Slovensko a Maďarsko nepozvali na diskusiu o „dronovom múre“. Má chrániť východnú hranicu EÚ

Slovensko a Maďarsko sa nebudú podieľať na úvodnej diskusii o vybudovaní takzvaného „múru proti dronom“ na východnej hranici Európskej únie. O pripravovanej videokonferencii informoval ukrajinský portál Európska Pravda.

Podujatie inicioval eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius s cieľom posilniť ochranu územia EÚ pred bezpilotnými hrozbami prichádzajúcimi z východu.

Brusel: Slovensko ani Maďarsko nepozvali

Na absenciu Slovenska a Maďarska v diskusii upozornil hovorca Európskej komisie Thomas Regnier. „Maďarsko a Slovensko sa na týchto úvodných rozhovoroch skutočne nezúčastnia,“ uviedol. Dôvody, prečo tieto dve krajiny neboli medzi pozvanými, zatiaľ Brusel oficiálne nešpecifikoval.

Brusel však zatiaľ nešpecifikoval dôvody, prečo neboli medzi pozvanými Bratislava a Budapešť. Otázky politického či strategického charakteru však v súčasnosti komplikujú dosahovanie konsenzu.

Sedem krajín a Ukrajina pri stole

Videokonferencia sa uskutoční v piatok 26. septembra a zúčastnia sa na nej zástupcovia siedmich členských štátov EÚ, ktoré ležia na jej východnej hranici.

Ide o Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Fínsko, Poľsko, Rumunsko a Bulharsko. Na rokovanie bola prizvaná aj Ukrajina, ktorá má s útokmi dronov priamu skúsenosť v dôsledku prebiehajúcej vojny s Ruskom.

Reakcia na narastajúce bezpečnostné hrozby

Plánovaný „múr proti dronom“ má podľa eurokomisára Kubiliusa fungovať ako spoločný projekt na ochranu východnej hranice únie. Ide o reakciu na narastajúce bezpečnostné hrozby, keď sa bezpilotné systémy čoraz častejšie využívajú na vojenské aj sabotážne účely.

Projekt by mal kombinovať technológie protivzdušnej obrany, radarové systémy a moderné komunikačné nástroje, ktoré umožnia členským krajinám reagovať na incidenty rýchlejšie a efektívnejšie.

Reakcia na incidenty: prečo je „múr“ naliehavý

Ako upozornil denník SME, diskusie o „dronovom múre“ však nabrali na obrátkach po sérii incidentov. Keď 10. septembra do poľského vzdušného priestoru vstúpilo najmenej 19 ruských dronov, poľské velenie reagovalo nasadením stíhačiek F-16 a F-35, vrtuľníkov a protivzdušného systému Patriot.

Ako uviedol New York Times, velenie nakoniec prikázalo zostreliť len niekoľko strojov; mnohé z trojice pripomínali lacné bezpilotné „gerbery“ z ľahkých materiálov alebo drahšie útočné drony Šáhid, ktoré sa vizuálne líšia. Náklady na výrobu gerberov sú zhruba 10-tisíc eur, zatiaľ čo zostrelenie takýchto cieľov často stojí milióny eur — napríklad riadené strely AIM-120 AMRAAM stojí približne 1,5 milióna eur kus.

Analytici upozorňujú, že dlhodobé spoliehanie sa na stíhačky a drahé prostriedky nie je udržateľné. Ako povedala analytička ECFR Ulrike Frankeová: „Čo budeme robiť, zakaždým posielať F-16 a F-35? To nie je udržateľné. Potrebujeme sa lepšie vybaviť systémami proti dronom.“

Technológie a politické prekážky projektu

Predstava „múru proti dronom“ zahŕňa viacero vrstiev: radary, kamery, detektory rádiových frekvencií, rušičky signálu, ale aj autonómne zachytávacie drony využívajúce umelú inteligenciu.

Projekt Baltic Drone Wall — iniciatíva pobaltských štátov spolu s Poľskom a Fínskom — už skúma kombináciu týchto prvkov a zapája súkromné firmy vyvíjajúce špecifické riešenia.

Komisia i vedúce štáty EÚ v prejavoch možno i v praxi vidia naliehavosť: šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová túto tému spomenula aj pri hodnotení stavu Únie.

Na druhej strane prvé kroky ukazujú, že iniciatíva môže narážať na politické napätie medzi členskými štátmi — práve to vysvetľuje, prečo niektoré krajiny, vrátane Slovenska a Maďarska, na úvodnom rokovaní nebudú zastúpené. Otázky financovania, suverenity pri nasadzovaní obranných systémov a zdieľania citlivých dát budú rozhodujúce pri ďalšom postupe.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie