Sociologička varuje: Vplyv učiteľov a rodičov na mladých sa stráca. Vyhráva ten, kto je viac dostupný

Na TikToku sa objavuje čoraz viac videí, v ktorých mladí ľudia predvádzajú luxusné autá, značkové oblečenie či dovolenky v exotických destináciách. Fenomén tzv. „zlatej mládeže“ sa stal virálnym a pre mnohých tínedžerov aj ideálom úspechu. No za trblietavými zábermi sa skrýva oveľa viac než len pozlátka. Mení sa vnímanie hodnôt, úspechu a ceny peňazí.

Na to, ako obsah sociálnych sietí ovplyvňuje mladých ľudí, sme sa opýtali odborníčok z praxe. Zaujímalo nás, ako tento trend vplýva na dospievajúcich.

Sociálne siete menia pohľad mladých na úspech či sebahodnotu

Sociálne siete zaplavujú mladých obrazmi luxusu, dokonalosti a bezstarostného života. Vytvárajú tak nové normy spoločenského statusu a úspechu, ktoré môžu výrazne ovplyvniť ich psychiku aj sebahodnotenie.

Z pohľadu sociologičky je zrejmé, že sociálne siete zásadne predefinovali pojem úspechu. Kým staršie generácie ho spájali najmä so vzdelaním, stabilnou kariérou, finančným zabezpečením či silným rodinným zázemím, dnešná mládež čoraz častejšie vníma úspech cez prizmu online sveta. Ukazovateľmi prestíže sa stávajú počet sledovateľov, miera viditeľnosti či tzv. digitálny kapitál.

Fico počas osláv konca 2. svetovej vojny citoval antisemitu. Dúfam, že ide o neznalosť, varuje sociológ

„Do popredia sa dostáva zviditeľňovanie ako hodnota sama osebe. Úspech je často vnímaný ako schopnosť zaujať, ovplyvňovať a byť sledovaný. Popularita na Instagrame, TikToku alebo YouTube sa stáva mernou jednotkou prestíže, často bez ohľadu na reálny prínos alebo dokonca odbornosť. Identita sa stáva tovarom, čím zaujímavejší obsah, tým vyššia spoločenská hodnota. To, samozrejme, vedie k tlaku na sebaprezentáciu, často aj za cenu straty autenticity,“ hovorí pre Startitup sociologička Katarína Čavojská.

Sociologička upozorňuje na to, že takýto obsah skresľuje realitu a vedie k takzvanej normalizácii luxusu. Podľa nej selektívne zobrazovanie mladých ľudí v luxusných autách, na drahých dovolenkách či obklopených značkovými vecami vytvára ilúziu, že takýto životný štýl je nielen bežný, ale aj dostupný a spoločensky očakávaný. 

Kľúčom je kritické myslenie

Psychologička upozorňuje, že mladí ľudia si často porovnávajú svoj život s tým, čo vidia na sociálnych sieťach, hoci si to ani neuvedomujú. Len málokto podľa nej zverejňuje skutočnú, neupravenú realitu. Väčšinou ide o starostlivo upravené fotografie zobrazujúce ideálne telo, úspech či luxus. Takýto obsah však môže negatívne ovplyvniť sebahodnotenie, spôsobiť pocity menejcennosti, nedostatočnosti či dokonca hanby za vlastný vzhľad.

„Ako školský psychológ neustále apelujem na rozvíjanie kritického myslenia u mladých ľudí, aby sa namiesto pocitov menejcennosti, nedostatočnosti či hanby radšej sami seba pýtali, či je to naozaj realita, či život iných ľudí je naozaj taký dokonalý, a prípadne sa zamýšľali nad tým, čo môžu urobiť pre to, aby sa aj oni mali lepšie a ako môžu na sebe pracovať, aby dosiahli to, po čom túžia. Taký obsah by potom na nás nemusel pôsobiť devastačne, ale naopak motivujúco, ak by sme mali osvojené kritické myslenie, uvedomené si vlastné hodnoty a stanovené ciele, ktoré chceme dosiahnuť,“ informuje pre Startitup psychologička Silvia Frištiková.

Tlak na dokonalosť, ktorý prevláda na sociálnych sieťach, môže mať na sebavedomie dospievajúcich výrazne negatívny dopad. Obdobie puberty je citlivé na formovanie vlastnej identity a mladí ľudia sú v tomto čase obzvlášť zraniteľní voči porovnávaniu, kritike či nereálnym ideálom krásy a úspechu. Výskumy ukazujú, že tento tlak často súvisí so vznikom úzkostí, depresií, porúch príjmu potravy, perfekcionizmu či pocitov, že človek neustále zlyháva, dodala psychologička.

