„Dôchodky budú mizerné.“ Slovensko čaká jeden z najslabších ekonomických rastov v EÚ

Prečo Slovensko aj po rokoch zvyšovania daní a výdavkov štátu stále nerastie a zaostáva za susedmi? Odpoveď prináša najnovší Index prosperity 2026 od Slovenskej sporiteľne. Krajina si síce medziročne mierne polepšila, no v raste ekonomiky zostáva na chvoste regiónu aj celej Európskej únie.

V ekonomike sme predposlední

Začnime tým pozitívnym. Slovensko sa v rebríčku Index prosperity posunulo oproti minulému roku o jednu priečku vyššie a aktuálne mu patrí 23. miesto spomedzi 27 krajín EÚ.

Za zlepšenie pritom nevďačíme silnejšej ekonomike. Posun spôsobil najmä nižší pomer výdavkov na bývanie voči disponibilným príjmom, takže ide skôr o kozmetickú zmenu ako o zásadný obrat.

V tom, čo je jadrom prosperity, totiž zaostávame. V ekonomickej výkonnosti patrí Slovensku v rámci únie predposledné miesto, čo ukazuje, ako ďaleko sme od vyspelejších štátov.

Najslabší rast v regióne

Najvážnejším odkazom analýzy je výhľad rastu. Slovensko bude podľa analytikov v roku 2026 patriť k najslabšie rastúcim ekonomikám strednej Európy.

Odhad rastu HDP na úrovni okolo jedného percenta, pričom jarná prognóza Európskej komisie hovorí dokonca o 0,8 %, jasne zaostáva za susedmi. Česku Komisia predpovedá rast 1,8 %, Poľsko má rásť najrýchlejšie a oživuje sa aj Maďarsko.

Dôvody spomalenia sú známe. Domácu ekonomiku tlmia najmä pretrvávajúce vysoké dane, opatrná spotreba domácností a neisté zahraničné prostredie, od ciel až po ceny energií ovplyvnené situáciou v Hormuzskom prielive.

Najpodstatnejšie však je, že peniaze problém nevyriešili. Za posledné roky Slovensko výrazne zvýšilo verejné výdavky aj dane, no vyšší ekonomický rast to neprinieslo.

Slovensko stojí na rázcestí

Analytici opisujú súčasnú situáciu ako rázcestie. Krajina má na jednej strane na čom stavať, na druhej strane však čelí silnejúcim tlakom.

K silným stránkam patrí niekoľko stabilných pilierov. Reč je o eure, integrácii v Európe, členstve v NATO a rozvinutom priemysle, ktoré dávajú krajine pevný základ.

Proti tomu stoja náročné výzvy. Patria medzi ne demografické zmeny, potreba zvýšiť obranyschopnosť v prípade napadnutia či hybridnej vojny a technologická transformácia, ktorú prináša umelá inteligencia.

Slováci starnú a pracujúcich bude menej

Najväčšou dlhodobou hrozbou sú demografické zmeny. Počet práceschopných ľudí bude voči rastúcemu počtu dôchodcov výrazne klesať.

Čísla sú varovné. Už okolo roku 2060 bude mať Slovensko približne 1,5 milióna obyvateľov nad 65 rokov, zatiaľ čo počet ľudí v produktívnom veku klesne na zhruba 2,5 milióna.

To vytvorí obrovský tlak na viaceré systémy naraz. Pocíti to trh práce, zdravotníctvo, sociálny systém aj verejné financie. Analytici preto odporúčajú prehodnotiť postoj k imigrácii, viac lákať zahraničných pracovníkov a prostredníctvom lepšieho podnikateľského prostredia motivovať aj Slovákov v zahraničí, aby sa vrátili domov.

Zaostávame v digitalizácii aj umelej inteligencii

Je potrebné tiež spomenúť druhú veľkú výzvu, ktorou je technologická pripravenosť. Slovensko v oblasti digitalizácie aj využívania AI vo firmách zaostáva za viacerými európskymi krajinami.

Práve tu sa pritom môže rozhodovať o budúcnosti. Schopnosť pretaviť nové technológie do vyššej produktivity môže rozhodnúť o tom, či krajina dokáže v najbližších rokoch opäť zrýchliť rast.

Hlavný ekonóm Českej sporiteľne David Navrátil upozorňuje, že problémom nie sú znalosti, ale sebadôvera. „Čo nám však chýba, je dôvera voči sebe samým,“ uviedol s tým, že dôvera voči štátu, inštitúciám a vymožiteľnosti práva je integrálnou súčasťou najprosperujúcejších štátov. „Znalosti máme, ale musíme mať aj chuť veci zmeniť a konať,“ dodal.

Čo by Slovensku pomohlo

Analytici sa zhodujú, že kľúčový je návrat k rastovému príbehu. To znamená viac investícií, vyššiu produktivitu a lepšie inštitúcie.

Konkrétne kroky pomenovala hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. „Momentálne nepatríme medzi premiantov Európy a mali by sme pridať. Investovať viac do školstva, výskumu a vývoja, využiť prínosy AI a digitalizácie,“ vymenovala.

Súčasťou jej odporúčaní je aj zníženie daní. Podľa nej by sme mali nabrať odvahu zvrátiť kroky, ktoré ekonomike nesvedčia, ako sú privysoké dane, a zároveň sa lepšie pripraviť na možnú hybridnú hrozbu.

Generálna riaditeľka banky Michaela Bauer napokon zdôraznila význam dôvery. „Dôvera ľudí v budúcnosť krajiny patrí medzi najcennejšie aktíva každej ekonomiky,“ uviedla s tým, že práve dôvera vytvára prostredie, v ktorom sa oplatí investovať, podnikať a plánovať budúcnosť.

Čo z toho vyplýva

Index prosperity je pohľadom bankových analytikov, jeho závery sa však zhodujú s tým, na čo dlhodobo upozorňujú aj nezávislé inštitúcie. Slabý rast, demografická hrozba aj zaostávanie v technológiách sú reálne a navzájom prepojené problémy.

Pre bežného človeka z toho vyplýva jasný odkaz. Bez návratu k rastu, vyšších investícií do vzdelávania a inovácií a väčšej dôvery v inštitúcie sa životná úroveň Slovenska k najvyspelejším krajinám Európy približovať nebude. Zmena pritom podľa analytikov musí prísť nielen na úrovni štátu, ale aj jednotlivcov.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy