Slovenský zberateľ má vyše 500 umeleckých diel. Začiatočníkom radí: Prvý rok nič nekupujte
Na umení sa dá zarobiť, bez znalosti trhu sa však investovanie môže zmeniť na ruletu. Tvrdí to podnikateľ a zberateľ Andrej Zaťko, ktorý stojí za zbierkou viac ako 500 umeleckých diel. V rozhovore pre Startitup prezrádza, prečo odmieta hovoriť o hodnote svojej zbierky, aké chyby pri nákupoch urobil a prečo je podľa neho slovenský trh s umením výrazne pozadu za zahraničím.
Andrej Zaťko sa umeniu venuje viac ako dve desaťročia. V roku 2014 inicioval vznik zbierky Art Fond, ktorú v roku 2025 prevzal do osobného vlastníctva. Od septembra 2026 vystupuje spolu s jeho ďalšou súkromnou kolekciou pod názvom Zaťko Collection.
Dnes zahŕňa vyše 500 diel slovenského a stredoeurópskeho umenia. Zaťko ich odmieta predávať a prostredníctvom projektu Zaťko Collection Lab podporuje aj mladých umelcov a galérie. O otvorenosti pri peniazoch, zodpovednosti zberateľov a budúcnosti slovenského umenia hovorí bez zbytočných diplomatických formulácií.
Cenu si pamätám, ale nepoviem vám ju
Pamätáte si na svoje prvé umelecké dielo? Koľko stálo a čím vás presvedčilo, že ho musíte mať?
Úplne prvé dielo si už nepamätám. Pravdepodobne to bola len nejaká reprodukcia. Veľmi presne si však pamätám jedno z prvých významných diel v zbierke. Bola to socha Pád od Jozefa Jankoviča z roku 1964.
Má fascinujúci príbeh. V šesťdesiatych rokoch bola súčasťou putovnej výstavy Galleria Numero v talianskych mestách. Vystavené diela sa autorom nikdy nevrátili a dlhé roky ich považovali za stratené. Až po rokoch sa Pád opäť objavil na verejnosti.
Kúpil som ho preto, že na mňa pôsobil skôr ako otázka než ako socha. Dodnes je pre mňa meradlom toho, akú silu môže mať umelecké dielo, keď sa v ňom stretne výraz s príbehom.
A cena? Tú si pamätám tiež. Ale nepoviem vám ju. (Smiech.) Obávam sa totiž, že by sa z nej stala jediná informácia, ktorú by si čitatelia z tohto rozhovoru zapamätali. A to by voči tomu dielu nebolo spravodlivé.

Dnes vlastníte viac ako 500 diel. Kedy sa z osobnej záľuby stalo systematické budovanie zbierky?
Nebolo to pri konkrétnom počte diel. Rozhodujúci bol spôsob, akým sme o ich nákupe začali premýšľať.
V roku 2014 vznikol Art Fond ako investičný nástroj, za ktorým stála banka a malá skupina milovníkov umenia. Vtedy sa začalo systematické budovanie zbierky.
Hobby je, keď kupujete to, čo sa vám páči. Pri budovaní zbierky kupujete aj diela, ktoré by ste si možno nikdy nezavesili doma, pretože majú význam pre jej celkový príbeh. A o výbere rozhodujú aj odborníci, ktorí vám dokážu povedať nie.
V roku 2025 som Art Fond odkúpil do osobného vlastníctva a v septembri 2026 sa spojil s mojou ďalšou zbierkou pod názvom Zaťko Collection. Dnes zahŕňa vyše 500 diel, ktoré nepredávam. Na jej odbornú kvalitu dohliada komisia.
Mám na to aj vlastnú definíciu. Zberateľom sa človek stáva vtedy, keď sa prestane zamýšľať nad tým, za koľko by svoju zbierku predal. Dovtedy je podľa mňa skôr nákupcom umenia alebo obchodníkom.

Koľko peňazí ste už do umenia investovali? A koľko stálo najdrahšie dielo, ktoré ste kúpili?
Odborníci si hodnotu zbierky dokážu odhadnúť. Pre bežného človeka však takéto číslo veľa nepovie.
Oveľa dôležitejšie je, že jej vytvorenie trvalo viac ako desať rokov. Som presvedčený, že dnes by sa podobná zbierka budovala len veľmi ťažko. Diela takejto kvality a významu už na trhu jednoducho nie sú bežne dostupné.
Aj preto si myslím, že dnes patrí medzi najkomplexnejšie slovenské zbierky neoavantgardy s presahom do súčasného umenia.
Na umení sa dá zarobiť. Bez znalostí je to však ruleta
Vo svete biznisu je prirodzené sledovať návratnosť investície. Dokážete pri kúpe umeleckého diela vypnúť podnikateľa v sebe?
Podnikateľa v sebe nevypínam. Len mu dávam inú úlohu.
O tom, ktoré dielo patrí do zbierky, rozhoduje jej koncepcia a odborná komisia. Moja úloha je postarať sa o to, aby samotný nákup dával zmysel.
Rokovania o cene, preverenie pôvodu a pravosti diela, jeho preprava, ochrana či podmienky kúpy, to všetko sú veci, pri ktorých mi podnikateľské skúsenosti pomáhajú. Viem posúdiť férovú cenu a nenechávam sa uniesť emóciami.
Zberateľ zároveň preberá zodpovednosť za samotné dielo. To, že ho vlastníte, ešte neznamená, že si s ním môžete robiť čokoľvek. Vnímam v tom aj záväzok voči spoločnosti.
Finančná návratnosť pre mňa nie je rozhodujúca, pretože zo zbierky nič nepredávam. Oveľa viac ma zaujíma, či bude dielo aj o dvadsať rokov schopné vypovedať o dobe, v ktorej vzniklo.

