Slovenské lesy na islandských kopcoch. Matúš spojil dve krajiny v netradičnom dokumente

Vizuálny umelec a tvorca v oblasti nových médií Matúš Astrab vytvoril unikátny dokumentárny projekt, v ktorom slovenské lesy premieta na holé islandské kopce.

Celý film „Reforestation of the Past“– od nakrúcania, strihu, animácie až po samotné premietanie – si vytvoril sám. Výsledkom je výpoveď o odlesňovaní, ekologickej pamäti a hľadaní prepojení medzi dvomi odlišnými krajinami.

Prečo práve Island?

Astrab sa už dlhšie venuje ekologickým témam – od hmyzu až po problematiku lesov. Keď sa začal zaujímať o Island, objavil málo známu historickú skutočnosť: ostrov bol kedysi zalesnený približne na 40 percent, no príchod Vikingov všetko zmenil.

Za dve storočia vyrúbali takmer celý lesný porast, ktorý slúžil na stavbu domov, lodí či ako palivo. Dnes je Island známy najmä ľadovcami, sopkami a vodopádmi, no málokto vie, že kedysi tam rástli rozsiahle lesy.

„Keď si predstavíš Island, nevybavia sa ti lesy. A pritom bol zalesnený rovnako ako Slovensko dnes,“ hovorí pre Startitup Astrab. Aj preto sa rozhodol prepojiť slovenské lesy so severskou krajinou a ukázať, aké následky má ich miznutie. Momentálne sa Islanďania blížia k dvom percentám zalesnenej plochy. 

zdroj: Matúš Astrab

Výzva, ako premietať uprostred ničoho

Projekt vznikol v rámci umeleckej rezidencie na Islande. Astrab ho pripravil tak, že najskôr na Slovensku nakrútil lesy v rôznych ročných obdobiach – od Tatier až po Poloniny. „To bola prvá stránka, ktorá nebola pre mňa až taká zložitá. Tak či tak by som chodil po lesoch. Aj dnes idem natáčať jelene,“ hovorí s úsmevom.

Potom prišla zložitejšia práca. Premietať slovenské lesy cez videomapping na islandské kopce a pláne. Technické riešenia si musel zabezpečiť sám – od meničov napätia, ktoré mu umožnili napájať projektor z autobatérie, až po úpravy auta, v ktorom aj prespával.

„Najťažšie bolo pripraviť sa na to, aby som uprostred ničoho dokázal spustiť projektor. Musel som experimentovať, skúšať meniče a hrubé káble ťahať priamo z batérie. Nechcel som prísť na Island a zistiť, že to celé nefunguje,“ spomína.

Slováci Petra a Milan zažili evakuáciu z islandského Grindavíku: „Prebudilo sa to po 800 rokoch.“ Ich dom odkúpil štát

Hľadanie vhodných miest

Čelil aj rôznym logistickým a geologickým výzvam. „Predtým, ako som tam išiel, som si cez Google Mapy pozrel miesta, ktoré by mohli byť vhodné. Venoval som tomu značnú dávku prípravy – lokality som si naštudoval, pozrel… Ale musím povedať, že ani jedno miesto mi nevyšlo, lebo realita bola úplne iná,“ opisuje postup. 

Popri Islande sa chcel zastaviť aj na Faerských ostrovoch – nielen kvôli zážitku z cesty, ale aj kvôli téme svojho projektu. „Faerské ostrovy zdieľajú rovnaký problém s odlesnenosťou ako Island. Prišlo mi zaujímavé zaradiť túto krajinu ako takú nadstavbu toho všetkého a uvidieť, čo z toho bude,“ vysvetľuje.

Pomohlo mu, že tam bol rok predtým so svojou manželkou. Niektoré miesta už poznal a vedel, kde sa dá pracovať v náročných zimných podmienkach. „Na Faerských ostrovoch mi veľmi pomohlo to, že som tam bol rok predtým. Vedel som zhruba, kam ísť. Ale na Islande mi z tých máp nevyšlo skoro nič.“

Nakoniec si uvedomil, že žiadna digitálna príprava nenahradí reálny prieskum terénu. „V teréne je to najlepšie. Bolo to o skúmaní krajiny – celý deň som chodil, hľadal, rozmýšľal, vracal sa späť… Nebolo to len tak, že som prišiel a niečo rozložil.“

Dokument na Islande vznikal počas dvoch výprav. Počas prvej Astrab strávil na Islande skoro dva mesiace. Ďalší rok zhruba podobne. Prešiel ostrov doslova krížom-krážom: vystúpil z trajektu na východe, rezidenciu mal na západe, medzitým hľadal miesta, kam sa neskôr cielene vracal.

