Iránske eso v rukáve: „Krompáčová hora“ sa stáva jedným z najväčších problémov amerických plánov

Hlboko v iránskom vnútrozemí sa nachádza miesto, ktoré čoraz viac zamestnáva amerických aj medzinárodných analytikov. Podľa denníka The New York Times ide o podzemný areál známy ako Pickaxe Mountain, miestne Kuh-e Kolang Gaz La, teda Krompáčová hora.

Odborníci upozorňujú, že práve toto zariadenie môže byť v budúcnosti jedným z najväčších problémov pri snahe zastaviť iránsky jadrový program. Dôvod je jednoduchý. Areál je podľa nich vybudovaný tak hlboko pod žulou, že sa môže nachádzať mimo dosahu aj tých najsilnejších amerických bômb určených na ničenie bunkrov.

Aj po amerických útokoch z minulého roka a po ďalších týždňoch bojov zostalo toto miesto nedotknuté. Kým viaceré iránske jadrové zariadenia utrpeli vážne škody, Krompáčová hora ostala stáť ako potenciálna poistka pre Teherán. Práve preto sa z nej stala kľúčová téma nielen pre vojenských plánovačov, ale aj pre diplomatov.

Hlbšie než Fordó

Jedným z cieľov americkej operácie Midnight Hammer bolo zariadenie Fordó, ktoré Spojené štáty zasiahli 30 tisíclibrovými bombami Massive Ordnance Penetrators. Tie boli navrhnuté práve na ničenie hlboko ukrytých cieľov. Podľa analýzy Inštitútu pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť je však Krompáčová hora uložená približne o 2000 stôp hlbšie pod žulou než Fordó.

Blaise Misztal z organizácie JINSA pre The New York Times povedal „Krompáčová hora je hlbšia, väčšia a lepšie opevnená než Fordó.“ Podľa neho môže ísť o miesto, kde Irán plánuje rýchly posun k obohacovaniu uránu na úroveň vhodnú pre zbrane.

Irán pôvodne tvrdil, že zariadenie má slúžiť na výrobu centrifúg ako náhrada za podnik zničený pri pravdepodobnej izraelskej sabotáži. Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu však do areálu nepovolil vstup, čo podozrenia ešte posilnilo.

zdroj: TASR/Maxar Technologies via AP

Bombardovanie nestačí

Práve pri tomto zariadení sa podľa The New York Times ukazuje hranica čisto vojenského prístupu. V americkom prostredí sa objavili návrhy na nasadenie špeciálnych jednotiek, ktoré by objekt zničili priamo na mieste pomocou výbušnín. Iní uvažovali aj o chemickom zneprístupnení vnútorných priestorov. Časť expertov však takéto scenáre považuje za málo realistické.

Joseph Cirincione, dlhoročný expert na kontrolu zbrojenia, upozornil „Obava je skutočná. Problém je urobiť s tým niečo.“ Z jeho pohľadu je jedinou realistickou cestou spolupráca Teheránu získaná diplomaciou. Pozemná operácia by totiž znamenala vstup hlboko do iránskeho územia, kde by americké vrtuľníky, transportné lietadlá aj ženisti čelili paľbe, dronom a raketám.

Urán ako jadro rokovaní

Do tejto rovnice vstupujú aj rokovania medzi Washingtonom a Teheránom. Server Axios napísal, že obe strany rokujú o trojstranovom memorande, ktorého súčasťou je aj otázka obohateného uránu a prístupu Iránu k zmrazeným financiám.

Podľa zdrojov oboznámených s rokovaniami sa diskutovalo aj o možnosti uvoľnenia 20 miliárd dolárov výmenou za to, že Irán sa vzdá svojich zásob obohateného uránu. Donald Trump následne tvrdil, že „žiadne peniaze nebudú meniť majiteľa“, no rozhovory o samotnom uráne tým neskončili.

Pre americkú stranu je prioritou zabrániť Iránu, aby sa dostal k zásobám obohateného uránu ukrytým v podzemných zariadeniach. Mimoriadne citlivá je najmä časť obohatená na 60 percent. Irán chce naopak prístup k financiám a širšie uvoľnenie ekonomického tlaku. V hre je aj kompromis, podľa ktorého by časť materiálu odišla do tretej krajiny a časť by sa zriedila v Iráne pod medzinárodným dohľadom.

Hora, ktorá môže rozhodnúť o dohode

V oboch táboroch, medzi zástancami tvrdého postupu aj medzi podporovateľmi diplomacie, sa objavuje rovnaký záver. Ak má vzniknúť dohoda, musí riešiť aj Krompáčovú horu.

Axios uviedol, že jednou z diskutovaných podmienok je dobrovoľné moratórium Iránu na obohacovanie uránu a záväzok, že jadrové zariadenia budú nad zemou, pričom existujúce podzemné prevádzky zostanú mimo prevádzky.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie