Slovenská vláda v tichosti presúva viac než miliardu eur z eurofondov na nové priority. Najväčším víťazom je rezort obrany

Vláda Slovenskej republiky rozhodla o rozsiahlej revízii čerpania eurofondov. Bez širšej verejnej diskusie presunula viac ako 1,23 miliardy eur z pôvodne plánovaných projektov na nové priority.

Najväčším prijímateľom má byť rezort obrany pod vedením Roberta Kaliňáka, na ktorý smeruje viac než 500 miliónov eur.

Podľa ministerstva investícií ide o takzvané projekty dvojakého využitia, teda také, ktoré majú civilný aj vojenský rozmer. Peniaze poputujú najmä na výstavbu novej nemocnice J. A. Reimana v Prešove, dostavbu križovatky Rohožník na diaľnici D2 a nešpecifikované projekty kybernetickej bezpečnosti.

„Dnes sa nám podarilo zachrániť pred tým, aby sme vracali do Bruselu eurofondové peniaze vo výške 750 miliónov eur,“ uviedol po rokovaní vlády minister investícií Samuel Migaľ.

Pripomenul, že Európska komisia umožnila členským štátom presúvať eurofondy do oblastí obrany a bezpečnosti po vypuknutí ruskej invázie na Ukrajinu. Slovensko túto možnosť využilo.

Kritika opozície: Smer ide po betóne, nie po systémových riešeniach

Opozícia však s takýmto prerozdelením nesúhlasí. Kritizuje najmä utajenosť, nejasnosť výberu projektov a pochybnosti o tom, či majú skutočne obranný význam.

„Tieto projekty neposilnia obranu Slovenska a nie sú dokonca v žiadnych strategických národných alebo aliančných plánoch,“ povedal pre EURACTIV Slovensko bývalý minister obrany a predseda Demokratov Jaroslav Naď.

Podľa neho je navyše nebezpečné stavať vojenskú nemocnicu blízko hraníc s krajinou, kde prebieha vojenský konflikt.

Aj poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek označil zmenu za problematickú. „Podľa mňa sú len dva dôvody, prečo by mal nemocnice stavať rezort obrany. Buď je ministerstvo zdravotníctva neschopné, alebo chce premiér Fico opticky nafúknuť rozpočet na obranu. Myslím si, že je to kombinácia oboch,“ vyhlásil.

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Truban upozornil na netransparentné okolnosti celého presunu. „Kaliňákovo ministerstvo bude môcť na tieto projekty využiť aj eurofondy v utajenom režime a bez plnohodnotného verejného obstarávania,“ povedal. Podľa neho ide o „podfuk na občanoch, ktorých vláda zanedbávaním obrany vystavuje riziku“.

Straty pre školstvo aj hospodárstvo

Zmeny v čerpaní eurofondov zasiahnu najmä rezorty, ktoré dlhodobo zápasili s nízkou efektivitou. Ministerstvo investícií prichádza o 241 miliónov eur, ministerstvo hospodárstva o 210 miliónov a životného prostredia o 100 miliónov eur.

Menej pochopiteľné sú presuny z efektívnych rezortov školstva a práce. „Presun peňazí z týchto ministerstiev je nezmyselný. Tieto rezorty patrili medzi najlepšie čerpajúce,“ upozornil bývalý minister Peter Balík.

Zároveň si všíma, že „rezorty vedené stranou Smer prídu o najmenej peňazí, zatiaľ čo revízia najviac zasiahne ministerstvá pod kontrolou strany Hlas“.

Presuny sa dotknú aj rozvoja digitálnej infraštruktúry. „Kriticky vnímame presun prostriedkov na rozvoj optickej infraštruktúry v regiónoch. Mnohé menej rozvinuté regióny zostanú aj naďalej bez prístupu k rýchlemu internetovému pripojeniu, čo bude brzdiť ich ekonomický rozvoj,“ vyhlásil Truban.

Peter Balík v tejto súvislosti pripomenul, že „Slovensko má vážny problém s čerpaním eurofondov“ a dodal, že namiesto strategických projektov štát teraz presúva peniaze „na betónové križovatky v najrozvinutejšom bratislavskom kraji alebo na projekty kybernetickej bezpečnosti, o ktorých nikto nikdy nič nepočul“.

Ministerstvo: Peniaze ušetríme a použijeme na energie

Ministerstvo investícií zároveň vysvetľuje, že presun eurofondov pomôže vláde ušetriť výdavky zo štátneho rozpočtu. Napríklad výstavba prešovskej nemocnice a križovatky Rohožník bola pôvodne plánovaná ako výdavok zo štátnej kasy. Vďaka tomu, že sa ich výstavba zaplatí z eurofondov, môže štát štátne peniaze použiť niekde inde.

Konkrétne ide o energetickú pomoc, ktorú vláda plánuje poskytnúť deväťdesiatim percentám slovenských domácností. Pôvodne ju chcela financovať priamo z eurofondov, no Európska komisia to odmietla.

Vláda tak prišla s obchádzkovým riešením. Presunula eurofondy na iné projekty, ktoré mali byť pôvodne platené z rozpočtu, a ušetrené prostriedky využije na dotácie energií.

„Presun eurofondov na tieto projekty umožní vláde uvoľniť peniaze zo štátneho rozpočtu a použiť ich na energetickú pomoc pre 90 % domácností, aj pre tie, ktoré ju vôbec nepotrebujú,“ skonštatoval Balík.

„Toto už nie je riadenie eurofondov, ale eurofondová rabovačka pod politickým krytím. Vláda Roberta Fica dnes schválila presun 860 miliónov eur z hlavného operačného programu Slovensko – a pol miliardy z nich chce poslať na obranu. Nie preto, že by štát mal jasnú víziu, ale preto, že v čerpaní eurofondov fatálne zlyhal a hľadá, kam rýchlo presunúť peniaze, ktoré nestíha využiť,“ uviedla predsedníčka strany ZA ĽUDÍ a exministerka investícií Veronika Remišová.

Podľa zverejneného dokumentu ide o presun 513 miliónov eur na obranu a bezpečnosť, 21 miliónov na tzv. „obranné spôsobilosti v umelej inteligencii“, ďalšie desiatky miliónov na čiastkové projekty, pričom rezort investícií vedený Samuelom Migalom má byť hlavným vykonávateľom týchto presunov.

Remišová upozorňuje, že vláda touto zmenou maskuje vlastnú neschopnosť efektívne riadiť eurofondy.

„Migalovo ministerstvo má byť garantom eurofondov, no v skutočnosti je to len politický biely kôň Roberta Fica a Roberta Kaliňáka. Eurofondy, ktoré mali ísť na školy, výskum, inovácie či podporu regiónov, sa presúvajú na projekty, ktoré sa dajú rýchlo a bez kontroly prihrávať spriazneným firmám našich ľudí,“ uzavrela Remišová.

Európska komisia má posledné slovo

Vláda tvrdí, že všetky investície boli vybrané v spolupráci s Európskou komisiou a verí, že získajú jej súhlas. „Nemocnica J. A. Reimana v Prešove bude slúžiť nielen príslušníkom Ozbrojených síl SR, ale najmä civilnému obyvateľstvu, čím je rovnako naplnené dvojaké použitie,“ uviedol tlačový odbor MIRRI.

Brusel už dostal návrh na revíziu a má dva mesiace na jeho vyhodnotenie. Ak bude návrh schválený, vláda získa navyše jeden rok na realizáciu projektov a nebude musieť spolufinancovať 10 % ich hodnoty zo štátneho rozpočtu.

Samosprávy si peniaze udržali, vďaka poistke z Bruselu

Aj keď vláda zmrazila časť eurofondov určených pre regióny, samosprávy napokon o väčšinu peňazí neprišli. Z 200 miliónov eur bolo presunutých len približne 60 miliónov na nové priority, ako nájomné bývanie, internáty a civilná pripravenosť územia. Zvyšok zostal v správe samospráv.

Podľa europoslankyne Ľubice Karvašovej za to môže legislatívna poistka, ktorú presadila v Európskom parlamente. „Veľmi ma teší, že poistka sa rýchlo osvedčila v praxi a peniaze z eurofondov určené pre regióny budú využité na rozvoj našich miest, obcí a krajov,“ uviedla.

Samosprávy však kritizujú, že o zmenách sa dozvedajú až z médií. „Slovensko dnes de facto prijíma všetky nové priority Európskej únie bez hlbšej analýzy ich reálnej potreby a rozvojového prínosu pre jednotlivé územia,“ vyhlásila Daniela Piršelová z Únie miest.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska