„Slovenský Hačikó“ verne čakal na robotníkov 13 rokov. Nikdy sa nevrátili

Ako 20-ročný umrel slovenský Hačikó, pes, ktorý v prístave prežil 13 rokov a nikdy neprestal čakať na svojich robotníkov.

Aj hlavné mesto Slovenska malo svojho Hačika. Bol maskotom bratislavského Zimného prístavu. Ľudia, ktorí sa o psíka starali, mu dávali rôzne mená. Apollo, Bobčo alebo Dunčík podľa miestnej legendy priplával po Dunaji na dreve z Rakúska.

V prístave prežil 13 rokov

Šteniatko zachránili robotníci z prístavu, ktorí sa oň potom starali. Pre TASR to priblížila Iva Hložková, dobrovoľníčka zo Slovenskej aliancie ochrancov zvierat (SAOZ). „Keď z prístavu odišli, psík zostal v prístave a miestni zamestnanci a taxikári mu nosili potravu a postavili mu búdu pod mostom Apollo. V prístave žil 13 rokov“, uviedla Hložková k príbehu psíka, ktorý sa sám túlal po meste.

Jeho dôvera sa ťažko získavala aj tým ľuďom, ktorí ho pravidelne kŕmili, keď robotníci po skončení prác prístav opustili. Apolla či Bobča si nikto domov nezobral, zostal napospas ulici. Štafetu však prebrali iní ľudia, ktorí psíkovi dali najesť a pohladkali ho. Podľa sociálnych sietí Slovenskej aliancie ochrancov zvierat Apollo nebol sociálny pes v tom zmysle, že by nemal ľudskú spoločnosť rád, ale po zlých skúsenostiach bol opatrný. Púšťal si k sebe „len tých svojich“.

Držanie psa na reťazi bude na Slovensku čoskoro protizákonné. Ale s výnimkami

Na robotníkov neprestal čakať nikdy

Apollo po živote strávenom v obklopení robotníkov dúfal, že sa toto obdobie nikdy neskončí. Stavby však nie sú nekonečné a tak si raz robotníci zbalili náradie, stroje a odišli. Bez Apolla. Keďže bol celé dni sám, postupne sa začal vzďaľovať z prístavu a každý deň absolvoval cestu do centra mesta. Vždy sa však vracal naspäť a čakal na svojich robotníkov. „Bola to len šťastná náhoda, že ho nezrazilo auto,“ poznamenáva Hložková a potvrdzuje, že asi v roku 2017 sa v médiách objavil Apollkov príbeh. Vtedy sa ozvali dobrovoľníci zo SAOZ a zariadili mu vyšetrenie u veterinára.

„Zistilo sa, že má choré srdiečko a nádor na semenníku, ďalšiu zimu by už nemusel prežiť,“ hovorí Hložková. Psík bol operovaný a dobrovoľníci zo SAOZ zariadili jeho prijatie do útulku pre psích seniorov pri Trenčíne, kam ho odviezli. Od roku 2017 mal slovenský Hačikó domov.

Nakoniec našiel domov

SAOZ na facebooku vtedy uviedlo, že „Svoju novú majiteľku nasleduje skoro na každom kroku a najradšej asistuje v kuchyni. Zo všetkých pelieškov si vybral ten pod radiátorom, kde si nahrieva svoje staré kosti, zimy už mal dosť. Papať mu chutí a teší sa každému pohladkaniu. Aj napriek tomu, že nám veľa ľudí vravelo, aby sme ho nechali bez pomoci zomrieť tam, kde to pozná on, je dosť čiperný psík, ktorý si má pri dobrej starostlivosti požiť ešte pár rokov. Apollo-Bobčo teda nezomrie sám.“ 

Apollo teda nakoniec stratil slobodu, ale našiel domov, rodinu, lásku a teplú posteľ, v ktorej mohol dožiť posledné roky svojho divokého života v pokoji. Nielen SAOZ, ale každý milovník psíkov na neho bude ešte dlho spomínať. 

„Apollo konečne získal zázemie, rodinu a psích kamarátov a evidentne sa tam cítil dobre. Niektorí jeho priaznivci sa tam boli na neho pozrieť. Prežil tam sedem rokov. V uplynulých týždňoch zomrel ako 20-ročný na starobu,“ uzatvára Hložková.