„Hokej je v Rusku viac ako šport, je to nástroj štátnej propagandy,” hovorí Boris Vanya, šéfredaktor športového portálu

Dírerov filter Live: Boris Vanya

Rozhodnutie Športového arbitrážneho súdu (CAS), ktoré prikázalo Medzinárodnej hokejovej federácii (IIHF) prehodnotiť dištanc a vrátiť ruských a bieloruských hokejistov do medzinárodnej súťaže, vyvolalo obrovské vášne naprieč celou hokejovou Európou. O tom, čo tento verdikt reálne znamená pre nadchádzajúce šampionáty, aké postoje zaujali jednotlivé krajiny vrátane Slovenska a prečo je téma oddelenia športu od politiky len ilúziou, diskutoval v relácii Dírerov filter LIVE šéfredaktor športového portálu Boris Vanya.

Právny verdikt verzus morálna realita

Hoci sa v spoločnosti okamžite začalo diskutovať o tom, či je návrat Rusov hotovou vecou, reálny stav je zložitejší. CAS rozhodoval výhradne z právneho hľadiska – posudzoval, či argumenty IIHF o nedostatočnej bezpečnosti účastníkov na turnajoch ešte po rokoch obstoja. Arbitri rozhodli, že tieto bezpečnostné dôvody už z právneho pohľadu nestačia na plošnú exklúziu.

Samotná IIHF toto rozhodnutie rešpektuje, hoci sa s ním netají sklamaním. Tu sa však otvára druhá, omnoho kritickejšia rovina: organizáciu každého šampionátu zastrešujú konkrétne hostiteľské krajiny a ich národná legislatíva či politická vôľa. Ak nemecká, kanadská či česká vláda odmietnu udeliť ruským hráčom vstupné víza alebo finančne podmienkovať konanie turnaja, IIHF sa ocitá v bezvýchodnej pozícii medzi dvoma mlynskými kameňmi.

Alibizmus alebo slovenská neutralita?

Veľkú pozornosť na Slovensku vzbudil postoj Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH), ktorý sa obmedzil na konštatovanie, že rozhodnutie arbitráže rešpektuje a počká si na ďalší postup federácie. Podľa Borisa Vanyu ide o ukážkový príklad vyčkávacej stratégie. Na rozdiel od Fínska, Švédska, Česka či Lotyšska, ktoré rázne deklarovali, že proti ruskému výberu nenastúpia, slovenské vedenie zvolilo neutrálnu líniu.

Zaujať jednoznačný odmietavý postoj by si vyžadovalo silnú podporu domáceho hokejového hnutia a politických špičiek. Keďže slovenská spoločnosť je v tejto otázke hlboko polarizovaná a prieskumy ukazujú silné proruské nálady, domáci hokejoví funkcionári sa zjavne snažia vyhnúť otvorenej konfrontácii a politickému tlaku.

Je šport naozaj apolitický?

Argument, že „politika do športu nepatrí“, sa v slovenskom prostredí skloňuje takmer neustále. Ako však pripomína Vanya, ide o mýtus. Šport a politika sú spojené nádoby už celé desaťročia – od likvidácie československej hokejovej reprezentácie v 50. rokoch cez legendárne politické gestá na olympiádach až po súčasné využívanie hokeja ako mocného nástroja štátnej propagandy v Rusku.

Skutočnosť, že hokej je v Rusku pevnou súčasťou štátneho aparátu a osobnou záľubou Vladimira Putina, robí z prípadného návratu reprezentácie nielen športovú otázku, ale aj silný politický odkaz. Výnimkou nie sú ani morálne apelatívy športových osobností, akými sa prezentovali Michal Handzuš či Boris Valábik, ktorí otvorene pomenúvajú, že morálne hodnoty a bezpečnosť vlastného národa musia stáť nad akýmikoľvek športovými ústupkami.

Hrozba bojkotu a ekonomický kolaps turnaja

Budúcnosť svetových šampionátov je tak momentálne zahalená v obrovskom otazníku. Ak sa Rusi na turnaje vrátia, minimálne sedem popredných hokejových krajín je pripravených zápasy proti nim bojkotovať, čo by viedlo ku kontumáciám a fraške na ľade. Okrem toho do hry vstupujú kľúčoví sponzori. Finančné prostriedky zo svetového šampionátu predstavujú pre IIHF hlavný zdroj príjmov, bez ktorého by nedokázala fungovať.

Ak sponzori odstúpia a organizátori odmietnu hostiť turnaj s ruskou účasťou, IIHF bude čeliť existenčnej kríze. Zostáva tak otázkou najbližších týždňov, či preváži ekonomický pragmatizmus medzinárodnej federácie, alebo tlak vlád a silnejúci odpor hokejovej komunity, pre ktorú sú hodnotové hranice dôležitejšie než samotná hra.

Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami o aktuálnej spoločenskej situácii sleduj aj ďalšie epizódy relácie Dírerov filter LIVE.