Matúš Astrab: Cesta na Island a dokument Reforestation of the Past

GALÉRIA+ 5

Slovensko verzus Island

V jeho očiach je Island uvedomelejšia krajina, no stále dopláca na historické odlesnenie. „U nás, keď vyrúbeme les, tak sa väčšinou prirodzene obnoví. Na Islande to nefunguje – pôda je chudobná, klíma drsná a proces návratu lesov je extrémne pomalý. Musia aktívne zalesňovať, aby vôbec vytvorili základ pre budúce lesy,“ vysvetľuje.

Preto podľa neho dokument nie je ani tak odkazom pre Island, ako pre Slovensko. Má upozorniť na to, aby sme si vlastné lesy chránili a hospodárili s nimi rozumne. „Nie som radikál. Lesné hospodárstvo má zmysel, ale treba k nemu pristupovať uvážene. U nás je to často halabala,“ dodáva.

Ak Island ukazuje, ako ťažko sa les vracia do drsnej krajiny, Slovensko ukazuje, ako ľahko sa dá s lesom narábať neuvážene. Nie je to boj proti hospodárstvu, skôr apel na rozum: jasne pomenovať, čo sa ťaží a čo sa chráni, pretaviť papierové definície na reálne stromy a porasty a priznať, že ekosystém je viac než súčet sadeníc.

Astrab tvrdí, že obnova lesov na Islande je proces na celé desaťročia, možno aj storočia. „Ako hovorí aj Erik Baláž – môžeš vysadiť stromy v lese, ale to ešte nie je les. Les ako ekosystém sa vytvára veľmi dlho,“ približuje Astrab.

„Oni si ten základ zrúbali tak, že teraz sa to strašne ťažko vracia späť, lebo všetko tam trvá dlhšie,“ uzatvára Astrab.

Zásadný rozdiel

Podľa neho je rozdiel medzi slovenskou a islandskou krajinou zásadný. „U nás, keď sa niečo vyrúbe, stačí to nechať tak a les sa prirodzene vráti. Ale Islanďania musia silno zalesňovať, aby vôbec vytvorili základ, na ktorom by sa mohol les do budúcna obnoviť.“

Dôvodom je aj drsná klíma a samotná povaha krajiny. Island je podľa Astraba „vulkanická krajina, kde kvalita pôdy nie je dobrá, je chudobná na dusík“. K obnoveniu lesa prispievajú aj ďalšie prekážky – silné vetry, voľne sa pasúce zvieratá či pomalé zadržiavanie živín.

Ostrovná fauna

Expedície neboli iba o stromoch, ale aj o živote, ktorý krajinu definuje. Astrab je ornitologický nadšenec, preto sú vtáky kľúčovým prvkom aj vo filme – ako obraz krajiny a jej nálad. Pobrežné druhy, hlasy z nížin aj drsnejších polôh, náhle prelety a zhromaždenia na skalách a pieskoch: vtáctvo je na Islande neuveriteľne pestré. Autor tento „chorál“ používa nielen ako ilustráciu, ale ako dramaturgický nástroj, ktorý spája miestami strohé lávové planiny s pulzom života nad nimi.

Špecifickým príbehom sú soby – nepôvodný druh dovezený v 18. storočí z Nórska, ktorý sa napokon v krajine udomácnil. Dnes žije najmä na východnom Islande vo voľnej prírode. Soby sú mementom toho, ako jednoducho dokáže človek meniť faunu ostrova – tak, ako kedysi zmenil jeho lesy.

A napokon ešte jeden tichý most medzi severom a Slovenskom: hlucháň. Nie je islandským druhom, no vo filme funguje ako obraz straty a návratnosti – vták hlboko spätý s lesom, ktorý na Slovensku definuje kvalitu a kontinuitu porastov. V kontraste s islandskými svahmi pôsobí ako hlas lesa, ktorý na severe kedysi znel a dnes zväčša mlčí.

Reakcie a úspechy

Projekt mal úspech nielen medzi rezidentmi na Islande, ale aj doma. Predpremiéra v Banskej Bystrici ukázala, že netradičný formát divákov baví. „Je to moja výpoveď, výpoveď odborníkov, ale aj expedičný dokument – cesta za poznaním a zároveň umelecký projekt,“ hovorí autor.

Film sa dostal aj na medzinárodný festival Eco Top Film, kde ho prijali do programu. Astrab plánuje v najbližších mesiacoch na Slovensku verejné premietania.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti