Slovensko skončilo na 48. mieste. Analytik odhalil problém, ktorý brzdí rast platov

Slovensko má moderné automobilky, robotizované výrobné linky a technologicky vyspelý priemysel. Napriek tomu v schopnosti vytvárať inovácie zaostáva za Českom, Maďarskom aj Rakúskom. V najnovšom Globálnom inovačnom indexe obsadilo až 48. miesto zo 139 ekonomík.

Podľa Mariána Kočiša, makroekonomického analytika Slovenskej sporiteľne, výsledky odhaľujú slabinu slovenského hospodárstva. Dokážeme efektívne vyrábať a využívať cudzie technológie, no oveľa ťažšie vytvárame vlastné inovácie. Práve to môže rozhodovať o budúcnosti slovenských miezd a životnej úrovne.

Česko aj Maďarsko nás predbehli. V čom zaostávame?

Najnovší Globálny inovačný index 2026, ktorý zostavuje Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO), zaradil Slovensko na 48. miesto. Česko skončilo na 33. priečke, Maďarsko na 36. a Rakúsko dokonca na 18. mieste. Samotné poradie však neukazuje celý obraz.

Slovensko dosiahlo v hodnotení inovačných vstupov 50. miesto, zatiaľ čo vo výstupoch obsadilo 44. priečku. V znalostných a technologických výstupoch sa dokonca umiestnilo na 30. mieste.

„Máme silnú priemyselnú základňu, vysokú mieru automatizácie a dokážeme relatívne dobre preberať a využívať technológie vytvorené inde,“ vysvetľuje Kočiš.

Vzápätí však upozorňuje na druhú stranu slovenského úspechu: „Zostávame však v oblastiach, ktoré rozhodujú o tom, či ekonomika dokáže inovácie sama vytvárať a následne ich premieňať na rastúce firmy a vyššiu produktivitu.“

Svetové fabriky ešte neznamenajú bohatú ekonomiku

Slovensko patrí medzi krajiny s mimoriadne silným zastúpením technologicky náročnej výroby. Podľa údajov WIPO sme obsadili v ukazovateli podielu vysoko- a stredne vysokotechnologickej výroby veľmi lichotivé 5. miesto na svete. Na prvý pohľad ide o výborný výsledok. Problém však spočíva v tom, aká časť hodnoty výrobkov skutočne vzniká na Slovensku.

„Vysoká robotizácia, najmä v automobilovom priemysle, je konkurenčnou výhodou, sama osebe však nezaručuje vysokú domácu pridanú hodnotu, ak významná časť výskumu, duševného vlastníctva a strategického rozhodovania zostáva mimo Slovenska,“ upozorňuje analytik.

Inými slovami, na Slovensku môže stáť moderná fabrika, no samotný produkt, jeho technológiu či kľúčové inovácie vyvíjajú odborníci v zahraničí. Slovenská ekonomika tak získava pracovné miesta a príjmy z výroby, ale nemusí zachytávať rovnaký podiel hodnoty ako krajiny, v ktorých vzniká výskum, vývoj a duševné vlastníctvo.

Najväčšou slabinou sú inštitúcie a prepojenie výskumu s firmami

Rebríček odhaľuje aj ďalšie slabé miesta. V kvalite inštitúcií patrí Slovensku 73. priečka. V hodnotení spolupráce univerzít s priemyslom sa nachádza až na 91. mieste. Kočiš medzi dlhodobé problémy zaraďuje kvalitu inštitúcií, výskum a vývoj, prepojenie univerzít s podnikmi či podmienky na financovanie a rast inovatívnych firiem.

„Výzvou preto zostáva dostať k existujúcej výrobe väčší podiel vývoja a výskumu, a to v domácich aj zahraničných firmách pôsobiacich na Slovensku,“ zdôrazňuje.

Práve silnejšie prepojenie vedeckého prostredia s podnikmi môže pomôcť tomu, aby na Slovensku nevznikali iba hotové výrobky, ale aj nové technológie, patenty a úspešné firmy.

Prečo to môže rozhodovať o našich platoch?

Rozdiel medzi výrobou a vlastnými inováciami nie je iba ekonomická štatistika. Ovplyvňuje aj schopnosť krajiny zvyšovať produktivitu, vytvárať lepšie platené pracovné miesta a približovať sa životnej úrovni bohatších štátov.

„Ak chceme zmenšovať odstup od Česka či ďalších krajín regiónu, samotná schopnosť efektívne vyrábať nebude stačiť,“ upozorňuje Kočiš. Slovensko podľa neho potrebuje posilniť vlastný vývoj, znalosti a duševné vlastníctvo. Nestačí pritom iba nakupovať modernejšie stroje či rozširovať výrobné kapacity.

„Rozhodovať bude najmä rast produktivity, domácej pridanej hodnoty a schopnosť vytvárať inovácie priamo na Slovensku. Práve v tom je jeden z kľúčov k vyšším mzdám, prosperite a dlhodobo vyššej životnej úrovni,“ uzatvára.

Slovensko teda nemusí opustiť svoju priemyselnú tradíciu. Ak však chce dobiehať bohatších susedov, potrebuje k silnej výrobe pridať aj viac vlastných nápadov, výskumu a technologického vývoja.