Dá sa teda na umení reálne zarobiť? Dokážete dnes odhadnúť, ktorého mladého umelca budú ľudia o desať rokov kupovať za niekoľkonásobné ceny?
Samozrejme, na umení sa dá zarobiť. Obchodovanie s umením však vyžaduje inú stratégiu než budovanie zbierky. Obe činnosti majú na trhu svoje miesto.
Ak niekto kupuje diela mladých umelcov s úmyslom predať ich o desať rokov za násobok ceny, správa sa ako obchodník na akomkoľvek inom trhu. Zároveň môže mladému autorovi výrazne pomôcť, pretože ten peniaze často okamžite investuje do ďalšej tvorby.
Základom je poznať trh, autorov, umelecké smery a medzinárodný kontext. Bez toho je to ruleta. Alebo, ako tomu hovorím ja, nakupovanie podľa systému „páči, nepáči“.
Ani najlepší kurátori nedokážu spoľahlivo predpovedať, kto z dnešných mladých umelcov sa o desať rokov dostane do učebníc.
Ak si chce niekto kúpiť niekoľko obrazov, nech nad týmto ani nepremýšľa. Nech ich kupuje pre radosť, poradí sa s odborníkmi a venuje čas spoznávaniu umenia. Možno sa doň zamiluje natoľko, že sa raz stane zberateľom.
Práve preto cez Zaťko Collection Lab kupujeme aj diela mladých autorov. Chceme ich podporiť v období, keď to najviac potrebujú, a zároveň zabezpečiť kontinuitu našej zbierky.

Stalo sa vám, že ste za dielo zaplatili veľa peňazí a neskôr ste kúpu oľutovali?
Áno, párkrát. Nebola to však chyba samotného diela, skôr chyba vo výbere.
Tieto diela som nakoniec daroval. Dnes robia radosť ľuďom, do ktorých života zapadajú viac než do môjho.
Čo je pre vás ťažšie? Zaplatiť vysokú sumu za dielo, po ktorom túžite, alebo si povedať, že je už jednoducho príliš drahé?
Jednoznačne je ťažšie odolať.
Ak považujeme určité dielo za kľúčové pre zbierku, aj vysokú cenu vieme racionálne obhájiť. Problém je, že na Slovensku prakticky neexistuje ustálená predstava o správnej trhovej cene umeleckého diela.
Podľa mňa tu nemáme skutočne rozvinutý trh s umením v podobe, akú poznáme z kultúrne vyspelejších krajín. Máme slabý sekundárny trh, teda aukcie, aj primárny trh, ktorý reprezentujú galérie a galeristi.
Slováci jednoducho nekupujú umenie v takej miere ako ľudia v zahraničí. A nehovorím iba o západnej Európe. Aj v porovnaní s našimi susedmi sme podľa mňa na chvoste.
Keď neexistuje dostatočne rozvinutý trh, cena je často výsledkom dohody medzi kupujúcim a predávajúcim.
Preto je schopnosť odísť od diela, ktoré veľmi chcete, mimoriadne dôležitá. Je to disciplína, ktorú som sa musel naučiť.
Prehnaná cena totiž môže poškodiť celý trh. Ostatných zberateľov aj samotného autora, ktorému umelo nafúknuté očakávania napokon nemusia pomôcť.
Máte 10-tisíc eur? Najprv sa naučte pozerať
Predstavme si človeka, ktorý má 10-tisíc eur a rozhodol sa, že začne zbierať umenie. Čo by ste mu poradili?
Aby prvý rok nekúpil vôbec nič.
Nech chodí po galériách, výstavách a ateliéroch. Nech sa rozpráva s umelcami a kurátormi a snaží sa pochopiť, čo ho skutočne zaujíma.
Až potom by som mu odporučil kúpiť prvé dielo. Radšej jedno, ktoré si dokáže sám pred sebou obhájiť aj o dvadsať rokov, než päť obrazov, ktoré sa mu dnes páčia.
Mal by nakupovať cez galérie alebo dôveryhodné platformy, ktoré s autormi dlhodobo pracujú. A hneď na začiatku by si mal ujasniť, či buduje zbierku, alebo chce diela časom predávať. Toto rozhodnutie totiž ovplyvní všetky jeho ďalšie nákupy.
Ak si však niekto chce kúpiť obraz len preto, že sa mu hodí do interiéru a robí mu radosť, pravidlá sú jednoduchšie. Nech si vyberie to, čo sa mu páči.
Odporúčal by som však kupovať originály. Aj číslované autorské grafiky sú originálnymi umeleckými dielami. Na rozdiel od bežných nečíslovaných reprodukcií ich kúpou podporíte priamo umelca.
A dve veci by som neodporúčal nikomu. Kupovať podľa Instagramu a kupovať umenie predovšetkým s vidinou rýchleho zhodnotenia.

Zbierka, ktorú nikto nevidí, je len majetok
Máte vlastnú zbierku, investovali ste do nej roky práce aj peniaze. Prečo ste sa rozhodli podporovať ďalších umelcov, keď z toho nemusíte mať žiadny finančný výnos?
Som presvedčený, že úspech prináša aj spoločenskú zodpovednosť. Podpora kultúry je jedným zo spôsobov, ako ju napĺňať.
Už samotný nákup diela priamo od umelca predstavuje určitú formu podpory. Zbierka, ktorú nikto nevidí, je však len majetok. Aj preto ju postupne otvárame verejnosti.
Za mimoriadne dôležitú považujem podporu mladých autorov. Preto vznikol Zaťko Collection Lab.
Prostredníctvom neho nakupujeme ich diela, priamo podporujeme bratislavské galérie súčasného umenia, pomáhame pri vydávaní umeleckých publikácií a monografií. Pripravujeme aj ateliér pre absolventov. Chceme pomáhať jednoducho, bez zbytočnej byrokracie a výkazov.
Čo mi to prináša? Ťažko sa to vyjadruje v peniazoch. Dáva mi to zmysel, prečo robiť iné veci pre zisk.
Na Slovensku sa tradícia mecenášstva ešte len vytvára. Historicky sme nemali dostatočne dlhé obdobie stability a domáceho kapitálu, aby sa tu rozvinula tak ako v niektorých iných krajinách.
Niekde však začať musíme.
Keď si významný zberateľ kúpi dielo mladého autora, môže tým prakticky naštartovať jeho kariéru. Uvedomujete si, akú moc máte v rukách?
Veľmi dobre. A práve preto nechcem o takýchto veciach rozhodovať sám.
Jeden nákup môže mladému umelcovi finančne pomôcť na mesiac, niekedy aj na celý rok. Skutočnú kariéru však vytvárajú inštitúcie, kurátori a čas.
Ak jeden zberateľ začne výrazne ovplyvňovať kariéru konkrétneho umelca, ľahko môže vytvoriť bublinu, ktorá mu dlhodobo skôr uškodí.
Aj preto máme nastavené jasné pravidlá. Diela nevyberám iba podľa vlastného vkusu, spolupracujeme s galériami, nesústreďujeme sa na jediného autora a podporu nikdy nepodmieňujeme tým, čo má umelec tvoriť.
S mocou zberateľa sa podľa mňa dá slušne naložiť jediným spôsobom: vytvoriť si pravidlá, ktoré vám túto moc obmedzia.
Je dnes nejaký umelec alebo konkrétne dielo, ktoré by ste chceli získať za každú cenu, ale zatiaľ sa vám to nepodarilo?
Je ich niekoľko. A práve preto ich nebudem menovať. (Úsmev.)
Umenie je totiž, či sa to časti odbornej verejnosti páči alebo nie, aj biznis. Prezradím len toľko, že nejde o mená, ktoré by niekoho prekvapili.
Naša zbierka má jasnú koncepciu a každý, kto ju pozná, vie, ktorým smerom sa chceme posúvať.
Niektoré dlhoročné akvizičné ciele sa nám navyše tento rok podarilo naplniť. O tom budeme čoskoro hovoriť.
Predstavte si, že vám niekto ponúkne dvojnásobok hodnoty vášho najobľúbenejšieho diela. Predali by ste ho? Alebo existujú veci, ktoré pre vás nemajú cenu?
Vo svete podnikania sa často hovorí, že všetko má svoju cenu. Ako podnikateľ tejto logike rozumiem.
Zbierku som však vedome vyňal z trhu. A presne v tom vidím zmysel zberateľstva.
Historik umenia Krzysztof Pomian definuje zbierku ako súbor predmetov trvalo vyňatých z ekonomického obehu, ktoré sú chránené a vystavované.
V momente, keď by som začal diela predávať, prestal by som byť zberateľom a stal by som sa obchodníkom. To je iná profesia.
Jediné, čo si viem predstaviť, je, že raz, o niekoľko desiatok rokov, keď už nebudem mať dostatok energie zbierku ďalej rozvíjať, prevezme ju niekto ďalší. (Smiech.)
Možno moje deti, verejná inštitúcia alebo mladší mecenáš. Podstatné pre mňa je, aby zbierka pokračovala a nestratila svoj zmysel.