Fico počas osláv konca 2. svetovej vojny citoval antisemitu. Dúfam, že ide o neznalosť, varuje sociológ

Na piešťanskom námestí, počas oficiálnych osláv 80. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom, premiér Robert Fico prekvapil publikum tým, že citoval francúzskeho spisovateľa Louisa‑Ferdinanda Célina. Po úvodnom oslovení predstavil tri „známe výroky“ a pri prvom sa odvolal práve na autora poznačeného antisemitizmom.

„Drahé Slovenky, drahí Slováci, dovoľte mi, aby som si v mojom príhovore pomohol troma známymi výrokmi a pri každom z nich sa na chvíľku pozastavil a rozšíril. Francúzsky spisovateľ Louis‑Ferdinand Céline poskytol svetu úžasnú definíciu vojny. Podľa neho je vojna vzájomným masovým vraždením ľudí, ktorí sa nepoznajú, v záujme malej skupiny, ktorá sa veľmi dobre pozná, no navzájom sa nezabíja,“ vyhlásil Fico.

Premiér následne načrtol slovenský príbeh druhej svetovej vojny – od existencie Slovenského štátu až po Slovenské národné povstanie – a pripomenul, že každá krajina má „svoj vlastný príbeh vojny“. Výber citátu však okamžite vyvolal otázniky, pretože pochádza od spisovateľa, ktorého verejný obraz zásadne zaťažila otvorená podpora nacistického režimu.

Kto bol Louis‑Ferdinand Céline?

Céline (vlastným menom Louis‑Ferdinand Destouches) patril k najinovatívnejším francúzskym prozaikom 20. storočia. Jeho romány Cesta na koniec noci či Smrť na úver posunuli hranice literárneho jazyka. Od roku 1937 však publikoval štyri pamflety šíriace agresívny antisemitizmus podporujúce Tretiu ríšu, píše britská televízia BBC.

Plánované znovuvydanie týchto textov v roku 2018 narazilo vo Francúzsku na silný odpor. Vydavateľ Antoine Gallimard napokon projekt pozastavil s odôvodnením, že „Célinove pamflety patria k najtemnejším kapitolám francúzskeho antisemitizmu“ a bez odborného komentára by vydanie nebolo historicky zodpovedné.

Spisovateľova literárna genialita tak zostáva v trvalom konflikte s jeho kolaborantskou minulosťou a ročným väzením, ktoré si odpykal v Dánsku po vojne.

Rozhovor so sociológom Dominikom Želinským

Sociológ Dominik Želinský zo Sociologického ústavu SAV ako prvý na sociálnej sieti upozornil na pôvod citátu. V rozhovore pre Startitup nám pomohol výroky premiéra ozrejmiť.

Ako vnímate skutočnosť, že predseda vlády na oslavách 80. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom cituje autora známeho antisemitizmom a podporou nacistického režimu?

Ja to vnímam tak, že existujú dve možnosti. Je celkom známe, že politici si prejavy často nepíšu sami, a toto môže byť výsledok prehmatu autora prejavu, ktorý možno z neznalosti použil tento citát. Povedal by som, že je dosť možné, že ide o neznalosť, ktorá v tomto prípade veľmi zarezonovala. Je extrémne nevhodné citovať človeka odsúdeného za kolaboráciu s nacistickým Nemeckom a autora viacerých protižidovských pamfletov.

Druhá, ešte smutnejšia rovina je, že Robert Fico a strana Smer v posledných rokoch prevzali oveľa radikálnejší elektorát, čo zahŕňa aj spoluprácu s odsúdeným Danielom Bombicom, ktorý má neofašistické pozadie. Používanie takýchto autorov môže byť hypoteticky aj istým „dog‑whistle“ – implicitným signálom publiku, na ktoré sa začali spoliehať. Dúfam, že táto alternatíva neplatí a že skôr ide o neznalosť historického kontextu.

Aký spoločenský a symbolický odkaz prináša takéto vystúpenie v deň, keď si pripomíname porážku fašizmu?

Prináša to odkaz úplného vyprázdnenia antifašistického odboja, z ktorého sa stal politický symbol na každej strane. Už je úplne jedno, čo poviete; dôležité je, aby to poslúžilo vlastnej politickej agende. Pravdepodobne niekto hľadal na nejakej stránke s citátmi výroky o vojne a vybral ten, ktorý sa mu páčil, netušiac, že ide o kolaboranta s nacistickým Nemeckom.

Čo sa týka symboliky týchto vyjadrení, ako môže táto rétorika do budúcnosti ovplyvniť formovanie kolektívnej pamäti o fašizme na Slovensku?

Strana Smer, ktorá sa deklaratívne hlási k odkazu Slovenského národného povstania a antifašistického odboja, tým robí veľkú medvediu službu kolektívnej pamäti. Výrazne sa to začalo už počas covidového obdobia, keď Smer organizoval alternatívne oslavy SNP a pozýval stranu Republika, ktorá ideovo odmieta povstanie.

Smer tak legitimizuje ľudí, ktorí majú bližšie k extrémnej pravici než k skutočnému odkazu slovenského antifašizmu. Táto rétorika môže oslabiť jeden z najsilnejších pozitívnych symbolov, ktoré slovenská spoločnosť má.

Dopad na kolektívnu pamäť

Oslavy 8. mája tradične pripomínajú porážku nacizmu a vzdávajú poctu tým, ktorí proti nemu bojovali. Keď však na takomto podujatí zaznie citát spisovateľa spojeného s kolaboráciou, otvára sa otázka, či nestrácame pôvodný obsah historických symbolov.

Dominik Želinský varuje pred „vyprázdnením“ a politickým využívaním antifašistického odkazu; nesprávne alebo nevedomé citácie môžu skresliť verejnú diskusiu a prispieť k normalizácii extrémistických postojov.

Čítajte viac z kategórie: Politika