Peniaze ako symbol úspechu v online priestore

Sociálne siete často vytvárajú ilúziu, že všetci žijú rovnako dobre, pričom rozdiely medzi chudobou a bohatstvom zostávajú skryté. Chudoba sa v online priestore zvyčajne nezobrazuje. 

„Vzniká tak ilúzia homogénnej ,úspešnej‘ spoločnosti, bez vážnejších sociálnych rozdielov. Ak však mladá generácia prestane vnímať nerovnosti a ich širšie sociálne príčiny, nebude cítiť ani potrebu ich riešiť. Vytráca sa tak priestor pre pochopenie, ale aj vzájomnú solidaritu či ochotu,“ hovorí sociologička Čavojská.

Pohľad na peniaze ako na ukazovateľ vlastnej hodnoty je dnes výrazne ovplyvnený médiami, sociálnymi sieťami a tlakom okolia. Peniaze sa neraz stávajú symbolom úspechu aj sebahodnoty.

„Mladí, ktorí ešte nemajú stabilné sebavedomie, si spájajú peniaze so sebaúctou a pocitom úspechu. Je pravda, že peniaze do určitej miery znižujú náš stres a zaisťujú duševnú pohodu, ale je vedecky dokázané, že vzťahy, zdravie, zmysluplná činnosť a vnútorný pokoj majú silnejší vplyv na dlhodobé šťastie než peniaze samotné,“ informuje psychologička Frištiková.

Sociálne siete podľa sociologičky výrazne prispievajú k neustálej stimulácii pozornosti. Ponúkajú záplavu nových zážitkov, produktov či značiek. Výsledkom je, že veci veľmi rýchlo strácajú svoju emocionálnu hodnotu a prestávajú byť súčasťou identity človeka. Vlastnenie luxusných alebo značkových produktov tak často slúži skôr na spoločenskú sebaprezentáciu. 

„Veci, ktoré sú síce plne funkčné, ale nemajú už nálepku novosti, takto strácajú svoju symbolickú hodnotu. Človek sa dostáva do neustále sa zrýchľujúceho ,kolotoča‘ honby za novými vecami pod vplyvom trendov v snahe byť vždy aktuálny. Ide o model správania, ktorý je nielen psychologicky vyčerpávajúci, ale aj environmentálne neudržateľný,“ opisuje sociologička.

Hodnota úspechu sa u mladých mení

Kým v minulosti bol úspech spojený najmä s prácou a vzdelaním, dnes mladí ľudia čoraz viac kladú dôraz na viditeľnosť a vplyv v digitálnom priestore. Podľa sociologičky to neznamená, že tradičné hodnoty stratili význam, skôr sa zmenil spôsob, akým sa úspech vníma.

„Šťastie si zbierame po ceste, nie v cieli." Dlhoročný psychológ vysvetľuje, ako byť „happytariánom" (ROZHOVOR)

„Z prieskumu, ktorý nedávno uskutočnila Rada mládeže Slovenska vplynulo, že práca je pre mladých dôležitá, ale motívy sú iné, ako sme boli zvyknutí. V prvom rade musí práca baviť, má poskytovať dobré finančné ohodnotenie, dobrý kolektív.“

Medzi motívmi ideálneho zamestnania je však aj zmysluplnosť či užitočnosť vykonávanej práce. Hodnotu má u súčasnej mladej generácie to, čo prináša rýchly efekt (virálne video, silný vizuál, zisk bez dlhodobého úsilia). Dlhodobé štúdium alebo kariérny rast sú z tejto perspektívy jednoducho pre mnohých menej atraktívne, opisuje sociologička.

„Namiesto tradičných hodnôt, ako je poctivá práca, vzdelanie, úsilie či charakter, sa čoraz viac presadzuje fenomén bohatstva získaného z influencerstva. Pozor, týmto naozaj nechcem dehonestovať prácu influencerov, ich práca je náročná, vyžaduje veľa času a úsilia. Skôr ide o to, že mladým ešte tento nadhľad chýba a celkový dojem, ktorý z toho majú, je, že sú to rýchlo a ľahko zarobené peniaze a že k tomu nepotrebujú ani vzdelanie. A to je postoj, ktorý im kriví charakter a mení ich hodnoty. Čiže úspech je spojený najmä s peniazmi, luxusom a značkami,“ dodáva psychologička.

Tlak na dokonalosť, ktorý na sociálnych sieťach prevláda, má podľa psychologičky výrazný vplyv na psychické zdravie tínedžerov.

Obdobie dospievania je mimoriadne citlivé na budovanie si obrazu o sebe a človek je zraniteľný voči porovnávaniu, kritike aj falošným ideálom. Tlak na dokonalosť je preukázateľne spojený s úzkosťou, depresiou, poruchami príjmu potravy, perfekcionizmom, pocitmi chronického neúspechu a vyhorenia, strachom z odmietnutia alebo z toho, že „nie som dosť atraktívny/úspešný/zaujímavý“, opisuje Frištiková.

Dobrovoľníctvo môže mladým ukázať skutočné hodnoty života

Mladým v dnešnej dobe nestačí len hovoriť, že peniaze nie sú všetko. Podľa odborníčky Čavojskej potrebujú vidieť skutočné príklady a zažiť situácie, ktoré im ukážu, že hodnotu človeka netvoria len čísla na účte či značky na oblečení.

Pomoc rodičov je kľúčová 

Psychologička upozorňuje, že ak rodičia nezačnú deti viesť v oblasti online správania už v ranom veku, v období dospievania môže byť neskoro. Práve vtedy totiž často zažívajú pocit bezmocnosti a strácajú kontrolu nad tým, čo ich deti na internete sledujú a zdieľajú.

„Preferujeme názor, že deti v tejto oblasti vedia viac ako my, čo je veľmi mylný postoj. Možno vedia všetko ovládať po technickej stránke, ale absolútne nie sú zrelé na rozoznávanie vhodného obsahu. Existujú rôzne aplikácie, ktorými dokážeme ako rodičia dosiahnuť dosah na digitálnu bezpečnosť detí. Obmedziť aplikácie, čas používania a vyberať obsah primeraný ich veku,“ hovorí Frištiková. 

Keď dieťa otvorí tému alebo prejaví frustráciu, je naozaj dôležité nereagovať hneď kritikou alebo bagatelizovaním, pretože to sú momenty, kedy si získavame dôveru detí. „Uvedomme si, že ak deťom darujeme mobil, otvárame im bránu online sveta a prijmime za to aj zodpovednosť.“

Ak si tieto veci neodsledujeme, máme rátať s tým, že príde problém, ktorý bude treba riešiť. Hnev a výčitky pri riešení a pri utváraní vzťahu s dieťaťom ale nie sú dobrý pomocník.

Vplyv rodičov a učiteľov na mladú generáciu čoraz viac oslabuje, zatiaľ čo pozícia influencerov rastie.

„Príčina straty vplyvu učiteľov a rodičov je podľa môjho názoru aj v tom, že komunikujú v zastaralých formátoch, zatiaľ čo influenceri dokonale ovládli súčasné komunikačné formáty. Ak sa pozrieme, v čom spočíva úspech influencerov, vidíme neformálnu komunikáciu, emotívnosť, autenticitu (alebo aspoň jej dojem).“

Mladí ich vnímajú ako svojich či sebe blízkych, nie ako autority. Rodič a učiteľ tu ťahá v súčasnosti za kratší koniec, ich dostupnosť je vzhľadom na súčasný spôsob života často redukovaná na niekoľko hodín týždenne. „Logika však nepustí, kto je viac dostupný, ten má väčší vplyv,“ opisuje sociologička.   

Skutočný úspech začína poznaním seba

Sociologička Čavojská na záver mladým ľuďom odkazuje: „Svet okolo vás je postavený tak, aby vás hodnotil. Vy ho však môžete čítať inak a žiť v ňom po svojom. Nepotrebujete vyhrať v pretekoch o uznanie. Potrebujete pochopiť samých seba a konať podľa toho, čo považujete za správne. To je skutočný základ úspechu.“

Psychologička Frištiková na záver zdôrazňuje, že kľúčom k duševnej pohode je pravidelná psychohygiena. Patrí sem nielen rozvoj kritického myslenia, ktoré pomáha rozpoznať manipuláciu a vytvárať si zdravý odstup od online sveta, ale aj vedomá práca s digitálnym prostredím. Odporúča napríklad digitálny detox. Aj krátke offline chvíle môžu podľa nej významne prispieť k rovnováhe a sebavedomiu mladých ľudí.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking