Slovensko berie svojim občanom takmer polovicu mzdy. Patríme k najviac zdaneným krajinám v OECD
- Slovensko zamestnancom z práce berie viac ako naši susedia
- Naša čistá mzda patrí k najnižším v rebríčku
- V daniach sme však predbehli takmer všetkých
- Slovensko zamestnancom z práce berie viac ako naši susedia
- Naša čistá mzda patrí k najnižším v rebríčku
- V daniach sme však predbehli takmer všetkých
Slovensko sa v roku 2025 zaradilo medzi krajiny s najvyšším daňovo-odvodovým zaťažením práce v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Podľa najnovších údajov OECD odviedol zamestnanec bez detí na Slovensku na daniach a odvodoch takmer 43 % z celkovej ceny práce. Krajina sa tak umiestnila na siedmom mieste spomedzi 38 štátov OECD a zároveň mala najvyššie zaťaženie práce v rámci krajín Vyšehradskej štvorky (V4).
Ekonomickí analytici upozorňujú, že vysoké odvody a relatívne nízke mzdy začínajú predstavovať rastúci problém pre konkurencieschopnosť krajiny. Slovensko podľa nich postupne prehráva súboj o nové investície so susednými štátmi strednej Európy, ktoré dokázali v posledných rokoch znižovať náklady práce alebo zvyšovať produktivitu.
Slovensko čelí spomaľujúcej ekonomike a poklesu investícií
Diskusia o zdaňovaní práce prichádza v čase, keď slovenská ekonomika čelí spomaleniu priemyslu, rastúcim nákladom a oslabeniu investičnej aktivity. Otázka výšky odvodov sa tak opäť dostáva do centra ekonomických debát. OECD každoročne porovnáva takzvaný daňový klin, teda rozdiel medzi celkovými nákladmi práce zamestnávateľa a čistou mzdou, ktorú dostane pracovník. Do výpočtu vstupuje daň z príjmu aj odvody platené zamestnancom a zamestnávateľom.
„Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce nie je len technický ekonomický ukazovateľ. Je to signál, ktorý ovplyvňuje správanie ľudí aj firiem. Keď sa rozdiel medzi tým, čo stojí pracovník zamestnávateľa, a tým, čo reálne dostane domov, blíži k polovici, oslabuje to motiváciu na oboch stranách,“ tvrdí nezávislý equity analytik Miroslav Gáfrik. „Firmy hľadajú alternatívy: automatizáciu, externých dodávateľov alebo investície v iných krajinách. Zamestnanci zasa čoraz častejšie zvažujú, či sa oplatí pracovať viac, alebo či je výhodnejšie zostať v šedej zóne. V dlhodobom horizonte takáto dynamika prirodzene vytvára tlak na nižšiu ekonomickú aktivitu a slabší rast produktivity,“ upozorňuje analytik.
Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska