Slováci rozdávali politikom známky ako v škole. Šimkovičová prepadla, prekvapil víťaz

Ako by Slováci známkovali politikov, ktorí stáli na čele krajiny, a ako vnímajú súčasných ministrov? Na to sa Startitup pýtal v poslednom prieskume, ktorý nám realizovala agentúra SCIO. Hlavný analytik Martin Klus vysvetľuje, prečo pri hodnotení nerozhoduje iba to, čo politici urobili, ale aj ich mediálny obraz, spôsob komunikácie či okolnosti, za ktorých sa dostali k moci. Kto dostal najlepšiu priemernú známku? Kto najviac pohorel? Koho Slováci zo všetkých hodnotia najlepšie?

Dáta, ktoré prekvapili

Ak by Slováci mali politikov hodnotiť ako v škole, väčšina z nich by si domov nepriniesla práve najlepšie vysvedčenie. Výskumná agentúra SCIO pre nás zisťovala, ako respondenti hodnotia výkon slovenských prezidentov, predsedov vlád a súčasných členov vládneho kabinetu. Prieskum sa uskutočnil od 25. do 30. septembra 2026 a zapojilo sa doň 1 025 respondentov.

Na výber mali známky od 1 do 5, pričom jednotka predstavovala najlepšie a päťka najhoršie hodnotenie. Výsledky priniesli zaujímavé porovnania politikov, ktorí zastávali najvyššie ústavné funkcie v rôznych obdobiach samostatného Slovenska.

Medzi prezidentmi získal najlepšiu známku Rudolf Schuster s priemerom 2,63. V rebríčku premiérov uspela Iveta Radičová so známkou 3,16. Zo súčasných členov vlády sa najlepšie umiestnil minister dopravy Jozef Ráž, ktorého respondenti ohodnotili priemerom 3,10. Na opačnom konci rebríčka ministrov skončila Martina Šimkovičová so známkou 3,95.

Pellegrini skončil medzi prezidentmi posledný

Spomedzi slovenských prezidentov získal najlepšiu priemernú známku Rudolf Schuster, ktorý zastával funkciu v rokoch 1999 až 2004. Respondenti jeho pôsobenie ohodnotili známkou 2,63. Na druhom mieste skončila Zuzana Čaputová, prezidentka v rokoch 2019 až 2024, s priemerom 2,87. Tretí bol Michal Kováč, prvý prezident samostatnej Slovenskej republiky, ktorý funkciu vykonával v rokoch 1993 až 1998. Získal známku 3,00.

Nasleduje Ivan Gašparovič, prezident v rokoch 2004 až 2014, s priemerom 3,16. Andrej Kiska, ktorý stál na čele štátu v rokoch 2014 až 2019, dosiahol známku 3,30. Súčasný prezident Peter Pellegrini, ktorý je vo funkcii od roku 2024, získal priemer 3,34. V rebríčku šiestich hláv štátu tak skončil na poslednom mieste. Od Andreja Kisku ho delí len 0,04 bodu, od najlepšie hodnoteného Schustera 0,71 bodu.

Klus upozorňuje, že pri hodnotení Pellegriniho treba počítať s tým, že jeho prezidentský mandát sa ešte neskončil. Respondenti tak hodnotia len časť jeho pôsobenia. „Aby sme boli objektívni, bolo by asi dobré hodnotiť tých, ktorí už dovládli, aby sme ich mohli historicky súdiť. Ešte sa môže všeličo udiať počas najbližších dvoch rokov výkonu mandátu prezidenta, možno aj dlhšie,“ vysvetľuje analytik pre Startitup.

Zároveň poukazuje na prezidentov mediálny obraz a jeho vzťah k súčasnej vládnej koalícii. Podľa Klusa sa objavujú názory, že Pellegrini zostáva aj po nástupe do prezidentského úradu úzko spätý s koalíciou. „To, že ten začiatok je rozpačitý a že to respondenti vnímajú, do istej miery súvisí aj s mediálnym obrazom, ktorý Peter Pellegrini má,“ hovorí Klus.

Čaputová polarizovala, pri Schusterovi Klus očakával lepší výsledok

Pri výsledkoch Zuzany Čaputovej Klus upozorňuje na výraznú politickú polarizáciu. Jej prezidentovanie podľa neho vnímali rôzne skupiny voličov veľmi odlišne. „Zuzana Čaputová je veľmi polarizujúca osobnosť a aj jej prezidentovanie také bolo,“ uvádza analytik. Časť opozičných voličov ju podľa neho vnímala mimoriadne pozitívne, zatiaľ čo pohľad voličov vládnej koalície bol často opačný.

