Smer-SD „v klube“ s Fideszom a AfD: Európsky think-tank označil Ficovu stranu za populistickú silu

Prestížny európsky think-tank Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) zaradil vo svojej najnovšej správe stranu Smer-SD premiéra Roberta Fica medzi populistické politické sily v Európe.

Slovenská vládna strana sa tak ocitla v spoločnosti maďarského Fideszu Viktora Orbána, francúzskeho Národného zhromaždenia Marine Le Pen či nemeckej extrémistickej Alternatívy pre Nemecko (AfD).

Podľa správy ECFR strany radikálnej pravice už držia ministerské kreslá v šiestich štátoch EÚ. Spomínajú vlády v Maďarsku, Taliansku a na Slovensku. „Sú blízko k moci (vedú v nedávnych prieskumoch alebo podporujú vlády) v deviatich ďalších,“ uvádza think-tank.

Spomínajú Ficov postoj k Ukrajine

Analytici si v prípade Smeru všímajú najmä jeho postoj k Rusku. ECFR poukazuje na to, že mnohé pravicovo-populistické strany dlhodobo vnímali Putinov režim ako model silného, nacionalistického vedenia tvárou v tvár údajne relativistickému, multikultúrnemu západnému úpadku.

Správa konkrétne spomína Smer-SD v kontexte zmeny postojov k vojne na Ukrajine: „V čase písania sa Trump snaží vyjednať dohodu medzi Kyjevom a Moskvou za podmienok zdanlivo priaznivejších pre Moskvu. To prebúdza niektoré populistické strany, aby sa vrátili k svojim inštinktom spred roku 2022. Pre AfD, Fidesz a slovenský Smer-SD to má podobu posilnených výziev na mier za podmienok veľmi nepriaznivých pre Ukrajinu. Často sú tieto výzvy rámcované v kontexte európskej životnej úrovne a energetickej bezpečnosti.“

Európska rada pre zahraničné vzťahy patrí medzi najvplyvnejšie európske think-tanky zaoberajúce sa zahraničnou politikou a bezpečnostnými otázkami.

Denník N zároveň upozorňuje, že bulharský politológ Ivan Krastev, ktorý je spojený s ECFR, vníma Fica ako provinčného politika, ktorého zradikalizovala slabosť jeho koalície.

Fico volá po zmene politického systému

Zaradenie Smeru medzi populistické sily prichádza krátko po kontroverzných vyjadreniach premiéra Roberta Fica počas jeho návštevy Uzbekistanu, kde vyhlásil, že „v Európe bude potrebné hovoriť o reforme politického systému založeného na slobodných demokratických voľbách.“

Fico pritom vyzdvihol krajiny s autoritárskymi režimami: „Cesta, ktorou sa vybral Uzbekistan, Vietnam či Čína, je cesta mimoriadne ekonomicky efektívna a krajiny s vládami zloženými z mnohých politických strán nie sú oproti nim v dlhšom horizonte konkurencieschopné.“

Premiér dokonca otvorene spochybnil efektivitu pluralitného politického systému: „Keď máte 100 politických strán, nemôžete konkurovať. Keď máte vládu, ktorá je zostavená zo štyroch politických subjektov, nemôžete konkurovať,“ povedal s tým, že Slovensku by prospelo zníženie počtu politických strán. „Ja volám po zmene politického systému, aby bol efektívnejší,“ apeloval Fico.

Nesúhlasí ani so sankciami na Rusko 

Nejde o jediný premiérov postoj, ktorý mu v Europarlamente robí problémy. Nedávno vyhlásil, že Slovensko bude blokovať akékoľvek sankcie Európskej únie voči Rusku, ktoré by poškodzovali jeho národné záujmy.

Povedal to po tom, čo parlament schválil uznesenie vyzývajúce vládu, aby nepodporovala žiadne nové opatrenia. O tomto vyhlásení informovali svetové média, medzi nimi aj agentúra Reuters.

„Ak bude existovať sankcia, ktorá by nám uškodila, nikdy za ňu nebudem hlasovať,“ povedal Robert Fico na tlačovej konferencii, ktorú vysielala YouTube stránka jeho strany. Premiér Fico označil parlamentné uznesenie za politický nástroj so silným odkazom.

Uznesenie, schválené v slabo navštívenej parlamentnej schôdzi, zaväzuje členov vlády, aby nehlasovali za nové sankcie a obchodné obmedzenia voči Rusku. Nebolo však ihneď jasné, do akej miery je toto uznesenie ústavne záväzné.

Čítajte viac z kategórie: Robert Fico