Slovensko kvári sucho, vyschli rieky a studne. Šetriť vodou musí aj známa značka nápojov

V obci Pača v okrese Rožňava platí pre nedostatok pitnej vody už mesiac mimoriadna situácia. V dôsledku sucha tu v uplynulých dňoch vyschol i potok, ktorý obcou preteká. Pre TASR to uviedol starosta obce Ladislav Zagiba.

Podľa starostu sa za mesiac od vyhlásenia mimoriadnej situácie nič nezmenilo a obec sa naďalej borí s kritickým nedostatkom vody. „Včera nemala vodu polovica dediny,“ skonštatoval Zagiba. Ako dodal, niektorí ľudia využívali aspoň vlastné studne, i tie však postupne vysychajú.

Akoby požiar nestačil. V slovinských horiacich lesoch vybuchujú bomby ešte z prvej svetovej

Vodu do dvojice obecných vodojemov vozia už niekoľko týždňov cisterny, vodári však podľa starostu nemajú dostatok potrebnej techniky. „Dovezú päť kubíkov a voda potom tečie 40 minút,“ dodal Zagiba. Sám si zadovážil 1 000-litrovú nádrž, vodu nakupuje od vodárov a rozváža ju ľuďom po obci.

Samospráva obyvateľov už pred časom vyzvala na šetrenie pitnou vodou a žiadala, aby ľudia obmedzili polievanie záhrad či napúšťanie bazénov. Pre kritickú situáciu sa v obci konalo aj verejné zhromaždenie.

Príčinou problémov je podľa starostu mimoriadne sucho, v obci a jej okolí poriadne nepršalo už mesiace. „Divá zver chodí vodu hľadať do dediny, lebo v lesoch už nie je,“ skonštatoval starosta.

Problém s nedostatkom vody by podľa samosprávy dokázal vyriešiť nový vodný zdroj, ktorý sa nachádza neďaleko obce. Aktuálne študujú vlastnícke pomery predmetných pozemkov. Riešenie spojené s novým vrtom by však trvalo mesiace a starosta nevie, odkiaľ by naň obec zobrala financie.

Nedostatok vody v Baldovciach

Mimoriadna situácia v súvislosti s nedostatkom vody v obci Baldovce v Levočskom okrese naďalej trvá.

„Mimoriadnu situáciu sme vyhlásili pred týždňom, predtým sme vydali regulačné opatrenia, konkrétne zákaz používať pitnú vodu z obecného vodovodu na polievanie záhrad, umývanie áut, stavebné účely či do bazénov, pretože stav bol kritický. V utorok (19. 7.) minulý týždeň sme už nemali žiadnu vodu vo vodojeme, kontaktovali sme preto prevádzkovateľa, spoločnosť Granč, ktorý nám priniesol galóny s pitnou vodou, a zo závodu Baldovce sme zakúpili čistú vodu pre obyvateľov,“ priblížil starosta. Následne obec začala čistiť vodojem aj celé potrubie.

Situácia je podľa starostu naďalej vážna a viac-menej sa nemení, aktuálne je celkový prítok vody na úrovni približne 3 000 litrov, pričom obec spotrebuje v priemere 9 000 litrov. 

„Bežne je ten prítok 12 až 13 kubíkov, minulý rok v lete sme mali dokonca 20 kubíkov denne. Teraz musíme vodu dovážať, aby jej mali obyvatelia dosť aspoň na základné potreby,“ upozornil Mlynár.

V obci v súčasnosti žije viac ako 170 obyvateľov, nie všetci však podľa starostu dodržiavajú stanovené pravidlá a spotreba vody klesla aj po zavedených opatreniach len zhruba o 1 000 litrov.

Miestni pritom majú možnosť využiť okrem dovážanej vody aj obecnú studňu a dve zberné záchytné nádrže. „V utorok pršalo a má pršať aj cez víkend, tak dúfame, že sa tá situácia zlepší,“ uzavrel Mlynár.

Richnava: Obyvateľov núdzovo zásobujú balenou vodou

Núdzové zásobovanie pitnou vodou zabezpečujú v obci Richnava v Gelnickom okrese rozdávaním balenej vody. Pre TASR to uviedla sociálna pracovníčka obce Viera Bačová.

„Obec nemá verejný vodovod, sú tu len súkromné studne a päť studní v majetku obce. V dôsledku dlhodobého sucha takmer všetky studne vyschli,“ povedala s tým, že voda nie je v celej obci, nielen v rómskej osade.

Pitnú vodu sa snažili zabezpečiť prostredníctvom cisterien, no neúspešne. „Krízový štáb preto prijal opatrenie, že sa bude rozdávať balená voda. Rozdávame dva litre na osobu na deň,“ uviedla.

Podľa Bačovej balenú vodu zabezpečujú prostredníctvom miestneho podnikateľa, no postupne evidujú problém aj s jej nedostatkom.

Mimoriadnu situáciu v súvislosti s nedostatkom pitnej vody vyhlásili v Richnave 21. júla. V Richnave žije viac ako 3 000 ľudí, prevažne z rómskej marginalizovanej komunity.

Minimálna spotreba pri výrobe nápojov v Rajeckej Lesnej

Spotrebu vody v závode na výrobu nealkoholických nápojov v Rajeckej Lesnej znížia v najbližších dňoch na nevyhnutné minimum. Oznámil to generálny riaditeľ skupiny Kofola Jannis Samaras v reakcii na extrémne sucho a vyschnuté koryto rieky Rajčianky.

Situácia so suchom ovplyvnila aj plytký monitorovací vrt, ktorý majú v doline v hĺbke necelých šesť metrov a využívajú ho na pravidelné analýzy. Hĺbkové vrty, ktoré sa nachádzajú zhruba 100 metrov pod povrchom, nevykazujú žiadne kritické úbytky.

„Priama súvislosť medzi hĺbkovými vrtmi, z ktorých čerpáme pramenitú vodu na výrobu nápojov, a povrchovou vodou, ktorá trpí aktuálnym suchom, nie je. Ide o vody s rôznym pôvodom,“ uviedol Samaras. Sucho ovplyvnilo Rajčanku na viacerých miestach.

„Povrchová voda sa vnorila do sedimentu a chýba v koryte rieky v páse dlhom zhruba 1,5 kilometra pri Rajeckej Lesnej. Rovnakým spôsobom to vyzeralo napríklad aj pod obcou Čičmany. V kontexte celého toku je stav rieky stále dobrý, a to od množstva vody až po biodiverzitu. Ak výdatne zaprší, tok, a s ním aj život vo vode, sa opäť obnoví,“ vysvetlil špecialista na revitalizáciu krajiny Miroslav Kubín, s ktorým skupina spolupracuje na vodozádržných aktivitách v Rajeckej doline.

Skupina zároveň informovala, že pripravujú akčný plán krokov, ktoré by mali prispieť k revitalizácii Rajeckej doliny. Založili výskumnú stanicu na sledovanie množstva vody, ktorá odteká z krajiny po približovacích linkách a na jeseň chystajú aj realizáciu prvých vodozádržných opatrení.

Obhliadku Rajčianky, ktorá je medzi Fačkovom a Rajeckou Lesnou v súčasnosti bez vody, urobili v utorok (26. 7.) pracovníci Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP).

Ako vysvetlili, je to v prvom rade dôsledok aktuálneho počasia. V snahe predísť podobnej udalosti do budúcna SVP iniciuje pracovné stretnutie. Jeho súčasťou bude kontrola odberných miest.

V Ipli sa nedá splavovať

Sucho, aktuálna vlna horúčav a aj extrémne málo vody v rieke Ipeľ takmer znemožňujú jeho splavovanie. Pre TASR to uviedol starosta obce Veľká Ves nad Ipľom v okrese Veľký Krtíš Ladislav Kerata.

Pripomenul, že splav Ipľa funguje vyše šesť rokov. „Na hornom toku, od Šiah proti prúdu, je pár obcí, ktoré sa mu venujú. Niektoré si obstarali lode a vybavenie cez medzinárodný projekt, naša obec tak urobila z vlastných, prípadne malých projektov,“ podotkol.

Podľa neho súčasná situácia vzhľadom na počasie nie je pre splavovanie priaznivá. „K tomu sú na našom úseku už druhý rok pokazené dve stavidlá na vodných dielach, čiže nie je zachytená voda v koryte,“ zhrnul.

Doplnil, že v uplynulých rokoch počas sezóny boli lode každý víkend na vode. „Tento rok je to skôr výnimka,“ spomenul s tým, že v minulej sezóne bol takmer celý tok rieky splavný. „Občas bol aj problém s nedostatkom lodí, bolo sa treba vopred dohodnúť a rezervovať si ich,“ konštatoval.

Poznamenal, že ak je v rieke dostatok vody a vhodné počasie, na splavovanie nie je takmer žiadna prekážka. „Ak sú však napríklad rybárske preteky, rybárom vyjdeme v ústrety a danému úseku sa vyhneme,“ zhrnul. Pripustil však, že splav môžu ovplyvniť bobry.

„Celkom sa im tu páči a pomaly sa nedá nájsť strom, ktorý by nebol poškodený. Potom odumierajú, padajú do koryta a vytvárajú bariéry,“ vysvetlil.