Pri Rudolfovi Schusterovi Klus očakával lepšie hodnotenie. V relácii Zo zákulisia politiky ho porovnával s Čaputovou a poukazoval na rozdiel v tom, ako jednotliví prezidenti dokázali spájať alebo rozdeľovať spoločnosť. V prepise však nie je táto časť odpovede dostatočne jednoznačná na to, aby sa dala bezpečne reprodukovať ako doslovná citácia.

V prípade Andreja Kisku mohli podľa analytika zavážiť aj udalosti, ktoré presahovali samotný výkon prezidentskej funkcie. Spomína najmä jeho ďalšie politické pôsobenie, odchod z vlastnej strany po voľbách a výhrady týkajúce sa využívania vládnej letky. Tieto okolnosti podľa Klusa mohli u časti voličov vyvolať silnejšie emócie než samotné hodnotenie Kiskovho prezidentského mandátu.

Radičová najlepšia, Mečiar najhorší

V rebríčku slovenských premiérov získala najlepšiu priemernú známku Iveta Radičová. Vládu viedla v rokoch 2010 až 2012 a respondenti jej udelili známku 3,16. Druhé miesto obsadil Jozef Moravčík, ktorý bol premiérom v roku 1994. Získal priemer 3,31. Tretí skončil Peter Pellegrini, predseda vlády v rokoch 2018 až 2020, so známkou 3,39.

Nasleduje Ľudovít Ódor, ktorý viedol vládu v roku 2023, s priemerom 3,46. Mikuláš Dzurinda, premiér v rokoch 1998 až 2006, získal známku 3,52. Eduard Heger, ktorý stál na čele vlády v rokoch 2021 až 2023, dosiahol priemer 3,61. Igor Matovič, premiér v rokoch 2020 až 2021, získal známku 3,63.

Súčasný predseda vlády Robert Fico dosiahol priemer 3,73. V grafe sú do jeho hodnotenia zahrnuté obdobia rokov 2006 až 2010, 2012 až 2016, 2016 až 2018 a pôsobenie od roku 2023. Najhoršie hodnotenie spomedzi premiérov získal Vladimír Mečiar, ktorý viedol vládu v rokoch 1993 až 1994 a 1994 až 1998. Jeho priemerná známka dosiahla 3,81.

Rozdiel medzi Ficom a Mečiarom predstavuje iba 0,08 bodu. Klusa pritom prekvapilo, že Mečiar skončil ešte horšie než súčasný premiér. „Aj mňa prekvapilo, že Vladimír Mečiar vyšiel ešte horšie ako Robert Fico,“ priznáva analytik.

Podľa analytika je zaujímavé najmä to, že Mečiarovo pôsobenie sa skončilo v roku 1998, takže ho najmladší respondenti osobne nezažili. „To boli mladí ľudia, ktorí ho vlastne ani nezažili alebo si ho určite nemohli živo pamätať. Mohli ho poznať len z rozprávania rodičov alebo z historických učebníc,“ vysvetľuje.

Mečiar sa podľa analytika rád prezentoval ako politik, ktorý priniesol Slovensku samostatnosť a pomohol stabilizovať ekonomiku. Výsledky prieskumu však ukazujú, že jeho celkový obraz zostáva medzi respondentmi negatívny aj s odstupom času.

Fico dostal jednu známku za viacero vlád

Pri hodnotení Roberta Fica Klus zdôrazňuje, že prieskum spojil jeho viaceré premiérske obdobia do jedného výsledku. Výsledná známka preto nemusí presne vystihovať, ako by respondenti hodnotili každú jeho vládu samostatne.

„Som presvedčený o tom, že ak by sme ho merali napríklad v období rokov 2012 až 2018, vyšlo by to inak ako v súčasnom volebnom období,“ vysvetľuje analytik. Ako príklad spomína stabilitu vládnutia. Fico ju podľa Klusa často zdôrazňuje, no v súčasnosti musí riešiť odchody poslancov z vládnej koalície a hľadať kompromisy.

„Vtedy nemal koaličných partnerov a tá istota stability, ktorú on vždy rád spomína, vyzerala úplne inak ako v súčasnosti, keď v podstate tri roky bojuje s tým, ako mu odchádzajú poslanci z vládnej koalície a musí robiť obrovské kompromisy,“ hovorí Klus.

Iný obraz podľa neho mohla vytvárať aj Ficova prvá vláda v rokoch 2006 až 2010. Slovensko v tom období vstupovalo do schengenského priestoru a eurozóny a premiér používal inú rétoriku než v súčasnosti. Klus preto odporúča brať spoločnú známku s rezervou. Ak by respondenti hodnotili jednotlivé Ficove vlády samostatne a mali k dispozícii kontext udalostí v konkrétnom období, výsledky by podľa neho mohli vyzerať odlišne.

Krátke vládnutie mohlo Radičovej pomôcť

Prečo sa na druhom mieste umiestnil Jozef Moravčík a na prvom Iveta Radičová? Klus pripúšťa, že úlohu mohla zohrať aj dĺžka ich pôsobenia vo funkcii. „Možno ak by som chcel byť cynický, povedal by som, že obaja vládli veľmi krátko,“ poznamenáva analytik.

Pripomína, že Moravčík viedol vládu len niekoľko mesiacov. Podľa Klusa je možné, že časť respondentov ani nevie, že bol predsedom vlády. V takom prípade sa môžu prikláňať k stredovému hodnoteniu, teda k známke 3, čo jeho priemeru pomáha. V prípade Radičovej môže výsledok súvisieť aj s tým, ako verejnosť vníma koniec jej vlády.

„Časť respondentov môže vnímať jej príbeh ako nejakú formu obety,“ hovorí Klus. Pripomína, že jej kabinet padol za neobvyklých politických okolností a že ju časť ľudí mohla vnímať ako osobnosť s víziou priniesť Slovensku nové veci. Podľa analytika sa preto nedá vylúčiť, že pozitívnejšie hodnotenie súvisí aj s dojmom, že jej pôsobenie sa skončilo predčasne. Ak by vláda pokračovala celé štyri roky a musela riešiť vnútorné problémy, výsledok mohol byť podľa neho iný.

Ráž je najlepšie hodnoteným ministrom

Pri hodnotení súčasných členov vlády sa na prvom mieste umiestnil minister dopravy Jozef Ráž. Získal priemernú známku 3,10. Druhý skončil minister práce Erik Tomáš so známkou 3,34 a tretí minister životného prostredia Tomáš Taraba s priemerom 3,51.

Za nimi nasleduje minister školstva Tomáš Drucker so známkou 3,57 a minister pôdohospodárstva Richard Takáč s priemerom 3,59. Ministerka hospodárstva Denisa Saková získala 3,65, minister zahraničných vecí Juraj Blanár 3,68 a minister zdravotníctva Kamil Šaško 3,69. Podľa Klusa nie je Rážovo prvé miesto prekvapením. Analytik za jednu z jeho výhod považuje spôsob, akým komunikuje s verejnosťou a médiami. „Komunikačne Jozef Ráž v podstate robí od začiatku asi najlepšie zo všetkých ministrov,“ hovorí Klus.

Minister sa podľa neho dokáže držať bokom od konfliktov vo vnútri koalície a pri otázkach o nepríjemných politických témach zdôrazňuje, že nie je straníkom, ale nominantom a odborníkom. „Čiže to mu určite veľmi pomáha a z toho potom, samozrejme, čerpá aj pozitívne body,“ vysvetľuje analytik.

Rážov výsledok môže byť zaujímavý aj v súvislosti s komunálnou politikou. Klus upozorňuje, že pri interpretácii jeho popularity by stálo za to pozrieť sa na výsledky podľa regiónov, najmä v Bratislavskom kraji. Takéto členenie by podľa neho mohlo pomôcť lepšie pochopiť, do akej miery sa hodnotenie ministra spája aj s jeho komunálnymi ambíciami.

Taraba a Tomáš bodujú aj vďaka mediálnemu obrazu

Tretie miesto Tomáša Tarabu so známkou 3,51 môže na prvý pohľad prekvapiť, najmä ak vezmeme do úvahy spory a kontroverzie, ktoré sa spájali s jeho rezortom. Klus však upozorňuje, že nie každý respondent dokáže odborne posúdiť všetky rozhodnutia ministerstva životného prostredia, ako napríklad spaľovnu v Bratislave či posledné zmluvy týkajúce sa ČEZ. Pri hodnotení preto môže zavážiť aj to, ako minister svoje kroky vysvetľuje.

„Veľa ľudí tým témam nerozumie. To, čo ste teraz spomenuli, ľudia nevedia vyhodnotiť, či je to dobré alebo zlé,“ hovorí analytik. Taraba podľa neho dokázal komunikáciou vytvárať dojem dôveryhodnosti. Klus ho označuje za jedného z komunikačne najlepších ministrov počas sledovaného obdobia. „Keď sa Tomáš Taraba postaví pred kamery, vytvára mieru nejakej dôvery,“ vysvetľuje. Práve to podľa neho môže ministrovi pomáhať získať pozitívne hodnotenia aj od ľudí, ktorí ho politicky nemusia podporovať.

Podobne vníma aj druhého najlepšie hodnoteného ministra Erika Tomáša. Ten podľa Klusa disponuje výrazným mediálnym zázemím a patrí medzi komunikačne schopných politikov. Analytik zároveň upozorňuje, že výsledky treba vnímať aj v kontexte celkového hodnotenia vlády. Podľa neho nie je latka pri hodnotení ministrov nastavená veľmi vysoko, čo sa odráža aj v dosiahnutých výsledkoch.

Šimkovičová, Migaľ a Huliak na konci rebríčka

Na opačnej strane poradia sa nachádza ministerka kultúry Martina Šimkovičová, ktorá získala známku 3,95. Pred ňou sa umiestnili minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak a minister investícií Samuel Migaľ. Obaja dosiahli zhodne 3,89.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok získal 3,85, minister financií Ladislav Kamenický 3,80. Minister spravodlivosti Boris Susko dosiahol známku 3,77 a minister obrany Robert Kaliňák 3,73. Podľa Klusa môže horšie hodnotenie niektorých ministrov súvisieť s dvomi hlavnými faktormi: komunikáciou a spôsobom, akým sa dostali do svojich funkcií.

Pri Šimkovičovej analytik spomína najmä jej mediálny obraz, v prípade Migaľa zas upozorňuje na okolnosti politického preskupenia, ktoré predchádzalo jeho vstupu do vlády. „Pán Migaľ podľa môjho názoru celkom nevysvetlil, na čo bola tá rebélia dobrá, keď celý čas hovoril, že nemá záujem ísť do exekutívy, a zrazu jeden bol ministrom, ďalší štátnym tajomníkom,“ hovorí Klus a naráža pritom aj na Radomíra Šalitroša.

Takýto politický príbeh podľa neho mohol vyvolať negatívne reakcie aj u časti voličov vládnej koalície. Zároveň dodáva, že samotná komunikačná stránka Migaľovho pôsobenia nemusí byť nevyhnutne slabá. „Ten príbeh, ktorý sa spája s tým, ako sa dostal na ministerstvo, vytvára veľmi negatívne hodnotenie aj u samotných respondentov, fanúšikov vládnej koalície, a zároveň aj opozície,“ vysvetľuje analytik.

Výsledky tak podľa neho nemusia odzrkadľovať iba spokojnosť s prácou na jednotlivých ministerstvách. Do hodnotenia vstupuje aj politická dôveryhodnosť, okolnosti nástupu do funkcie a spôsob, akým politici vysvetľujú svoje rozhodnutia.

Prečo politici dostávajú najmä trojky?

Pri pohľade na všetky grafy je nápadné, že väčšina priemerných známok sa pohybuje medzi trojkou a štvorkou. Najlepšie hodnotený prezident Rudolf Schuster dosiahol 2,63, zatiaľ čo pri ministroch je najlepším výsledkom Rážových 3,10.

Klus vysvetľuje, že pri takomto type otázok môže časť respondentov automaticky voliť strednú možnosť. Platí to najmä v prípade politikov, ktorých si ľudia nevedia dobre zaradiť alebo o nich nemajú dostatok informácií. „Keď vám ten človek nič nehovorí, ako sme sa rozprávali v prípade premiéra Moravčíka, tak často v prieskumoch dochádza k tomu, že volíte takzvanú stredovú stratégiu a idete po známke číslo 3,“ vysvetľuje analytik.

Trojka podľa neho respondentovi umožňuje vyjadriť, že politika nevníma ani vyslovene pozitívne, ani negatívne. Pri školskej stupnici je táto možnosť prirodzená a ľahko pochopiteľná. „Pri známkach, ktoré používame v škole a ktoré sú pre respondentov jednoducho pochopiteľné, je trojka stále alternatívou a často využívanou možnosťou,“ dodáva Klus.

Agentúra preto pri niektorých iných typoch hodnotiacich škál používa párny počet možností, aby respondentov prinútila prikloniť sa aspoň mierne k pozitívnemu alebo negatívnemu hodnoteniu. Pri školskom známkovaní však stredová možnosť zostáva.

Výsledky prieskumu tak treba čítať aj s vedomím, že priemerná známka nemusí vždy odrážať detailné hodnotenie konkrétnych rozhodnutí politika. Časť výsledku môže súvisieť s tým, ako veľmi je daná osobnosť známa, aký obraz o nej majú voliči a či majú dostatok informácií na vytvorenie jednoznačného názoru.

*Prieskum agentúry SCIO sa uskutočnil od 25. do 30. septembra a zúčastnilo sa na ňom 1 025 respondentov. Hodnotenie prebiehalo na školskej stupnici od 1, teda najlepšej známky, po 5, najhoršiu známku.