EXKLUZÍVNE pre Startitup: Mal Orbán pred voľbami pomôcť Robertovi Ficovi? Prieskum ukázal, čomu Slováci reálne veria
- Veľká väčšina opýtaných nemá názor vôbec
- Mladí ľudia veria výroku maďarského premiéra
- Prieskum realizovala agentúra SCIO pre Startitup
- Veľká väčšina opýtaných nemá názor vôbec
- Mladí ľudia veria výroku maďarského premiéra
- Prieskum realizovala agentúra SCIO pre Startitup
Predvolebná kampaň v septembri 2023 priniesla jednu z najdiskutovanejších tém – náhly nárast migrantov na slovensko-maďarských hraniciach. Novú dynamiku dal tomuto príbehu nový maďarský premiér Péter Magyar, ktorý vyhlásil, že Viktor Orbán úmyselne poslal na Slovensko migrantov, aby pomohol Robertovi Ficovi vyhrať voľby.
Agentúra SCIO v prieskume pre Startitup na vzorke 1031 respondentov zisťovala, nakoľko tejto verzii udalostí Slováci dôverujú. Prieskum bol realizovaný v dátumoch od 7. až 11. mája 2026.
Veľký podiel Slovákov názor nemá
Výsledky ukazujú, že slovenská spoločnosť ostáva v tejto otázke hlboko rozdelená, pričom rozhodujúcim faktorom nie je len bydlisko či vek, ale predovšetkým politické tričko. Celkovo Magyarovým slovám neverí 38,7 % opýtaných, kým za pravdivé ich považuje takmer 32 % respondentov. Zvyšných 29,39 % v danej veci nemá jasno.
Najostrejšiu deliacu líniu vidíme pri pohľade na voličské preferencie. Voliči súčasnej koalície Magyarovo tvrdenie rezolútne odmietajú. Medzi priaznivcami strany Smer-SD neverí tejto teórii až takmer 73 % ľudí a podobne skeptickí sú aj voliči SNS (61,8 %) či Hlasu-SD (59,6 %). Pre túto skupinu obyvateľstva predstavuje myšlienka cielenej manipulácie s migrantmi zo strany Budapešti neprijateľný scenár.
Diametrálne odlišný postoj zaujímajú voliči opozície. Tí vnímajú Magyarove vyjadrenia ako potvrdenie svojich tušení. Najväčšiu mieru dôvery vykazujú priaznivci SaS, kde Magyarovi verí až 64 % respondentov. Podobne je to aj v prípade Progresívneho Slovenska, kde miera súhlasu predstavuje 56,5 %.

Z mimoparlamentných strán vyčnievajú Demokrati – až 71 % ich voličov je presvedčených, že Orbán Ficovi pred voľbami takto „podal pomocnú ruku“. Naopak, voliči Republiky stoja v tejto otázke pevne za oficiálnym naratívom koalície; Magyarovi neverí takmer 65 % z nich.
Skeptickí seniori
Prieskum odhalil aj zaujímavé demografické trendy. Najväčšiu mieru skepsy voči Magyarovým slovám prejavujú seniori nad 60 rokov, z ktorých viac ako polovica (50,5 %) túto teóriu odmieta. Naopak, najnáchylnejší veriť Magyarovi sú ľudia v produktívnom veku medzi 30. a 39. rokom (43 %).
Svoju úlohu zohráva aj dosiahnuté vzdelanie. Kým ľudia s vysokoškolským titulom častejšie pripúšťajú možnosť politickej dohody medzi Orbánom a Ficom (41 %), respondenti so základným vzdelaním alebo výučným listom bez maturity sú výrazne opatrnejší a Magyarovým slovám veria najmenej (okolo 25 – 26 %).
Regionálne rozdiely a faktor neistoty
Geografický pohľad na Slovensko potvrdzuje postavenie Bratislavy ako názorového ostrova. Bratislavský kraj je jediným regiónom, kde počet ľudí veriacich Magyarovi (40 %) prevyšuje počet skeptikov (32 %). Na opačnom konci spektra stojí Nitriansky kraj, kde Magyarovu verziu odmieta nadpolovičná väčšina (51 %) obyvateľov. Ostatné kraje sa pohybujú v sivom priemere, kde mierne dominuje nedôvera k maďarskému politikovi.
Zaujímavým fenoménom je vysoký podiel nerozhodnutých žien. Kým muži majú v otázke jasno (40 % nesúhlasí a 38 % súhlasí) a ich tábory sú vyrovnané, až 37 % žien uviedlo, že na túto otázku nevie odpovedať. Rovnaký počet žien zároveň s výrokom maďarského premiéra nesúhlasí.
Indície z roku 2023
Hlavný analytik SCIO Martin Klus pre Startitup detailne analyzoval nielen predvolebné naratívy z roku 2023, ale aj širšie súvislosti legálnej migrácie a zodpovednosti politických elít za extrémne napätie v krajine. Podozrenia o koordinovanom prílive migrantov na Slovensko tesne pred parlamentnými voľbami sa podľa Klusa opierali o reálne indície.
Ako bývalý poslanec Národnej rady potvrdil, že vtedajšie informácie nenasvedčovali náhode. Celý proces bol spojený s krokom maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý umožnil prepustenie mnohých prevádzačov z maďarských väzníc. „Už vtedy, keďže som bol ešte poslancom Národnej rady SR, sme mali informácie, že to nie je úplná náhoda. Pamätám si, že to bolo spojené s tým, že Viktor Orbán umožnil prepustenie mnohých prevádzačov z maďarských väzníc.“
Podľa analytika tieto informácie v éteri odzneli už v tom čase, no verejnú diskusiu nedávno opäť oživil nastupujúci maďarský premiér Peter Magyar. Ten situáciu opísal vulgárnejším spôsobom ako „súdružskú pomoc“ medzi Viktorom Orbánom a Robertom Ficom. Dáta z prieskumu ukazujú hlboké rozdelenie spoločnosti, kde mnohí voliči koalície považujú toto tvrdenie za klamstvo, zatiaľ čo voliči opozície veria, že k nejakej forme predvolebnej pomoci došlo.
Klus zdôraznil, že migrácia rozhodne nie je novou témou. Od masívnej migračnej vlny v roku 2015 ide o politickú tému číslo jeden v celej Európskej únii. Na Slovensku sa však objavuje periodicky, najmä v letných mesiacoch, kedy sa téma aktivuje podľa aktuálnej politickej potreby.
Migranti na Slovensku
Pre migrantov sme podľa neho väčšinou len prestupná stanica. „Jediným, nazvime to šťastím, pre Slovensko je, že tu migrantov zas až tak veľa nezostáva. A tí, ktorých tu máme – či už Ukrajinci, alebo ľudia z Bangladéša a Indie – pracujú, sú integrovaní do spoločnosti, nemáme ich na uliciach a nie sú závislí od nášho sociálneho systému. To je ten zásadný rozdiel oproti Západu.“
Tí, ktorí tu žijú, či už ide o občanov Ukrajiny, alebo pracovníkov z Bangladéša či Indie, sú plne integrovaní do pracovného trhu. Pracujú v donáškových službách, automobilovom priemysle alebo jazdia ako taxikári. Klus vyjadril ľútosť nad tým, že slovenskí politici túto tému zneužívajú výhradne na strašenie nelegálnou migráciou a úplne opomínajú ekonomické prínosy legálne pracujúcich cudzincov.
Upozornil, že bez tejto zahraničnej pracovnej sily by mnohé slovenské firmy a automobilky už dnes kľakli. Tlak politických naratívov na bežných ľudí vedie k extrémnej polarizácii, ktorá pripomína mečiarovské obdobie z konca 90. rokov.
„Je vidieť, že čokoľvek politici povedia, má to zásadný vplyv na ich podporovateľov. Ak by sa pokúšali o to, aby sa tie pomyselné nožnice polarizácie nerozširovali – ako sme mali príležitosť po tom nešťastnom atentáte na pána premiéra a nevyužili sme ju, hanebne podľa môjho názoru – tak sa nečudujme, že si tu ľudia nevedia na meno prísť,“ uviedol Martin Klus.
Napätie v domácnostiach
Na pozadí tejto témy ilustruje aj veľkú polarizáciu spoločnosti. Napätie podľa neho zasahuje už aj rodiny, kde mladá generácia kvôli diametrálne odlišným názorom odmieta komunikovať so starými rodičmi.
„Je vidieť, že čokoľvek politici povedia, má to zásadný vplyv na ich podporovateľov. Ak by sa pokúšali o to, aby sa tie pomyselné nožnice polarizácie nerozširovali – ako sme mali príležitosť po tom nešťastnom atentáte na pána premiéra a nevyužili sme ju – tak sa nečudujme, že si tu ľudia nevedia prísť na meno.“
Súčasťou predvolebného boja sa tak opakovane stáva aj téma stavby fyzických zábran. Podľa Klusa sa nedá vylúčiť, že pred riadnymi voľbami sa téma budovania plotov na slovensko-maďarských hraniciach opäť vráti do hry. Fyzické ploty na srbskej či mexickej hranici sú typickým príkladom nástrojov, ktoré politikom prinášajú obrovskú mediálnu pozornosť a emócie, na ktorých sa dajú vyhrať voľby.
Podľa Klusa nie je vylúčené, že nejaký politik predostrie aj tému o stavaní plotov na hraniciach. „Nedá sa to vylúčiť. Vzhľadom na to, že je predpoklad, že budeme mať regulérne voľby, nie predčasné. Tie budú v septembri 2027. To je dobrá sezóna pre migrantov a ak táto téma zafungovala tri roky dozadu, tak môže zafungovať aj tento raz. Hoc ako sa hovorí, žiadny opakovaný vtip už nie je vtipom, ale tu sa nedá vylúčiť takmer nič.“
Viac o tejto téme sa dozvieš už čoskoro v podrobnej relácii Zo zákulisia politiky s Martinom Klusom. Zatiaľ si môžeš pozrieť predchádzajúcu časť, kde sme analyzovali vplyv politických lídrov.
Čítaj viac z kategórie: Politika
Zdroje: SCIO pre Startitup, JOJ Noviny


