Koľko si odkladať na dôchodok navyše: Na Slovensku vyšlo 64 eur mesačne, v Poľsku až 360 (PREHĽAD)

Približne 64 eur mesačne navyše. Toľko vychádza v prepočte Euronews Business mužovi s priemernou mzdou na Slovensku, ak by si od 22 rokov až do penzie odkladal časť zárobku. Cieľom modelu je, aby jeho celkový príjem na dôchodku dosiahol 70 % predchádzajúcej hrubej mzdy.

Euronews Business porovnal údaje z publikácie OECD Pensions Outlook 2026 za 30 európskych krajín. V 22 z nich by podľa modelu povinný dôchodkový systém mužovi s priemernou mzdou nepokryl stanovený cieľ.

Na Slovensku vyšlo 3,9 % z hrubej mzdy, v Poľsku 17,3 %

Podľa modelu OECD by si muž s priemerným zárobkom na Slovensku musel odkladať navyše 3,9 % hrubej mzdy. V Poľsku vychádza potrebný podiel na 17,3 %. Keď Euronews Business tieto podiely prepočítal podľa priemerných hrubých miezd za rok 2025, vyšlo približne 64 eur mesačne na Slovensku a 360 eur v Poľsku.

V Rakúsku je situácia priaznivejšia. Povinný dôchodkový systém dokáže mužovi s priemerným zárobkom zabezpečiť sledovaný cieľ vo výške 70 % predchádzajúcej hrubej mzdy. V rámci tohto modelu preto Rakúsko nepatrí medzi krajiny, v ktorých vzniká potreba dodatočného dobrovoľného príspevku.

Rozdiely medzi Slovenskom, Poľskom a Rakúskom súvisia predovšetkým s tým, akú časť predchádzajúceho zárobku dokážu jednotlivé povinné dôchodkové systémy nahradiť. 

V niektorých krajinách nestačí ani 500 eur mesačne

Pri pohľade na celú Európu sú rozdiely ešte výraznejšie. Najvyššiu potrebu dodatočného sporenia v pomere k zárobku zaznamenala OECD v Litve, kde dosahuje 20,7 %. Nasleduje Írsko s 19,4 %, Poľsko so 17,3 % a Chorvátsko s 15,7 %.

Dvojciferné hodnoty dosahujú aj Slovinsko (12,5 %), Lotyšsko (12,3 %), Estónsko (12,2 %), Švajčiarsko (12,1 %), Nemecko (11,1 %), Belgicko (10,7 %) a Island (10 %).

Pri prepočte na konkrétne sumy však zohráva zásadnú úlohu výška mzdy. Euronews Business použil priemerné hrubé zárobky z roku 2025 a vypočítal, koľko by si muži s priemerným príjmom museli mesačne odkladať nad rámec povinného systému.

Najvyššia suma vyšla vo Švajčiarsku, kde dosahuje približne 1 084 eur mesačne. V Írsku ide o 974 eur, na Islande o 716 eur a v Nemecku o 617 eur. Hranicu 500 eur prekračujú aj Belgicko s 556 eurami a Nórsko s 532 eurami.

V Spojenom kráľovstve predstavuje odhadovaná suma 494 eur, vo Francúzsku 238 eur a v Rumunsku 111 eur. V Maďarsku ide o 129 eur, vo Švédsku o 91 eur a v Bulharsku o 68 eur. Najnižšiu kladnú sumu zaznamenalo Turecko, kde výpočet ukazuje približne päť eur mesačne.

Výsledky však neznamenajú, že každý zamestnanec v uvedených krajinách musí sporiť presne takúto sumu. Ide o modelové výpočty pre mužov s priemernou mzdou, ktorí by si vytvárali úspory počas celej pracovnej kariéry. 

Ako funguje výpočet dodatočného sporenia?

Rozdiel medzi očakávaným povinným dôchodkom a požadovaným príjmom možno vysvetliť na jednoduchom príklade, ktorý pre Euronews Business uviedla Stéphanie Payet.

Predstav si zamestnanca, ktorý krátko pred odchodom do dôchodku zarába 3 000 eur mesačne v hrubom. Ak chce na dôchodku dosahovať 70 % tejto sumy, jeho cieľový mesačný príjem predstavuje 2 100 eur.

Povinný dôchodkový systém mu však podľa modelového príkladu zabezpečí iba 1 500 eur. Každý mesiac mu tak do stanoveného cieľa chýba 600 eur.

Za predpokladov, ktoré OECD používa v tomto príklade, by zamestnanec mohol rozdiel pokryť dobrovoľným sporením vo výške približne 9 % svojho zárobku od 22 rokov až do odchodu do dôchodku.

Pri hrubej mzde 3 000 eur predstavuje deväťpercentný príspevok 270 eur mesačne. Počas kariéry by si však zamestnanec odkladal rovnaký percentuálny podiel, nie nevyhnutne rovnakú sumu v eurách. Keď by zarábal menej, aj jeho mesačný príspevok by bol nižší. Konečný výsledok pritom závisí nielen od vložených peňazí, ale aj od investičných výnosov, ktoré by úspory počas desaťročí priniesli.

Práve tento princíp stojí aj za odhadovanými 64 eurami mesačne pre Slovensko. Nejde o sumu, ktorá by súčasnému dôchodcovi automaticky zvýšila penziu, ale o modelový mesačný príspevok počas celej pracovnej kariéry.