Smerom do EÚ: Európska krajina hasí problémy so susedmi, razia si tak cestu do Únie

Dejiny a vzťahy na Balkáne sú komplikované. Každý má s niekým problém a rovno hneď niekoľko problémov s niekoľkými okolitými krajinami.

Výnimkou nie je ani Severné Macedónsko, do ktorého sa dá ľahko a lacno dostať aj priamo z Bratislavy. Uprostred hlavného mesta Skopje ťa uvítajú nové múzea s antickými stĺpmi a hlavne obrovské sochy Alexandra Veľkého a jeho otca Filipa II. Po Alexandrovi Veľkom bolo pomenované aj letisko či diaľnica.

Práve to bolo veľkým tŕňom v oku pre Grékov, ktorí obviňovali dnešných Severomacedóncov, že si privlastňujú – doslova kradnú ich grécku históriu. Macedónsko, ktorému vládol Alexander Veľký, bol grécky štát a dodnes sa tak volá územie na severe Grécka.

Macedónsko, ako sa terajšie Severné Macedónsko ešte nedávno oficiálne volalo, je slovansky hovoriaca krajina, ktorá podľa Grékov nemá nič so starým, antickým Macedónskom spoločné a rozhodne nie do takej miery, aby mala uprostred hlavného mesta obrovskú sochu Alexandra Veľkého a volala po ňom všetko, čo jej napadlo. Z pohľadu Grékov šlo o lúpež ich dejín a, samozrejme, to neprispievalo vzťahom medzi krajinami.

zdroj: archív Jaroslava Gondová

No ak Macedónsko chcelo pomýšľať nad vstupom do NATO či EÚ, muselo si vzťahy so svojimi susedmi aspoň čiastočne upratať. A tak sa napríklad miestne letisko prestalo volať po Alexandrovi Veľkom.

No najväčším krokom bola zmena názvu krajiny na Severné Macedónsko v roku 2019, čím sa tento štát z pohľadu Grékov konečne viditeľne dištancoval od pôvodného, gréckeho Macedónska a Gréci tak prestali robiť Severomacedóncom problémy ohľadom vstupu do NATO – od roku 2020 je jeho členom.

S kým majú Severomacedónci ešte problémy

No ako sme už spomínali, na Balkáne je zvykom mať viac problémov s viacerými susedmi. Na územie Severného Macedónsko si historicky robili počas 20. storočia nárok Srbi i Bulhari a určite by sa tu dalo veľa hovoriť aj o početných Albáncoch, ktorých predstava Veľkého Albánska zahŕňa aj toto územie.

Bulhari doslova odmietajú nejakú národnú identitu Severného Macedónska, vrátane ich jazyka. Severné Macedónsko zas na oplátku odmieta napríklad uznať, že na jeho území žijú nejakí Bulhari – bulharská menšina.

Pár hodín autom od Slovenska: TOP 10 miest Balkánu, o ktorých si zrejme ani netušil

Po vstupe do NATO sa však krajina zameriava úspešne vstúpiť aj do EÚ, kde jej ale tentokrát ako členský štát robí ešte problémy spomínané Bulharsko – s Gréckom sú už veci po zmene názvu urovnané.

Ale aj v prípade Bulharska došlo tento víkend k veľkým zmenám. Agentúra TASR informuje, že Severné Macedónsko sa včera úspešne rozhodlo zmeniť svoju ústavu a uznať bulharskú menšinu na svojom území.

„Je to veľký krok smerom k európskej budúcnosti. Vašej budúcnosti,“ okomentovala toto rozhodnutie predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Nie všetci však s týmto krokom súhlasili a niektorí severomacedónski politici počas hlasovania protestne opustili parlament. Napokon za zmenu a teda uznanie bulharskej menšiny hlasovalo 68 poslancov zo 120.

Niektorým napríklad prekážalo to, že Bulhari mali na oplátku uznať severomacedónsky jazyk, to však, ako pripomína TASR i Reauters, vôbec nie je súčasťou návrhu.

O tom, že sú tieto národnostné témy na Balkáne citlivou záležitosťou, svedčí aj to, že za jeden z dôvodov, prečo v Bulharsku padla vláda premiéra Kirila Petkova, sa označuje aj jeho rozhodnutie prestať vetovať vstup Severného Macedónska do EÚ, ak teda splní isté podmienky, ktoré tento víkend splnilo.