Starostlivosť o blízkych mení mozog: Nový výskum ukazuje prekvapivý vplyv na pamäť a myslenie

Starostlivosť o rodiča, partnera, starého rodiča alebo iného blízkeho človeka je pre mnohé rodiny každodennou realitou. Nová štúdia však ukazuje, že jej vplyv na mozog nemusí byť vždy rovnaký, upozornil denník Pravda. Závisí najmä od toho, koľko času opatrovanie zaberá, či sa odohráva v jednej domácnosti a o koho sa človek stará.

Výskum publikovaný v odbornom časopise Age and Ageing naznačuje, že veľmi náročná starostlivosť môže u ľudí vo veku nad 50 rokov urýchľovať pokles mentálnych schopností. Naopak, miernejšia pomoc blízkym môže pôsobiť priaznivo, pretože prináša sociálny kontakt, zmysel a mentálnu aktivitu.

Opatrovanie nie je vždy rovnaká záťaž

Hlavný autor štúdie Baowen Xue z UCL Institute of Epidemiology & Health Care upozorňuje, že opatrovanie môže mať dve tváre. „Naša štúdia ukazuje, že opatrovateľské povinnosti, ktoré na seba mnohí ľudia preberajú v neskoršom veku, môžu byť dvojsečnou zbraňou,“ vysvetlil.

Podľa neho môžu menej náročné opatrovateľské povinnosti mozgu prospieť. Človek zostáva v kontakte s blízkymi, komunikuje, rieši praktické situácie a cíti, že je užitočný. To všetko môže podporovať mentálnu aktivitu.

Problém nastáva vtedy, keď sa starostlivosť zmení na dlhodobú a vyčerpávajúcu povinnosť. „Preťaženie opatrovateľskými úlohami pôsobí presne opačne a môže urýchliť mentálny úpadok ľudí, pokiaľ ide o mentálnu bystrosť a rýchlosť myslenia,“ dodal Xue.

Najväčšie riziko nesú intenzívni opatrovatelia

Vedci sa zamerali na údaje z English Longitudinal Study of Ageing, rozsiahleho prieskumu vedeného UCL. Ten sleduje približne 20 tisíc ľudí vo veku nad 50 rokov v Anglicku a opakovane ich oslovuje každé dva roky. Pre túto štúdiu výskumníci využili údaje z rokov 2004 až 2023.

Porovnali 2 765 opatrovateľov s rovnakým počtom ľudí, ktorí sa o nikoho pravidelne nestarali. Sledovali najmä pamäť a takzvané exekutívne funkcie. Ide o schopnosti, ktoré pomáhajú plánovať, rozhodovať sa, sústrediť sa a zvládať viac úloh naraz.

Najhoršie výsledky sa objavili u ľudí, ktorí poskytovali veľmi intenzívnu starostlivosť v rozsahu 50 hodín týždenne alebo viac. Rýchlejší pokles mentálnych schopností sa prejavil aj pri starostlivosti v spoločnej domácnosti a pri opatrovaní manžela, manželky alebo partnera.

Xue vysvetľuje, že práve starostlivosť doma alebo o partnera býva často spojená s dlhým obdobím záťaže. Takýto režim môže človeka oberať o oddych, sociálny život aj vlastnú regeneráciu.

Mierna pomoc môže mozog stimulovať

Výsledky však neznamenajú, že každá starostlivosť o blízkeho automaticky škodí. Výskumníci zistili aj opačný efekt. Ľudia, ktorí sa venovali menej intenzívnej starostlivosti v rozsahu päť až deväť hodín týždenne, zaznamenali pomalší pokles mentálnych schopností než tí, ktorí sa o nikoho nestarali.

Priaznivejší efekt sa ukázal najmä pri starostlivosti mimo spoločnej domácnosti a pri pomoci rodičom alebo svokrovcom. Takýto typ opatrovania môže byť menej vyčerpávajúci a zároveň stále poskytuje dostatok kontaktu, zmysluplnosti a mentálnej stimulácie.

Vedci uvádzajú, že intenzívni opatrovatelia zažívali dodatočný kognitívny pokles približne na úrovni jednej tretiny bežného ročného úbytku spojeného so starnutím. Menej zaťažení opatrovatelia naopak vykazovali pomalší pokles, ktorý približne o tretinu kompenzoval bežné ročné zhoršovanie funkcie mozgu.

Pamäť sledovala podobný smer, no rozdiely boli slabšie než pri schopnosti rozhodovať sa, plánovať a pružne myslieť.

Vedci volajú po silnejšej podpore

Autori štúdie zdôrazňujú, že najviac ohrození sú ľudia, ktorí sa o blízkych starajú dlhé hodiny a často bez dostatočnej pomoci. Podľa Xueho potrebujú lepší prístup k financovanej formálnej starostlivosti a zastupujúcej starostlivosti, aby sa predišlo preťaženiu.

„Intenzívni opatrovatelia sú najviac ohrození a potrebujú silnejšiu podporu na predchádzanie preťaženiu,“ uviedol. Zároveň dodal, že aj menej zaťažení opatrovatelia by mali dostať podmienky na to, aby ich povinnosti zostali zvládnuteľné.

Štúdia má aj obmedzenia. Údaje o opatrovaní neboli dostupné v prvej vlne prieskumu a niektoré merania exekutívnych funkcií chýbali v jednej z neskorších vĺn.

Napriek tomu výskum prináša dôležité upozornenie. Starostlivosť o blízkych môže byť pre mozog stimulujúca, no ak prerastie do nepretržitej záťaže, môže sa podpísať pod rýchlejšie mentálne vyčerpanie.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy