Slovensko je na tom lepšie, ako si myslíme. Platy rastú a nezamestnanosť klesá

Zamestnanosť na Slovensku sa v prvom štvrťroku tohto roka medziročne zvýšila o 2,8 %. Počet pracujúcich na Slovensku stúpol na 2 milióny 572-tisíc osôb. Celková zamestnanosť po sezónnom očistení oproti predchádzajúcemu štvrťroku klesla o 0,2 % a dosiahla 2 milióny 589-tisíc osôb.

Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva, sa medziročne zvýšila o 2,9 percentuálneho bodu na 75,9 %. V tlačovej správe o tom informoval Štatistický úrad SR.

Štatistici upozornili, že porovnať aktuálne dáta v dlhšom časovom rade, teda napríklad s rovnakým obdobím roka 2019 nie je možné, pretože od roku 2021 došlo v dôsledku novej legislatívy EÚ k významným metodickým zmenám a údaje nie sú kompatibilné s údajmi za predchádzajúce obdobia.

S cieľom zabezpečiť základné informácie o trhu práce boli osobitne prepočítané v maximálnej možnej miere indexy medzi rokmi 2021 a 2020, nie však ostatné či staršie dáta VZPS.

Celkovo z 18 sledovaných činností ekonomiky sa v 1. štvrťroku 2022 počet pracujúcich medziročne zvýšil v dvanástich. Rast zamestnanosti zaznamenali ako výrobné odvetvia, tak odvetvia služieb, v ktorých však bola situácia rozkolísaná a rástla len časť odvetví ekonomiky zo sektora služieb. V podielovo najvýznamnejšej zložke slovenského trhu práce, v priemysle, počet pracujúcich medziročne stúpol o 2,4 % na 696-tisíc pracujúcich.

zdroj: Unsplash/Martin Katler

Najvýraznejší rast sa prejavil v ubytovaní a stravovaní

V rovnakom období pred rokom však počet pracujúcich v priemysle zaznamenal v rámci možných prepočtov pri zásadnej zmene metodiky medziročný výraznejší úbytok pracujúcich. Pracujúci pribudli začiatkom roka 2022 aj v stavebníctve, ich počet vzrástol o 4,4 % na 247-tisíc osôb.

V odvetviach služieb, ktoré najviac ovplyvnili dôsledky pandémie, pracovalo na začiatku roka 2022 o 2,1 % ľudí medziročne viac ľudí, a to 1 milión 559 tisíc osôb. Celkovo služby dávali prácu viac ako 60 % pracujúcich, ale odvetvia služieb mali značne rozkolísaný vývoj počtu pracujúcich. Služby vykázali rast počtu pracujúcich najmä preto, že pribúdalo pracujúcich vo viacerých stredne veľkých alebo malých odvetviach služieb.

Absolútne najvýraznejší rast – o štvrtinu počtu pracujúcich – sa prejavil v ubytovaní a stravovacích službách. Toto odvetvie však pred rokom trpelo najsilnejšími dopadmi pandémie s viac ako 30 % prepadom počtu pracujúcich. Z ďalších odvetví služieb, ktoré zamestnávajú nad 150-tisíc ľudí sa dynamickejší rast o 9,9 % prejavil vo vzdelávaní a nižší rast v doprave a skladovaní o 1,7 %.

Celkovo vyššiemu tempu rastu počtu pracujúcich zabránil pokračujúci pokles vo veľkoobchode a maloobchode aktuálne o 3,2 %. Pracujúcich strácali aj ďalšie počtom pracujúcich významnejšie odvetvia služieb ako zdravotníctvo a sociálna pomoc o 7 % či verejná správa o 1,1 %.

Prešovský kraj bol najslabší

Pozitívny trend bol viditeľný aj v krajoch Slovenska, počet pracujúcich, ako aj miera zamestnanosti medziročne vzrástli vo všetkých ôsmich krajoch SR. Počet pracujúcich najvýznamnejšie stúpol v Bratislavskom kraji o 8,3 %, ďalej v Žilinskom kraji o 4,3 % a v Nitrianskom kraji o 3,8 %.

Najnižšiu mieru zamestnanosti pod 70 % mal už len Prešovský kraj, naopak v Bratislavskom kraji sa miera zamestnanosti priblížila k úrovni takmer 83 %.

Najvýraznejšia zmena nastala v Žilinskom kraji, miera zamestnanosti sa zvýšila o 4,2 p. b. na hodnotu 78 %, významné zvýšenie zaznamenal aj Košický kraj o 3,8 p. b., pričom počet pracujúcich bol nad hranicou 70 % obyvateľov kraja.

Za prácou do zahraničia odchádzalo v 1. štvrťroku tohto roka spolu 110 tis. osôb, čo bol rovnaký počet ako pred rokom. Pracovali najmä v stavebníctve 36,5-tis. osôb, priemysle 27,8-tis. osôb a v zdravotníctve a sociálnej pomoci 13,3-tis. osôb.

V rámci európskych krajín pracovali najmä v Nemecku, Rakúsku a v Česku. Absolútne najviac tých, čo dochádzali za prácou do zahraničia pochádzalo z Prešovského kraja 25,1-tis. osôb a zo Žilinského kraja 20,4-tis. osôb. Najvyšší nárast približne o šestinu pri dochádzaní za prácou bol v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji.

Miera nezamestnanosti sa v prvom štvrťroku znížila

Počet ľudí bez práce v prvom štvrťroku podľa výberového zisťovania pracovných síl dosiahol 174,9-tisíca. Počet nezamestnaných bol medziročne nižší o 8,1 %. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa počet nezamestnaných po sezónnom očistení znížil o 3 % na 177,5-tisíca osôb.

Miera nezamestnanosti oproti rovnakému obdobiu minulého roka klesla podľa Štatistického úradu SR o 0,7 percentuálneho bodu na 6,4 %.

V aktuálnom prvom štvrťroku 2022 tvorili dlhodobo nezamestnaní 116-tisíc osôb, čo predstavovalo takmer 36-percentný medziročný nárast. Podiel dlhodobo nezamestnaných bol podľa úradu oveľa vyšší ako pred rokom.

Ešte v prvom štvrťroku 2021 tvorili ľudia bez práce dlhšie ako 11 mesiacov len 45 % spomedzi všetkých nezamestnaných, aktuálne to bolo vyše 66 %. Krátkodobá nezamestnanosť klesla na začiatku roka 2022 o takmer polovicu, naďalej bolo bez práce menej ako 12 mesiacov necelých 59-tisíc osôb.

Z regionálneho hľadiska počet nezamestnaných v prvom štvrťroku medziročne klesol vo všetkých ôsmich krajoch SR. Relatívne najviac nezamestnaných medziročne ubudlo v Žilinskom kraji, a to o 22,2 % a v Bratislavskom kraji o 18,7 %.

Naopak, len minimálny pokles počtu nezamestnaných nastal v Banskobystrickom kraji, o 1 %. Najviac nezamestnaných bolo aj naďalej v Prešovskom kraji, teda viac ako 40-tisíc osôb, v Košickom kraji to bolo takmer 35-tisíc osôb a v Banskobystrickom kraji vyše 31-tisíc ľudí.

Najvyššia miera nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, teda 11,8 %. Tesne pod úrovňou 10 % bola miera nezamestnanosti v Banskobystrickom a Košickom kraji. Naopak, najnižšia miera nezamestnanosti bola v Bratislavskom kraji, a to 2,5 %, a v Trenčianskom kraji 3,2 %.

Vo všetkých krajoch Slovenska klesla miera nezamestnanosti, relatívne najdynamickejšie v Žilinskom kraji, kde miera nezamestnanosti klesla o 1,4 percentuálneho bodu a dosiahla 4,3 %.

zdroj: Unsplash/CoWomen

Platy Slovákov narástli

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca dosiahla na Slovensku v prvom štvrťroku 1 212 eur. V medziročnom porovnaní vzrástla o 7,8 %. Ako uviedol Štatistický úrad SR, mzdy rastú vyšším tempom už niekoľko štvrťrokov. Aktuálna hodnota prekonala rast v poslednom štvrťroku minulého roka.

Okrem miezd však rástli dynamicky aj spotrebiteľské ceny, preto reálna mzda očistená o vplyv inflácie vykázala pokles o 1,4 %.

„Ľudia tak mohli za svoje príjmy nakúpiť v priemere menej tovaru a služieb ako pred rokom. Naposledy sme zaznamenali pokles reálnej mzdy v druhom štvrťroku 2020. Zatiaľ, čo vtedy bola príčinou poklesu pandémia, začiatkom tohto roka sa na znížení reálnych miezd podpísala zrýchľujúca sa inflácia,“ informuje úrad. Sezónne očistená priemerná mzda medzikvartálne vzrástla o 1,4 %.

Rast priemernej nominálnej mzdy v prvom štvrťroku zaznamenalo všetkých 19 sledovaných odvetví hospodárstva. Relatívne najdynamickejšie v medziročnom porovnaní rástli mzdy vo finančných a poisťovacích činnostiach, a to o 19,8 %. V ostatných činnostiach to bol rast o 16,1 %.

Tretí najvyšší rast sa prejavil v ubytovacích a stravovacích službách o 14,6 %, ktoré boli najviac zasiahnuté dopadmi pandémie. Súčasne dlhodobo ide podľa úradu o odvetvie s najnižšou priemernou mzdou v hospodárstve SR, aktuálne na úrovni 659 eur mesačne.

Kto zarába najlepšie

Celkovo až 11 odvetví ekonomiky malo mzdu nižšiu, ako bol priemer hospodárstva SR, a 8 odvetví patrilo k nadpriemerným. Najvyššie priemerné hrubé platy sú dlhodobo v odvetví finančné a poisťovacie činnosti, aktuálne v prvom štvrťroku 2 527 eur. Nad 2 000 eur mesačne zarábali v priemere aj zamestnanci v odvetví informácie a komunikácie a v dodávke elektriny, plynu a pary.

Podobne aj odvetvia zamestnávajúce na Slovensku najviac ľudí si pripísali vysoké medziročné prírastky miezd. Priemysel o 8,1 % na úroveň 1 272 eur a obchod o 11,9 % na 1 132 eur. Obchod si udržal reálne mzdy v raste, v priemysle však reálna mzda klesla.

Podobne rast miezd nestačil tempu inflácie aj v ďalších jedenástich odvetviach ekonomiky. Najviac reálne platy klesli pracujúcim v činnostiach v oblasti nehnuteľností, a to o 8,3 %.

Z územného hľadiska vyššiu priemernú mesačnú mzdu ako celé hospodárstvo SR mal opäť len Bratislavský kraj, teda 1 546 eur. V ostatných krajoch sa mzdy v priemere pohybovali od 919 eur v Prešovskom do 1 128 eur v Trnavskom kraji.

Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda medziročne vyššia s najvyšším relatívnym prírastkom v Žilinskom kraji 8,9 % a v Trnavskom kraji 8,7 %. Po odpočítaní vplyvu inflácie však priemerný zárobok v reálnom vyjadrení vo všetkých krajoch Slovenska klesol. Najmenej v Žilinskom a najviac v Prešovskom kraji.