Slovensko mohlo ušetriť 200 miliónov eur na energopomoci. Na plyne zarába Křetínský, tvrdí odborník

Energopomoc sme rozdávali Slovákom ako keď Oprah Winfrey rozdávala sviečky – energopomoc dostaneš ty, aj ty, aj ty… Popritom sme však zabudli na to, že náš štátny mešec nie je bezodný a jedného dňa nebude z čoho rozdávať. Okrem toho má podľa poslanca SaS Slovensko problém nielen s naplnenosťou zásobníkov plynu, ale aj s tým, koľko za ich využívanie platí a komu tieto peniaze končia.

Odborník na energetiku tvrdí, že štátny Slovenský plynárenský podnik (SPP) má za skladovanie zaplatiť približne 115 miliónov eur, ktoré sa podľa neho napokon prejavia aj na nižších dividendách pre štát. Poukazuje pritom na vlastnícke väzby na skupinu známeho českého podnikateľa. Kritizuje tiež plošnú energopomoc a namiesto nej navrhuje adresnú podporu. O energetike sme hovorili s Karolom Galekom, ktorý je odborníkom na energetiku a poslancom Národnej rady SR za stranu SaS.

Zásobníky plynu sú naplnené na 56 %

Podľa údajov, ktoré nám poskytla aj SaS dosahovala naplnenosť slovenských zásobníkov plynu k 12. októbru 2026 úroveň 56 %. V predchádzajúcich rokoch bola vyššia – v roku 2025 dosiahla 75 %, v roku 2024 zasa 96 % a v roku 2023 až 98 %. V roku 2022 to bolo 90 %, v roku 2021 okolo 73 % a v roku 2020 to bolo 95 %.

Galek upozorňuje, že v minulosti kapacity zásobníkov využívali aj zahraniční obchodníci. V roku 2026 však podľa neho zostal takmer jediným významným hráčom Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorý plyn skladoval aj na základe vládneho nariadenia.

„Dnes jediný, alebo takmer jediný, kto má v našich zásobníkoch plyn, je SPP. SPP to neuskladňovalo dobrovoľne, ale na príkaz vlády, na základe nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme, kde im dali termíny, dokedy majú koľko uskladniť. Ten objem vychádza na 35 % celoročnej spotreby Slovenska,“ vysvetľuje Galek pre Startitup.

Prízvukuje, že v minulých rokoch sa podarilo naplniť zásobníky na 96 %, a v jednom roku dokonca na 98 % aj preto, že ich kapacity využívali zahraniční dodávatelia. Tento rok podľa neho takíto obchodníci chýbajú. „Najdrahší plyn je ten, ktorý nemáme vo chvíli, keď ho potrebujeme,“ upozorňuje. Samotnú naplnenosť na úrovni 56 % nepovažuje automaticky za dôkaz, že Slovensko nebude mať dosť plynu na zimu. Upozorňuje však na riziko náhleho ochladenia alebo výpadku dodávok.

Ročná spotreba Slovenska sa podľa neho pohybuje približne na úrovni 45 až 48 TWh. Aktuálna zásoba 17,5 TWh by pri intenzívnej zimnej spotrebe vystačila približne na tri mesiace. Zároveň však pripomína, že SPP má na slovenskom trhu podiel približne 63 % a ostatní dodávatelia podľa neho nemusia mať porovnateľné zásoby.

„Keď naozaj príde zima, tých 17,5 TWh by sme vytiahali v priebehu troch mesiacov. Ale SPP nie je jediným dodávateľom na Slovensku. Jeho trhový podiel je 63 %. Z tých ostatných dodávateľov zrejme nikto iný nemá ten plyn uskladnený. Čo sa stane, ak sa zatvoria kohútiky z ostatných krajín? Aj títo dodávatelia budú odkázaní práve na SPP,“ vysvetľuje.

Regulovaná cena skladovania je 6,55 eura za MWh

Jedným z hlavných bodov Galekovej kritiky je regulovaná cena za skladovanie plynu. Podľa experta predstavuje 6,55 eura za megawatthodinu (MWh). Galek ju porovnáva s cenami, ktoré videl na faktúrach niektorých stredných a veľkých odberateľov a ktoré sa pohybovali približne na úrovni troch až štyroch eur za MWh.

„Oni vždy stanovujú tú hornú hranicu a dali 6,55 eura za megawatthodinu. To je v porovnaní s trhom trojnásobok. Vy si viete nájsť tieto čísla, napríklad ak by ste si zobrali faktúru nejakého stredného odberateľa alebo veľkého odberateľa plynu, tak tam ten dodávateľ napíše, aká je položka za skladovanie plynu na megawatthodinu. Ja keď som si pozrel niektoré, tak to boli tri eurá, štyri eurá. No a zrazu my máme regulovanú cenu 6,55 eura. Tu niečo nesedí,“ hovorí Galek.

Pri porovnávaní týchto cien je podľa neho dôležité pozrieť sa aj na vlastnícke vzťahy v plynárenskej infraštruktúre. Slovensko totiž podľa jeho slov nevlastní zásobníky v plnom rozsahu.

Křetínsky, EPH a poplatky, ktoré platia Slováci

Galek však poukazuje aj na skupinu EPH českého podnikateľa Daniela Křetínskeho. Podľa neho vlastní EPH významné podiely v spoločnostiach prevádzkujúcich slovenské zásobníky plynu aj v spoločnosti Eustream, ktorá prevádzkuje prepravnú sústavu.

„My máme na Slovensku zásobníky, ktoré nepatria Slovensku. Patria na 27 % Slovensku v prípade nafty a na 35 % v prípade zemného plynu. Všetko ostatné vlastní EPH,“ hovorí Galek.

V súvislosti s Eustreamom tvrdí, že po poklese tranzitu ruského plynu sa zmenili poplatky za využívanie prepravnej sústavy. „EPH, to je pán Křetínsky, on je veľmi dobrý obchodník. Keď pochopil, že cez to Rusko už s plynom nepôjde, tak si s regulačným úradom dohodol, že mu zvýši o niekoľko sto percent poplatky za vstup a výstup z tej prepravnej sústavy. Tým pádom to, čo mal predtým, tie milióny za prepravu plynu z Ruska od Gazpromu, mu zrazu vypadli a nahradili ich tieto poplatky za vstup a výstup, ktoré ale platíme my, Slováci,“ tvrdí Galek.

Okolnosti sa zmenili