuje,“ konštatuje.

Ani výhľad do budúcnosti podľa hlavného analytika SCIO nie je priaznivý. „Ak vychádzame z analýz a štúdií, ktoré zverejňuje ministerstvo financií, ale aj nezávislé iniciatívy, nevidíme veľký priestor na výrazné zlepšenie makroekonomických ukazovateľov,“ uvádza.

Podľa jeho slov sa kumuluje viacero problémov, ktoré môžu mať ďalší negatívny dosah na ekonomiku aj životnú úroveň domácností. „Je preto pravdepodobné, že ľudia budú aj naďalej pociťovať zhoršovanie svojej finančnej situácie. Rád by som bol optimistický a povedal na záver niečo pozitívne. Aktuálne dáta, ktoré pravidelne sledujeme a analyzujeme, však zatiaľ nenaznačujú vývoj týmto smerom,“ uzatvára hlavný analytik SCIO.

Podrobnejšiu analýzu s hlavným analytikom SCIO si budeš môcť pozrieť už čoskoro v relácii Zo zákulisia politiky. Zatiaľ si môžeš pozrieť predchádzajúci diel, kde sme hovorili napríklad aj o júlovom referende.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika