Slovenský biatlon: Vieme, koľko ročne stojí fungovanie reprezentantov aj to, aké majú odmeny

Petra Vlhová žije v túto sezónu svoj sen a svoju formu dokazuje jedným vynikajúcim výsledkom za druhým. Nie je to však jediný zimný šport, ktorý si u nás v poslednej dobe získava nových a nových fanúšikov. Je to aj biatlon, kde okrem stálice, Anastasii Kuzminovej, ktorá pomaly už svoju kariéru vešia na klinec, máme viaceré neprehliadnuteľné talenty. Sú to okrem sestier Fialkových aj Terézia Poliaková, či v prípade mužov Tomáš Hassila, Michal Šima, Martin Očenáš, Matej Kazár.

Petra Vlhová si vďaka svojim výborným výsledkom na svahu dokázala vybojovať za polovicu sezóny v odmenách už viac peňazí, než tomu bolo za celú uplynulú sezónu (viac si prečítaš TU) a my sme boli zvedaví, ako je to s tzv. prize money v biatlone.

Podľa oficiálnych informácií stanov medzinárodnej biatlonovej únie tento rok na odmeny športovcov v súťažiach poputuje dokopy takmer 7 miliónov eur, čo je historicky najvyššia suma doposiaľ stanovená. Zatiaľ najviac prostriedkov únia rozdelila pred dvoma rokmi, a to niečo viac ako 4 milióny eur. Tieto prostriedky však neslúžia len na odmeny športovcov v prípade Svetového pohára, no zahŕňajú aj letný šampionát či otvorený európsky šampionát a ďalšie.

Naša najúspešnejšia biatlonistka poslednej sezóny, Anastasia Kuzminová si za svoje výkony podľa tabuliek pripísala za tri víťazstvá, dve druhé a dve štvrté miesta dokopy 66 000 eur a hoci tento rok jej pár pretekov nevyšlo tak, aby sa dostala na stupne víťazov, opäť si vyslúži poriadnu finančnú odmenu. Za prvé miesto v Ruhpoldingu je to napríklad 25 000 eur, Paulína Fialková za 3. miesto z pretekov s masovým štartom v rovnakom stredisku 14 000 eur. Detaily nájdeš TU.

Financovanie športu zaostáva

Z nedávneho rozhovoru s prezidentom Slovenského zväzu biatlonu Tomášom Fuskom pre biatlon-info.sk sa dozvedáme, ako to vlastne s financovaním našich športovcov je. Určite si pamätáš minuloročné problémy Nasti so získaním prostriedkov za výsledky na Olympijských hrách. Po tom, ako sa tieto informácie objavili, sme sa pozreli do účtovných kníh biatlonového zväzu a zistili, na čo všetko potrebuje náš reprezentant financie (nájdeš TU). Fusko hovorí: „Problém je, že hoci do športu ide z ministerstva stále viac financií, tento zákon o športe je postavený tak, že my rastieme menej ako inflácia, čiže peňazí máme stále menej. Jednoducho vzorec príspevku uznanému športu je taký, že najväčšiu váhu má popularita a členská základňa. Biatlon je populárny iba v Európe, inde ho nepoznajú. V rebríčku ministerstva sme v domácej popularite na 17. mieste, v zahraničnej na 25. mieste.“

Popularita športu teda určuje, koľko prostriedkov od štátu sa do ktorého športu dostane. Ministerstvo pravidelne vydáva rebríček na stanovenie hodnoty domáceho záujmu pre výpočet podiel uznanému športu. Podľa prezidenta Slovenského zväzu biatlonu je toto meranie popularity športov na Slovensku otázne už len vďaka návštevnosti biatlonového webu.

„Nemyslíme si, žeby niektorý zo slovenských webových portálov mimo futbalu a hokeja dosiahol takmer milión zobrazení za dva mesiace sezóny. V cyklistike sa nám to počas sezóny darí, ale tá je vďaka Saganovi na treťom mieste popularity. To je oproti 17-temu biatlonu obrovský rozdiel,“ vysvetľuje.

Národné biatlonové centrum v Osrblí, ktoré práve v týchto dňoch hostí Majstrovstvá sveta v biatlone juniorov a kadetov, kde je zastúpenie viac ako štyroch desiatok krajín z celého sveta, si taktiež žiada údržbu. Po niekoľkých rokoch sa sem vrcholové preteky vracajú s prísľubom zvýšenia cestovného ruchu v regióne.

Podľa Fuska však areál v súčasnosti stále potrebuje približne 3 milióny eur na dofinancovanie a vylepšiť si žiadajú napríklad aj malé strelnice pre biatlonové kluby. VÚC  už pomoc prisľúbil a stále pretrvavájuce vynikajúce výsledky našich reprezentantov snáď kompetentných presvedčia, že investícia do slovenského biatlonu je potrebná a Slovensku sa koniec koncov niekoľkonásobne vráti.

Sama Paulína Fialková pre Startitup povedala: „Zimné športy sú vo vše­obec­nosti ná­klad­nej­šie ako tie letné. Ne­mu­sím vy­svet­ľo­vať, že za pod­mien­kami (sne­hom, strel­ni­cou, nad­mor­skou výš­kou) mu­síme ces­to­vať do za­hra­ni­čia. Vo vý­raz­nej miere nám vo fi­nan­co­vaní príp­ravy na se­zónu po­máha štát, ktorý na zá­klade do­sia­hnu­tých vý­sled­kov sta­noví výšku prís­pevku. Bo­hu­žiaľ celá príp­rava a se­zóna by sa bez pod­pory re­klam­ných par­tne­rov vy­kryť ne­dala. Exis­tuje množ­stvo vý­dav­kov, ktoré ne­pod­lie­hajú úč­to­va­niu štát­nych fi­nan­cií. Fun­go­va­nie nášho tímu stojí ročne okolo 200-ti­síc eur, keby sme sa ba­vili o ide­ál­nej príp­rave. To, akú príp­ravu si mô­žeme do­vo­liť zá­visí od toho, koľko fi­nan­cií dáme so všet­kými zdrojmi do­kopy. Keď sa chceme pri­blí­žiť sve­to­vej kon­ku­ren­cii a ich pod­mien­kam, sme vďační za každú pod­poru.“