Slovensko má zemný plyn, no ťaží len 1 % spotreby. Analýza ukazuje tri scenáre vývoja svetovej ekonomiky

Slovensko nevyužíva svoj potenciál v ťažbe zemného plynu. Spoločnosť Nafta v súčasnosti ťaží jedno percento z celkovej ročnej spotreby zemného plynu na Slovensku, pričom by bolo možné ťažiť až do 10 percent ročnej spotreby, ročne sa pritom na Slovensku spotrebuje zhruba 5 miliárd kubíkov plynu.

Ako uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Nafty Martina Štecová, v súčasnosti prebiehajú rokovacie a schvaľovacie procesy týkajúce sa ďalšej ťažby na Slovensku. Spomínané procesy sú však pravidelne napádané a sabotované činnosťou aktivistov.

Vraj vodu kážu, víno pijú

„Prebiehali opakované pokusy o komunikáciu a vysvetlenie si názorových stanovísk avšak bezúspešne. Sú to ľudia, ktorí bežne využívajú spaľovacie motory vo svojich autách, doma si kúria plynom a paradoxne bojujú proti ťažbe ropy a zemného plynu. Pričom prieskumná a ťažobná činnosť podlieha veľmi prísnym normám bezpečnosti a ochrany životného prostredia,“ uviedla Štecová.

V súčasnosti je ťažba plynu na úrovni 50 miliónov metrov kubických ročne. To sú úplne minimálne množstvá, keď to porovnáme s tým, že v 60. rokoch Nafta ťažila 1,5 miliardy kubíkov plynu ročne.

V súčasnosti sú zásobníky spoločnosti Nafta naplnené na približne 20 percent obchodnej kapacity. Plyn, ktorý firma Nafta skladuje v podzemných zásobníkoch, je vlastníctvom jej zákazníkov. Tí rozhodujú aj o jeho použití.

„Našou hlavnou úlohou je zodpovedne plniť požiadavky zákazníka vyplývajúce zo zmluvy o skladovaní a zabezpečiť technicky bezproblémové skladovanie a čerpanie plynu zo zásobníkov v prípade potreby,“ podotkla Štecová.

Nárast za nárastom

Zvýšenie ťažby plynu by pritom vraj nemusel byť zlý nápad, vzhľadom na predpokladaný nárast jeho cien, v dôsledku vojny na Ukrajine. Cenový nárast samozrejme nečaká len zemný plyn, ale aj iné esenciálne komodity. Na základe najnovšej globálnej analýzy KPMG Global Economic Outlook sú možné tri scenáre, kam sa svetová ekonomika môže uberať. 

Podľa Kataríny Kolekovej, hovorkyne KPMG na Slovensku, prvý scenár predpokladá, že svetové ceny ropy budú o 30 eur vyššie ako pred eskaláciou krízy a ceny plynu v Európe vzrastú o 50 %. Globálne ceny potravín by mali stúpnuť pri tomto scenári o 5 %.

Pesimistickejší scenár spoločnosti podľa nej predpokladá, že svetové ceny ropy porastú o 40 eur. Ceny plynu v Európe dosiahnu 100-percentný nárast a zvyšok sveta by mal rátať s 50-percentným nárastom cien.      

Tento scenár tiež počíta s 10-percentným nárastom globálnych cien potravín. Oba scenáre zahŕňajú 23-percentný nárast priemerných cien kovov a 4-percentný nárast nákladov na poľnohospodárske vstupy.

Rátajú aj s vyššími investičnými rizikovými prémiami a dodatočnými vládnymi výdavkami v Európe.

zdroj: TASR/Brittainy Newman

Dobrý koniec

Pozitívny scenár podľa Kolekovej predpokladá, že sa vojenský konflikt vyrieši čo najskôr. Ceny by sa v tomto prípade vrátili na úroveň zo začiatku februára 2022 a obnovili by sa výrobné a obchodné toky.

„Pred vypuknutím vojny na Ukrajine boli krajiny po pandémii v rôznych fázach svojej ekonomickej obnovy. Ozbrojený konflikt má však ďalekosiahle negatívne dôsledky pre všetky národy,“ vraví Kenneth Ryan, vedúci partner KPMG na Slovensku.

„Problémy s dodávateľským reťazcom sa presunuli z post-covidových na bezprostrednú hrozbu s potenciálnym nedostatkom zemného plynu, kovov a obilnín. Môže to mať devastačný vplyv na niektoré z najchudobnejších miest a ľudí na svete.“

„Znásobia sa tak dlhodobé výzvy pre kolektívnu ekologickú obnovu planéty. Do toho všetkého sa inflácia stane hlavnou témou a hrozí celosvetová kríza životných nákladov,“ doplnil.