Slovensko patrí medzi krajiny s najmiernejšími opatreniami v Európe

Celý svet pomaličky uvoľňuje a Slovensko nie je výnimkou. Od stredy už môžeš posedieť na terase v meste, no stále platia hygienické opatrenia. Rúško musíš nosiť, rovnako tak si musíš pravidelne umývať ruky.

Nebolo to však tak dávno, čo vo svete zavládla panika a štáty chceli zamedziť obrovským škodám na životoch. Zavádzali opatrenia, ktoré mali zabrániť katastrofe. Niektorým štátom sa to podarilo viac, niektorým menej.

Najmiernejšie

Dnes už čísla jasne ukazujú, ktoré krajiny si počínali dobre. Na stránke worldometers.info nájdeš kompletný zoznam štátov, počty nakazených a aj počty úmrtí.

Slovensku sa v boji proti vírusu darí. zaznamenali sme vyše 1 400 nakazených a do tohto momentu 26 úmrtí. Je to oveľa lepšie ako napríklad v Taliansku či Španielsku, kde doteraz denne umierajú stovky ľudí.

Faktorov, prečo sa nám tak darí, je viacero. Skoro sme zaviedli opatrenia, občania boli disciplinovaní. Tiež treba poznamenať, že sme začali nosiť rúška a boli sme opatrní skôr, než to oficiálne „prikázali“.

Miestami si sa mohol na sociálnych sieťach dočítať, že sú opatrenia príliš tvrdé. Opak tvrdí štúdia Centra pre verejnú politiku. Patríme medzi štáty Európy, čo mali, resp. majú najmiernejšie opatrenia.

Len hranice sú „tvrdé“

„Slovensko patrí medzi krajiny s miernymi opatreniami na obmedzenie pohybu a aktivít vnútri krajiny. Zároveň patrilo medzi prvé krajiny Európskej únie, ktoré obmedzenia začali zavádzať, vrátane povinnosti nosiť rúško,“ píše centrum v štúdii. Výnimkou sú opatrenia na hraniciach, kde patríme naopak k najprísnejším.

Obmedzenia pohybu sme znášali inak v porovnaní s ostatnými obyvateľmi Európy, máme totiž veľké plochy zelene. „Táto voľnosť do istej miery kompenzuje to, že ľudia žijú s obmedzovacími opatreniami dlhšie, ako väčšina kontinentu.“ Špecifikom bola aj štátna karanténa, tá sa stala politicky aj spoločensky veľmi citlivou otázkou. 

Opatrenia na ochranu krajín proti pandémii sú v mnohých štátoch zdrojom národnej frustrácie či, naopak, hrdosti. 

„V krajinách s nízkymi úrovňami nákazy, ktoré obyvateľstvo vníma pozitívne ako dôsledok rýchlej reakcie svojej vlády, možno sledovať určitý tón uspokojenia, že krajina situáciu zvládla lepšie, ako „bohatý Západ“. Podobné články sme zistili v prípade Chorvátska, Grécka, Českej republiky či Slovenska.“

K štúdii sa stihol vyjadriť už aj premiér Igor Matovič. „Dokázali sme sa stať európskou 1* s jednými z najmiernejších opatrení,“ napísal na Facebooku.