Pred bratislavským krajom stojí veľká výzva

  • Na to, aby bolo Slovensko, lepším miestom pre život, už nestačí vymaľovať ploty či pokosiť trávniky. Regióny západných krajín vidia budúcnosť v „smart koncepte“. Dokážeme sa rovnako rýchlo prispôsobiť tomuto trendu integrácie, informačných technológií a transparentnosti?
bratislava-danube-explorer-tours-1000x400
oascities.org
  • Na to, aby bolo Slovensko, lepším miestom pre život, už nestačí vymaľovať ploty či pokosiť trávniky. Regióny západných krajín vidia budúcnosť v „smart koncepte“. Dokážeme sa rovnako rýchlo prispôsobiť tomuto trendu integrácie, informačných technológií a transparentnosti?

V jednotlivých slovenských mestach začínajú ožívať smart riešenia (obzvlášť v Bratislave). Je to ale na škodu celého Slovenska, že sa tieto riešenia neimplementujú aj do ďalších miest. Čo je opäť práca pre zodpovedné inštitúcie na regionálnej úrovni, ktoré by mali medzi sebou oveľa užšie spolupracovať. Otázne je aj to, aká je finančná náročnosť implementácie jednotlivých riešení celoplošne. Základným problémom slovenských miest na ceste ku smartifikácii je zrejme aj chýbajúci koncept a komplexný plán.

Pozitívna správa je, že v bratislavskom regióne sa situácia mení – BSK podniká aktívne kroky k tomu, aby spájala jednotlivé aktivity a inštitúcie s cieľom dostať smart riešenia rýchlejšie a efektívnejšie do života obyvateľov.

 

I tak sme u nás ešte len na začiatku. Moderné riešenia v rámci dopravy a jej integrácie v západných regiónoch fungujú už roky. User friendly doprava však neznamená len fungujúcu appku. Veci, ako elektronický harmonogram alebo integrácia verejnej dopravy, sú nemenej dôležité. Čaká aj naše regióny v blízkej budúcnosti úroveň dopravy, akú majú na francúzskych alebo holandských predmestiach?

Neodmysliteľnou súčasťou smart filozofie sú aj ekologické riešenia. Eco friedly budovy typu The Edge v Amsterdame sa vyznačujú svojou udržateľnosťou, produkciou vlastnej elektriny vďaka solárnym panelom a rozšírenejším používaním LED osvetlenia. Aj keď sa aj u nás zjavuje čoraz viac moderných kancelárskych budov, máloktorá z nich sa môže pochváliť takým pozitívnym vplyvom na životné prostredie, ako The Edge.

Cyklistická doprava je v západných regiónoch azda druhou najrozšírenejšou, v niektorých oblastiach Holandska je dokonca ešte populárnejšia než tá motorová. Bicyklom sa tak dostaneš takmer všade a ani špeciálne parkoviská nie sú žiadnou novinkou. Pritom sa nemyslí len na obyvateľov veľkých miest, ale celých regiónov, ako je napríklad Flámsko.

Na príklade Flámska a jeho Imec môžeme vidieť, že smart level sa dá dosiahnúť jedine spoluprácou viacerých sektorov. Na hľadaní nových rozumných riešení sa podieľajú pracovníci aj študenti rôznych univerzít. Na Slovensku sú v takejto spolupráci zatiaľ rezervy – akademická pôda by mala bať do vecí verejných zapojená v oveľa väčšom rozsahu.

Súkromný ani akademický sektor by si však nevedeli poradiť bez najdôležitejšieho – zozbieraných informácií a dát o meste priamo od ľudí. Priama interakcia s mestom, či už prostredníctvom web stránky alebo aplikácie, funguje v Amsterdame už roky a vypláca sa to. Jednak preto, že obyvatelia sú viac angažovaní do správy svojho mesta či obce a na druhej strane cítia aj záujem o ich názor. Určite by som niečo podobné uvítala aj vo svojom regióne. Veľa miest a regiónov funguje aj na princípe open data, kedy súkromný, aj verejný sektor môžu s týmito dátami voľne narábať. Na Slovensku sa však zatiaľ žiadne mesto, ani región tohto konceptu neujal, čo je mimoriadna škoda, nakoľko najmä mestá zbierajú enormné množstvo užitočných informácií.

Hlavné mesto a regióny Rakúska sú dôkazom toho, že za progresívnymi riešeniami nemusíme cestovať ďaleko. Aplikácia, ktorá ťa spojí priamo s vedením Viedne, tu funguje už pár rokov. Do obnovenia mestskej časti Simmering bola vďaka projektu Smarter Together zapojená široká verejnosť, a verejné LED osvetlenie je čoraz rozšírenejšie.

Zobraziť celú galériu (6)
zdroj: unsplash.com

Samozrejme, zodpovednosť za to, aby sa z mesta či regiónu stalo smart miesto pre život, leží najmä na pleciach vedenia miest a obcí. No nemali by sme začať aj od seba a vlastnými silami sa usilovať o to, aby naše mesto či región čo najviac pripomínal tie dokonale premyslené západoeurópske regióny?

Aj my sa už posúvame vpred

Ani Slovensko úplne nezaspalo na vavrínoch a krok po kroku podniká potrebné kroky na to, aby sme v mestách žili vďaka moderným technológiám lepšie. Príkladom môže byť rozmiestnenie smart lavičiek na solárnu energiu, vďaka ktorým si môžeš bezdrôtovo nabiť mobil či surfovať na internete.

Tento rok pribudlo Bratislave aj inteligentné pouličné osvetlenie, ktoré vďaka „mozgu,“ uloženému priamo v lampách, dokáže regulovať intenzitu svietenia podľa toho, koľko chodcov sa v danú dobu nachádza na ulici. Lampy zároveň monitorujú intenzitu dopravy, ako aj pohyb chodcov, čo môže pre mesto znamenať prísun potrebných štatistík.

Ďalším významným krokom, vďaka ktorému sa posúvame bližšie k slovíčku smart, je zriadenie základne up! city. Tá ponúka okrem požičovne elektro vozidiel aj štýlové bicykle. Aj keď ide o malé kroky, veríme, že naplniť „koncept smart“ nemusí byť až tak ťažké. Všetko je to o nastavení priorít a vytrvalej snahe kľúčových ľudí veci posúvať tým správnym smerom.

Už onedlho, 17. októbra, sa v Bratislave uskutoční konferencia BRATISLAVA SMART REGION 2017, ktorá spojí po prvý raz ľudí zo súkromného sektora a akademickej obce so starostami obcí a predstaviteľmi samosprávy. Jej cieľom bude hľadať také riešenia pre smart región, ktoré zlepšia život obyvateľov Bratislavského kraja a zároveň ich starostovia dokážu prieniesť a zrealizovať aj v menších mestách a obciach.

Čo si myslíš o smart riešeniach ty? Ktoré z nich si videl na svojich cestách v zahraničí a bolo by ich možné preniesť aj do nášho regiónu? Napíš nám, možno práve o tvojom tipe sa bude diskutovať na konferencii BRATISLAVA SMART REGION 2017.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech