„Zuzanu Čaputovú niektorí Slováci vnímajú ako zbabelca,” hovorí Martin Klus z agentúry SCIO

Zo zákulisia politiky: Martin Klus

Slovenská politická scéna je dlhodobo polarizovaná, rozdelená a plná emócií. Ako by to však vyzeralo, keby občania zasadli do lavíc v úlohe prísnych učiteľov a vystavili súčasným aj minulým lídrom reálne vysvedčenie so známkami od 1 po 5? Práve na to sa zameral reprezentatívny prieskum agentúry SCIO na vzorke 1 025 respondentov, ktorého výsledky v špeciálnom vydaní relácie analyzoval hlavný analytik agentúry Martin Klus.

Výsledky ukazujú nelichotivú realitu: priemerné známky politikov sa pohybujú okolo trojok až štvoriek. Ak by išlo o bežnú školskú triedu, pedagógovia by zrejme zalamovali rukami.

Ministri na hrane prepadnutia: Kto z koalície prekvapil?

Hodnotenie kabinetu Roberta Fica ukázalo, že Slováci sú k ministrom mimoriadne kritickí. Najlepšiu priemernú známku získal minister dopravy Jozef Ráž (3,10). Podľa Martina Klusa profituje nielen zo silného mena rodiny Rážovcov, ktoré má v slovenskej verejnosti prevažne pozitívny podtón, ale aj zo schopnosti komunikovať a odstrihnúť sa od vnútornej politiky s odkazom, že je odborný nominant. K jeho reputácii prispeli aj otvorené úseky diaľnic či netradičné PR momenty.

V relatívne bezpečnom pásme sa udržali aj ministri za Hlas-SD Erik Tomáš a Tomáš Drucker. „Sú to rezorty, ktoré nie sú natoľko v popredí konfliktov a dokážu vykazovať konkrétne výsledky. Práve na nich a na Denise Sakovej bude Hlas zrejme stavať svoju budúcnosť,“ podotkol Klus.

Naopak, opačný koniec rebríčka obsadili postavy spájané s neustálymi spormi a kontroverziami. Najhoršie dopadla ministerka kultúry Martina Šimkovičová so známkou blížiacou sa k štvorke (3,95), nasledovaná ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (3,85) či Rudolfom Huliakom. Klus upozorňuje, že politici ako Huliak či Samuel Migaľ nemajú za sebou silné stranícke zázemie a časť voličov im neodpustila ani spôsob, akým sa dostali k moci.

Premiéri pod drobnohľadom: Fico na chvoste, Radičová na čele

Keď prišlo na rad hodnotenie predsedov vlád za rôzne historické éry, priepasť medzi politikmi sa ešte prehĺbila. Suverénne najhoršiu známku zo všetkých premiérov si odniesol Vladimír Mečiar, na ktorého éru si občania pamätajú najmä cez prizmu medzinárodnej izolácie, divokej privatizácie a rozpadu spoločného štátu s Čechmi.

Hneď pred ním však skončil súčasný štvornásobný premiér Robert Fico. To z neho podľa udelených známok robí jedného z najmenej populárnych premiérov v histórii krajiny. Podľa Klusa sa do tohto výsledku premietla extrémna polarizácia, ktorú dlhodobo zosobňuje práve Fico v tandeme s Igorom Matovičom. Obaja rozdelili spoločnosť natoľko, že ich tábory voličov hodnotia buď čistými jednotkami, alebo absolútnymi päťkami, pričom stred takmer neexistuje.

Zaujímavosťou je, že najlepšie hodnotenou premiérkou sa stala Iveta Radičová s priemerom 3,16. Verejnosť ju dnes spätne vníma skôr ako obeť nešťastných koaličných okolností a pádu vlády na eurovale, pričom jej kredit pomáha udržiavať aj jej súčasné akademické a odborné pôsobenie. Podobne neutrálne až mierne pozitívne obstáli aj úradnícki premiéri Jozef Moravčík a Ľudovít Ódor, ktorí síce nevládli dlho, no spoločnosť nerozdeľovali.

Prezidentský súboj: Prečo bodoval Schuster a prečo časť ľudí sklamala Čaputová?

V hodnotení hláv štátu dominoval prekvapivý líder – Rudolf Schuster so suverénne najlepšou známkou 2,63. „Schuster vládol v období po porážke mečiarizmu, kedy v spoločnosti prevládala nádej a krajina smerovala do EÚ a NATO. Dodnes sa teší obrovskej popularite, vnímajú ho takmer ako celebritu, obzvlášť na východnom Slovensku,“ vysvetlil Klus s tým, že odstup času zahladil mnohé kontroverzie.

Naopak, na chvoste prezidentského rebríčka skončil Peter Pellegrini (3,34). Podľa analytika za tým stojí fakt, že jeho mandát začal mimoriadne vyhrotenou a agresívnou kampaňou. „Po takejto kampani by sa v niektorých krajinách prezidentské voľby opakovali. Pre časť občanov Slovenskej republiky Pellegrini jednoducho nie je legitímnym prezidentom a stále ho vnímajú ako predĺženú ruku vládnej koalície,“ konštatuje Klus. 

Zuzana Čaputová dosiahla známku 2,87. Hoci mala mimoriadne silnú skupinu priaznivcov, uškodila jej nielen tvrdá antikampaň zo strany koalície, ale paradoxne aj sklamanie vo vlastnom tábore. „Niektorí voliči z opozičného spektra vnímajú odchádzajúcich lídrov ako zbabelcov – a osobitne Zuzanu Čaputovú za to, že sa rozhodla znovu nekandidovať v čase, keď ju liberálno-demokratické spektrum najviac potrebovalo,“ vysvetlil analytik SCIO.

Prečo je politik synonymom nadávky?

Záverečný pohľad na vysvedčenie politikov prináša trpký záver: priemerná známka celej slovenskej politickej elity sa pohybuje okolo trojky. Podľa Martina Klusa to odráža hlbokú dezilúziu občanov.

„Slovo politik je dnes na Slovensku doslova synonymom nadávky. Verejnosť je nastavená tak, že akonáhle niekto vstúpi do verejného života, automaticky čelí podozreniam a negatívnym emóciám,“ uzavrel Klus. Hoci má Slovensko najlepšie ekonomické a reformné časy „karpatského tigra“ už za sebou, zostáva dúfať, že politická kultúra nájde spôsob, ako sa odraziť od dna.

Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy Zo zákulisia politiky.