„Vláda padne, iba ak bude chcieť Robert Fico,” hovorí moderátor Dírer, premiér vraj visí na šnúrkach od gatí nezávislých poslancov

Zo zákulisia politiky: Richard Dírer

Diskusie o právach menšín, kultúrne vojny a vyťahovanie LGBTI+ tém nie sú v slovenskom politickom priestore žiadnou novinkou. Podľa moderátora Richarda Dírera však súčasná miera polarizácie a agresivity presahuje únosné medze. V otvorenom rozhovore v relácii Zo zákulisia politiky sa vrátil k ikonickému momentu s tričkom „Pliaga“, pomenoval pokrytectvo konzervatívnych politikov a vysvetlil, prečo je absurdné, aby štát v 21. storočí robil z časti vlastných občanov ľudí druhej kategórie.

Richard Dírer patrí k novinárom, ktorí sa neboja otvorene postaviť za základné ľudské práva. Do povedomia širokej verejnosti sa zapísal aj moment, keď v štúdiu televízie TA3 konfrontoval predsedu KDH Milana Majerského v reakcii na jeho výrok o LGBTI+ ako o „pliage“. Dírer vtedy prišiel do vysielania v tričku s týmto nápisom a jedno daroval aj samotnému lídrovi kresťanských demokratov.

„Môžeme sa baviť o tom, či to bol správny krok na politickú reláciu – asi nie. Ale mne v tom čase prišlo veľmi dôležité dať mu najavo: nech si to vyskúša. Nech si namaľuje ten terč na hruď a nech tak skúsi žiť,“ spomína moderátor s odstupom času na situáciu, ktorá vyvolala búrlivé reakcie.

Téma, ktorá sa zneužíva tridsať rokov

Podľa Dírera nie je dnešná situácia nová, no emócie v spoločnosti sú vybičované na maximum. Útoky prichádzajú na dennej báze z médií, sociálnych sietí aj od samotných vrcholových predstaviteľov štátu.

„Táto téma sa na Slovensku využíva 30 rokov. Ja neviem, prečo sú ňou naši bieli, kresťanskí, heterose*uálni politici takí posadnutí. Zjavne im to ale na tomto malom Slovensku zaberá,“ konštatuje Dírer. Ako člen LGBTI+ komunity sa pýta, čo vedie politikov k neustálej potrebe živiť nenávisť: „Načo majú takú potrebu denno-denne to riešiť, rozprávať o tom a prinášať hejt do tejto spoločnosti? Často sa zamýšľam nad tým, či to má viesť k tomu, že niekomu opäť rupnú nervy a niečo zlé sa stane.“

Zároveň však upozorňuje, že bežní ľudia v regiónoch sú často oveľa tolerantnejší, než ako ich vykresľujú politické vyhlásenia. Takmer každý má totiž vo svojom okolí bratranca, kolegu, suseda či známeho z komunity. Nenávisť a vášne tak podľa neho účelovo rozdúchavajú najmä tí, ktorí z toho profitujú politicky.

Občania druhej kategórie a únik mozgov

Jednou z najpálčivejších tém rozhovoru bola otázka základnej spravodlivosti a rovnosti pred zákonom. Moderátor pripomenul prípady párov rovnakého pohlavia, ktoré uzavreli zväzok v zahraničí – napríklad v Rakúsku –, no slovenské úrady ich odmietajú uznať.

„Pre mňa je absurdné a smutné, že v roku 2026 sa v strede civilizovanej Európy, v krajine Európskej únie, bavíme o tom, že istá časť občanov sa musí domáhať základných práv, aby boli rovnocennými občanmi suverénneho štátu,“ hovorí Dírer. Pripomína, že nejde o žiadne špeciálne privilégiá, ale o praktické životné situácie: prístup k informáciám o zdravotnom stave partnera v nemocnici, dedičské konania či sociálne istoty.

Slovensko sa podľa neho správa k vlastným ľuďom nepriateľsky: „Títo ľudia tu chcú žiť, pracujú, platia dane a odvody, vytvárajú hodnoty. A tento štát im odkazuje: my vás tu vlastne nechceme, alebo vás chceme len ako občanov druhej či tretej kategórie.“ Následkom je masívny odliv mladých, vzdelaných a šikovných ľudí do zahraničia, pričom štát namiesto hľadania riešení ich odchod ešte urýchľuje.

Dírer prirovnal prístup štátu k situácii onkologických pacientov, ktorým systém odopiera moderné inovatívne lieky len preto, že úradníci rozhodli o šetrení: „Je to rovnaké – namiesto modernej, účinnej liečby povieme pacientovi, že má brať starú a lacnejšiu. A pri pároch rovnakého pohlavia povieme, že pre nás nemajú hodnotu.“

Bizar z parlamentu: Hádzanie kníh do koša aj gramatické rody

V rozhovore prišla reč aj na absurdné situácie, ktoré politickí aktéri využívajú na zbieranie bodov. Príkladom bolo konanie Romany Tabák, ktorá pred budovou Národnej rady demonštratívne vyhadzovala do koša knihy pre deti.

„Čo to musí byť za mozog, ktorý neovláda biológiu, nepozná fakty, zavesí to na internet a ešte urobí to, že hodí knihy do koša? Knihy sa do koša nevyhadzujú, ani sa nepália – to robili v 30. rokoch nacisti,“ reagoval rázne Dírer.

Pozornosť upriamil aj na rétoriku predstaviteľov hnutia Republika, konkrétne na vyjadrenia Lívie Pavlíkovej o údajných desiatkach pohlaví. Dírer jej odkázal, aby sa vrátila do školských lavíc a doštudovala si nielen biológiu, ale aj slovenský jazyk.

„Lívia Pavlíková, vymenuj mi tých 72 pohlaví, naozaj poď, napíš ich,“ vyzval političku s dávkou irónie a dodal: „Máme pohlavia a máme rody. Pohlavia sú dve. Ale ak si dobre spomínam, slovenský jazyk pripúšťa tri rody – mužský, ženský a stredný. Keď máme v ústave dve pohlavia, nemali by sme mať v ústave aj dva rody pre slovenský jazyk? Eliminujme ‚to dieťa‘, lebo je to stredný rod, a zrušme to. Nech je len ten syn alebo tá dcéra. Ak sa politici chcú hrať na ochrancov tradičnosti, nech sa najprv naučia základy.“

Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy Zo zákulisia politiky.