Slovenskí študenti dosahujú zlé výsledky. Inšpiráciu by sme mali hľadať v tejto krajine

Tento týždeň boli na podujatí prezentované výsledky Indexu prosperity Slovenskej sporiteľne, v ktorom sa skúmalo päť základných oblastí: ekonomika, spoločnosť, domácnosť, vzdelanie a udržateľnosť. Ako sme ťa už informovali, Slovensko sa v ňom umiestnilo až na 24. mieste.

Tento rok oslavujeme 20 rokov od vstupu do Európskej únie, no naše dobiehanie rebríčka EÚ sa spomalilo a stagnuje. Od roku 2011 sme sa k priemeru EÚ priblížili iba o štyri body. Problémom je aj školstvo.

Približne 40 % obyvateľov vo vekovej kategórii 25 až 34 rokov má na Slovenku vysokoškolské vzdelanie. Zdá sa, že toto číslo je vysoké, no stále sme pod 5 % cieľom EÚ, ktorej „zadaním“ je mať v roku 2030 až 45 % vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov v tejto vekovej kategórii. Zároveň zaostávame v kvalite vysokých škôl v porovnaní so susedmi či v testovaní PISA, ktoré zaostávanie vo vzdelávaní potvrdzujú.

Inšpiráciu by sme mali hľadať v tejto krajine

Vedúci oddelenia makroekonomických analýz Erste Group upozornil aj na to, že podľa výsledkov PISA testov patrí Estónsko medzi lídrov vo vzdelávaní.

„Estónsko pracovalo niekoľko dekád na tom, aby bol ich vzdelávací systém čo najlepší. Svoj úspech postavilo na troch kľúčových pilieroch. Na motivovaných učiteľoch, autonómii a flexibilite a na prístupe, že všetci študenti sú dôležití. Kľúčovú úlohu zohráva vzdelávanie už v ranom detstve,“ vysvetlil Kotian.

V Estónsku sú pritom podľa neho všetci študenti dôležití. U nás je problémom to, že sa venujeme prednostne tým najšikovnejším žiakom, no najúspešnejšie krajiny vo vzdelávaní sa zamerali na žiakov, ktorí sú podceňovaní a nedocenení. Pilierom estónskej reformy bolo, že nesegregujú študentov na dobrých a zlých a zamedzujú tomu, aby došlo k príliš veľkej selekcii pri výbere školy. Zároveň sú medzi žiakmi na Slovensku evidované obrovské rozdiely medzi tými najlepšími a najhoršími.

Problémom sú aj osemročné gymnáziá

Pri prekonávaní rozdielov pritom môže pritom pomôcť prístup „na každom študentovi záleží“ a lepšie začlenenie marginalizovaných skupín. Zároveň v Estónsku nie sú osemročné gymnáziá, ktoré v podstate hneď v ranom veku rozdelia študentov na tých „lepších“ a „horších“.

Slovensko je pritom jedna z mála krajín, kde ešte žiaci navštevujú osemročné gymnáziá, čo však podľa Kotiana odsúva najlepších študentov z tried a nemá to na nich tiež dobrý vplyv. Susedné Poľsko model osemročných gymnázií zrušilo, čomu podľa Kotiana v súčasnosti vďačí za úspech.

Problémom je aj predškolské vzdelávanie. Podiel detí starších ako tri roky v predškolskom vzdelávaní je v súčasnosti na Slovensku na úrovni 77 %, kým priemer EÚ dosahuje takmer 92 %. V Bratislavskom kraji, na západnom a strednom Slovensku je v predškolskom vzdelávaní viac ako 80 % detí, na východnom Slovensku je to 66 %.

„Národná tragédia,“ hovorí Drucker o testovaní žiakov. Tretina nevie ani poriadne čítať

Odliv mozgov

Problémom je aj takzvaný „odliv mozgov“ do zahraničia, ktorý sa krajine zatiaľ nedarí zastaviť. Vysoko kvalifikovaných a talentovaných pracovníkov by sme mali motivovať pre návrat alebo príchod na Slovensko. V zahraničí žije podľa dát OECD takmer 10 % slovenskej populácie. Polovica z nich, teda asi 270 000, pritom žije v inej členskej krajine EÚ.

Zaostávame tak aj v počte startupov aj v inováciách. Ľudia, ktorí odišli, by mohli v prípade ich návratu do krajiny zvyšovať mzdovú úroveň a podieľať sa tiež na zvyšovaní produktivity práce. Nielenže viacero šikovných Slovákov pracuje v zahraničí, ale aj vysoko kvalifikovaní pracovníci končia u susedov. Skúsenosti a kompetentnosť do krajiny by mohli priniesť práve títo odborníci z tretích krajín.

Podľa publikácie Eurostatu sme však v roku 2022 udelili iba 14 modrých kariet, čo vychádza na 2,6 vydaných povolení na milión obyvateľov. Pre ich získanie je základnou podmienkou vyššia odborná kvalifikácia v podobe vysokoškolského vzdelania. Pre porovnanie, susedné Česko vydalo 636 kusov, Poľsko takmer 5 000 a rekordérom je Nemecko, ktoré ich udelilo pred dvoma rokmi približne 82 000.

Absencia robotizácie

„Demografickú výzvu môžeme riešiť niekoľkými spôsobmi. Vytvorením atraktívneho prostredia pre vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín, zastavením odlivu mozgov, znížením byrokratickej záťaže alebo vyššou participáciou obyvateľov na trhu práce. V neposlednom rade by nám mohla pomôcť robotizácia,“ navrhujú odborníci Slovenskej sporiteľne.

Keď Slovensko vstúpilo do EÚ, začal sa aj proces robotizácie. Od roku 2016 však stagnuje. Počet robotov na 10 000 zamestnancov v spracovateľskom priemysle od roku 2016 narástol na Slovensku iba o 16 %, zatiaľ čo v susednom Česku to bolo až o 87 %. V rovnakom období rástla robotizácia v celosvetovom meradle o 104 %. Začať by sme mali znižovaním byrokracie a znížením daňovo-odvodového zaťaženia.